Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk pre šťastie - 11. kapitola

...


Bozk pre šťastie - 11. kapitolaTakže, som tu s ďalšou kapitolou. Viem, že diely pridávam veľmi pomaly. Konečne sa končí škola a ja dúfam, že sa to zlepší a dieliky sem budem pridávať častejšie. Tento dielik je dosť dlhý, ale podľa mňa o ničom. Takže prosím komentáre! *♥Vaša Niki♥*

11. kapitola

„Bella, zlatko vstávaj!“ počula som niekde v pozadí mojich snov hlas. Mala som chuť postaviť sa a dať tomu dotyčnému facku.

„Bella.“ Musela som ten stroj vypnúť. Hmatkala som po posteli, až som narazila na bradu, pery, nos. Presne to, čo som hľadala. Začala som doň ťukať. Musí to ísť nejako vypnúť.

„Bella, vstávaj! Čo to robíš?“ spýtal sa ma zarazený Edward.

„Snažím sa to vypnúť.“

„Trdlo, vstávaj! Ide sa do školy!“ budil ma stále Edward, ale ja by som bola najradšej keby sme tu zostali celý deň. Iba sa váľali v posteli.

„Nemám čas!“ povedala som mrzuto a ešte viac sa zachumlala do perín.

„Keď to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom,“ mumlal si popod nos. Vôbec som neočakávala, čo príde potom. Strhol zo mňa paplón a priľahol ma. Cítila som jeho studené telo na tom mojom, ale ešte som oči neotvorila.

„Zlatko vstávaj,“ mlel stále dookola a pritom bozkával celú moju tvár. Bolo to tak príjemné a vyvolalo to k životu motýlikov v mojom bruchu. Rýchlo som otvorila oči.

„Dobre, dobre vstávam. Som hore.“ Rýchlo som sa posadila, aj keď to bolo veľmi príjemné. Pozrela sa som sa do Edwardových krásnych zlatých očí. Vrhla som sa naňho a pritisla svoje pery na tie jeho. Po chvíli sa Edward odtiahol a žiarivo sa na mňa usmial. Postavila som sa z postele a išla do kúpeľne, kde som sa obliekla a umyla. Keď som vyšla Edward nebol v izbe.

„Edward?!“ začala som panikáriť.

„Bella, neboj. Som dole. Robím ti raňajky!“ kričal na mňa zdola a z môjho srdca padol obrovský kameň. Aj tak si myslím, že je to sen. Vlastne on je môj sen. Sadla som si na stoličku a usmievala sa. Edward predo mňa postavil ovsenú kašu.

„Ako si vedel...?“ spýtala som sa a ukázala na misku, ktorá stála predo mnou. On si len poklepal po spánkoch. Tak som sa do toho pustila.

„Mňam, ďakujem! Bolo to úžasné,“ pochválila som a dávala misku do umývačky.

„Pre teba všetko.“ Pobozkal ma do vlasov.

***

„Ahoj, Bella! Vy s Edom sa nezdáte, hneď takto na vec idete!?“ kričal na celú jedáleň Emmett.

„O čom točíš?“ nechápala som. Edward len zavrčal. To nebolo dobré.

„Prvý deň spolu chodíte a už ste spolu spali.“ Vražedne som sa naňho pozrela a od Rosalie dostal poriadnu za ucho. Postavila som sa a odišla z jedálne s jablkom v ruke. Nemám na neho čas, ani náladu. Edward šiel za mnou, tak som si sadla von na lavičku, pretože dnes výnimočne nepršalo.

Belli, nehnevaj sa naň. Nevie, čo so sebou robiť.“ Pohladil ma Edward.

Ja viem, len proste na neho nemám náladu,“ povedala som a následne som sa otočila k Edwardovi a pozerala mu do očí. To som nemala robiť, pretože som sa v jeho pohľade úplne utopila a teraz mihám očami medzi jeho perami a očami. Obidve veci boli tak žiadúce. Edward to vyriešil za mňa a pritisol svoje chladné pery na tie moje.

„Ehm, ehm,“ odkašľal si niekto blízko pri nás. Prečo nás vyrušujú? Edward sa odtiahol. Bol to... riaditeľ? Ajaj. Celá som červená. Super! Pri každom bozku musí niekto asistovať?

„Pán Cullen, slečna Swanová, ak sa to bude ešte raz opakovať pôjdete na koberček,“ povedal riaditeľ hlasom, ktorý naznačoval, že sa musí ovládať, aby nevybuchol. Edward nemo prikývol a ja s ním.

„A teraz okamžite na hodinu!“ prikázal a odišiel.

„To sa môže stať len mne,“ hovorila som, keď sme si sadli na miesto. Biológia s tou trafenou profesorkou. To už prežijem a potom pekne domov. Keď prišla Brownová do triedy, nahnevane si ma premerala zhora dole a cítila som ako Edwardov stisk zosilnel. Ktovie, čo si myslela, ale vôbec ma to nezaujímalo. Bola to tak nudná hodina. Všetko som vedela, takže som bola rada, keď zazvonilo a my sme sa vybrali na parkovisko.

„Čo keby sme si vynahradili to doučovanie francúzštiny?“ spýtal sa Edward po dlhšom čase. Po tom ako prišla Brownová do triedy bol čudný. Musím sa ho na to spýtať.

„To by bolo super!“ súhlasila som.

„Takže ideme rovno k nám!“ vyhlásil.

„A nemohli by sme ísť k nám?“

„Náš dom bude prázdny. Všetci idú na lov,“ usmial sa.

Tak dobre,“ Usmiala som sa aj ja a vyrazili sme.

***

U Cullenovcov sme boli skoro celý deň. Rozprávali sme sa o všetkom, ale potom už Edward zakročil a začal ma doučovať francúzštinu. Musím uznať, že ma aj niečo naučil, ale bol to nadľudský výkon, sústrediť sa. Keď rozprával po francúzsky, bol taký sexy.

„Que préférez-vous le monde entier?“ spýtal sa zase niečo, čomu som vôbec nerozumela, pretože som sa musela pozerať na jeho úžasné pery. Naklonila som sa a pobozkala ho. Najprv bol zaskočený, ale potom sa pridal.

„Tak to som rád,“ povedal s úsmevom a ja som vôbec nechápala. Určite videl otázku v mojich očiach, pretože sa väčšmi usmial a s radosťou povedal:

„Pýtal som sa ťa, čo máš najradšej na celom svete.“

„Takže to vlastne sedí.“

Ale nerozumela si mi.“ To nebola otázka.

Vieš, že ma to vôbec netrápi? Stačí mi, že viem po francúzsky napríklad toto...“ Pobozkala som ho. On si ma ešte viac pritiahol.

Rodina! Rýchlo poďte hore! Bella a Edward sa bozkávajú!“ kričal Emmett ako malé decko. Och, bože, prečo ma tak trestáš?

„Ja ho zabijem, kebyže mám hovoriť ja o všetkom, čo si myslí...“ Rozčuľoval sa Edward. Ja som iba pretočila oči. Chová sa ako malý. Edward ma chytil za ruku  a viedol von z izby. Emmett  pobehoval po dome ako malý a kričal, že nás videl ako sa bozkávame, že už sa teší ako nás nachytá v posteli, na čo Edward zavrčal.

„Bella budeme musieť ísť na...“ spustila na mňa Alice hneď, ako sme zišli dolu schodmi. Našťastie ju prerušil telefón, ktorý mi začal vibrovať. Schovala som sa do kuchyne s  ospravedlňujúcim pohľadom, pretože mi volalo neznáme číslo.

„Dobrý deň. Dovolali sme sa k slečne Isabelle Swanovej?“ spýtal sa ma mužský hrubý hlas.

„Áno,“ povedala som neisto. Vôbec som nevedela, kto to je.

„Vy ste si teraz urobili skúšky antidopingovej kontrolórky, však?“

„Áno,“ pritakala som.

„Chcel by som Vás požiadať či by ste nešli na našu súťaž v Lakewoode. Naša kontrolórka má horúčky. Viem, že je to narýchlo, ale boli by sme Vám vďačný,“ hovoril ten hlas naliehavo.

„Samozrejme. Prídem. Kedy je zraz?“

„Boli by sme radi ak by ste prišli už v piatok. Viem, že ste školopovinná, takže ak bude treba ospravedlníme Vás,“ hovoril hlas s vďačnosťou.

„Nie, to bude v poriadku.“

„Ďakujem! Dovidenia.“

„Dovidenia.“ Ukončila som hovor. Charlie bude lietať v siedmom nebi.

„Edward?!“ kričala som. On sa neozýval.

„Bella všetci išli na lov okrem mňa,“ hovorila mi za uchom Alice.

„Bella musíme ísť na nákupy.“ Pred týmto ma Edward varoval. Ale ja som si vážne nemala čo obliecť. Takže budem to musieť podstúpiť. Prikývla som, aj keď som si uvedomovala, že to budem veľmi ľutovať.

„Ďakujem, ďakujem! Ideme hneď teraz! Aj tak už nemáme veľa času.“ Bola celá šťastná.

Pozrela som sa na hodiny a bolo pol štvrtej. Podľa mňa máme dosť času. Alice ma ťahala von z dverí nasadli sme do Edwardovho volva a vyrazili.

„Alice? Prečo nešiel Edward na lov so svojím autom?“ spýtala som sa. Bolo mi divné že niekam išiel a nezobral si svoje volvo.

„Bella, my nepotrebujeme autá aby sme sa rýchlo pohybovali. Čo myslíš ako sa Edward dostal k tebe do izby?“ spýtala som na oplátku ona.

„Tak to mi raz bude musieť ukázať. Len ako vieš, že bol u mňa v izbe?“ Alice si zmyselne poklepala po čele. Úplne som zabudla na to, že vidí budúcnosť. Chápavo som prikývla.  Začal mi zvoniť telefón, takže som ho rýchlo zdvihla. Bol to Charlie.

„Bella, kde si?“ spýtal sa so strachom v hlase.

„Neboj sa. Bola som u Edwarda a teraz som išla s Alice na nákupy. Vieš, volal mi nejaký pán, že ma potrebujú na súťaž ako antidopingovú kontrolórku a ja si nemám, čo obliecť.“

„Bella, ale je to až na budúci piatok, nie tento. To by si určite mala čas si ich kúpiť.“

„Tati potrebujem niečo aj na pohreb,“ povedala som to, i keď som to spomínať nechcela. Slzy sa mi tlačili do očí, ale zaťala som zuby.

„Aha.“ Zmohol sa len na to. Bolo v jeho hlase počuť  smútok. Zložila som telefón a pozrela na Alice. Robila sa, že tu nie je, že nepočula tento rozhovor a som jej za to vďačná. Pre tento krát začal zvoniť telefón Alice. Ani neviem ako, ale už ho mala pri uchu.

„Pane bože Edward nestresuj! Je som mnou.“ Pretáčala oči a už mi dala telefón do ruky.

„Bella, prečo si mi nezavolala, že ideš s Alice na nákupy? Vieš ako som sa zľakol, keď si nebola v dome? Dúfam, že vieš na čo sa chystáš! Kebyže niečo, ja som ťa varoval,“ hovoril vystrašeným hlasom. Prečo sa o mňa všetci boja? Nie som malé decko.

„Edward pokoj! Nemáš sa čoho báť som s Alice. Ja viem, hovoril si, že nákupy s ňou sú zabiják, ale ja si potrebujem kúpiť nejaké veci. Všetko ti doma vysvetlím.“ Snažila som sa ho upokojiť.

„Dobre. Chýbaš mi. Alice ťa odvezie hneď domov  a ja prídem za tebou.“

„Aj ty mi chýbaš! Ľúbim ťa.“

„Ja teba.“ A zložil to. Vrátila som Alice telefón. Vďaka jej zbesilej jazde sme už parkovali v nákupnom centre Olympia v Port Angeles. Vystupovala som s dobrou náladou, ale ako je to zvykom vždy sa musí niečo stať.  Tento krát to nebola výnimka.

*shrnutie*

-10. kapitola - ♦♣♦ - 12. kapitola -

 


Táto kapitolka je podľa mňa dosť o ničom, i keď je dlhá. Silno prosím o komentáre.

Ešte jedna taká malá pripomienka. Ak niekto chcel čítať moju poviedku Jarné prázdniny plné prekvapení, tak je na ourstories. Začala som ju písať, pôvodne mala ísť sem, ale musela som ju presunúť. Takže, kto by chcel odkaz je aj na mojom shrnutí. Ďakujem!

*♥Vaša Niki♥*



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bozk pre šťastie - 11. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!