Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 16

06.12.2009 (22:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1471×

Nešťastne som sledovala ako Dan vyštartoval a rozbehol sa po ceste. Rýchlo som sa obzrela za Edwardom, ktorý stál na ceste a zmučeným pohľadom sledoval naše auto. Ešte nikdy som sa necítila tak neistá svojim rozhodnutím ako teraz. Jedna možnosť bola vrátiť sa hneď k Edwardovi a ignorovať Destiny, ktorá sa Edwardovi páči, alebo mu dať lekciu. Zaháňala som nutkanie nato aby Dan zastavil auto a ja som sa mohla vrátiť k Edovi. Silno som sa oprela do sedadla a zaťato som sledovala ako rýchlo uháňa cez les. Ukľudňovala som sa tím že to budú iba dva dni a ja konečne budem s Edwardom. Dan sa mi síce páčil, ale nebol to môj hlúpy Edward.

Všimla som si ako ma Dan neisto sleduje.

„Rozmýšľal som že si objednáme nejaký malý domček pri pláži.“ Začal a stále ma prepaľoval pohľadom. Ja som mu iba jemne prikývla a on nešťastne povzdychol.

„Mám sa vrátiť?“ spýtal sa ma na rovinu a znova sledoval cestu a volant pevne zvieral v rukách.

„Nie... len nechoďme moc ďaleko.“ Povedala som a snažila sa aby môj hlas vyznel šťastne. Dan sa pousmial a šliapol na plyn.

Prekvapene som hľadela na malý domček na pláži. Dan mi rýchlo otvoril dvere a ja som ťarbavo vystúpila a porozhliadla sa.

„Wau.“ Povedala som iba lebo na viac som sa nezmohla. Bolo to naozaj krásne. Sledovala som ako sa Dan uškeril a začal ma ťahať do domu, ktorý sa skladal z obývačky, kuchynky a dvoch izieb. Bol malý ale aj tak krásny. Pomaly som sa rozvalila na gauč.

„Som hladná! A ty  ma máš na starosti!“ zakričala som na Dana, ktorý sa šprtal v klimatizácii.

„Ou aha.“ Nechápavo sa poškrabal po hlave a schytil mobil.

Chvíľu som počúvala ako sa dohaduje akú pizzu objedná ale potom ma premohol spánok.

Zobudil ma buchot a ja som prekvapene otvorila oči a žmúrila do tmy. Bola som  v jednej z tých malých izieb. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pól dvanástej v noci. Nahlas som si zívla a neohrabane som sa vytrepala z postele. So zaspatým výrazom som sa dotackala do kuchyne kde sedel Dan. Keď ma zbadal žiarivo sa usmial.

„Prosila by si si pizzu?“ povedal šarmantne a prisunul mi tanier. Zasmiala som sa keď mi zaškŕkalo v bruchu. Dan sa iba zaškeril a prihodil mi tam ešte jeden kúsok.

Hladovo som do nej zakusla  a pomaly prežúvala.

„Prespala som tento deň.“ Ospravedlnila som sa a on sa iba pousmial. Zamyslene som sledovala stenu a rozmýšľala nad Edwardom. Nevedela som si predstaviť čo asi tak robí. Možno je teraz s Destiny o čom pochybujem, lebo to by Edward nikdy neurobil. Takže zrejme leží na posteli, prikrytý perinou a po celom domu sú zapnuté svetlá, keďže Edward je riadny strachoprt.

Zmätene som zatriasla hlavou. Nedokážem prestať myslieť na Edwarda a mám ešte jeden celý deň stráviť s Danom? Mala som chuť ísť hneď teraz domov a dohodnúť sa s Edwardom tak aby sa ani jeden z nás nestretával s Destiny a s Danom.  Pretože už iba predstava že by sme sa s Edwardom rozišli ma veľmi bolela.

„Si veľmi krásna keď rozmýšľaš.“ Vyrušil ma z rozmýšľania Dan a ja som zmätene zdvihla hlavu.

„Ďakujem.“ Zakoktala som celá červená a snažila sa usmiať. On ma iba pobavene sledoval.

„Aj ty máš celkom zaujímavý výraz.“ Povedala som prvé čo ma napadlo a on sa zasmial. Unavene som si zívla a on prekrútil očami.

„Zase unavená.“ Skonštatoval a ja som zahanbene prikývla. Rýchlo som dojedla pizzu a znova som išla spať.

Nahnevane som si prikryla oči keď mi na tvár dopadli lúče. Neotrepane som vyliezla z postele a prešla do obývačky. Pohľadom som hľadala Dana no nikde som ho nevidela.

Prekvapene som vyliezla na terasu a všimla si ho. Sedel pri stole ktorý bol na pláži. Nadšene mi zakýval. Pomaly som k nemu prišla a sadla si.

„Keby si náhodou bola hladná.“ Ukázal na stôl ktorý bol zaplnený jedlom. Zrazu sa zohol a spopod stoličky vytiahol krásnu ružu.

„Pre teba.“ Povedal zvodne a podal mi ju. Stála som tam s vypúlenými očami a v rukách zvierala ružu. Bola som prekvapená aj preto lebo som od nikoho kvety nikdy nedostala. Ani od Edwarda. Myslím že on kvety ani nerozlišuje. Proste všetko čo rastie zo zeme je tráva ako mi to raz povedal. Viem si to naživo predstaviť.

Venovala som Danovi úsmev a sadla si vedľa neho. Bolo vidno že ho potešila moja reakcia.

„Rád sa pozerám na more.“ Začal a pohľadom sledoval vlny. Potešila som sa že nebolo leto takže sme sa nemohli ísť kúpať, lebo pri mojom šťastí by som sa utopila.

„Škoda že si včera zaspala... bol tu krásny západ slnka.“  Povedal trochu smutne. Bola som prekvapená ako sa Dan líšil od všetkých chalanov. Bol proste taký vyspelý.

„Tak nato si zvykni... celý svoj život prespím.“ Zasmiala som sa a sledovala ho.

„No tak to s tebou musí byť sranda.“  Povedal a na tvári sa mu objavil krásny úsmev.

„Celú noc si prechrápala.“ Priznal a ja som ho nahnevane buchla do ramena. Potichu som sykla. Bolo to ako by som sa skôr pleskla o skalu a nie o neho. Všimol si môj výraz a zatváril sa previnilo.

„Myslím že priveľmi posilňujem.“ Mikol plecami.

„ Ty myslíš?!“ povedala som a šúchala si ruku. Nechápem čo s tím chrápaním všetci majú.

„Ty si nedáš?“ spýtala som sa ho a pritom ukazovala na jedlo.

„Nie som veľmi hladný.“ Oponoval a ja som zmraštila obočie.

„Ešte nikdy som ťa nevidela jesť.“ Povedala som a a pozerala na jeho vytrénované telo.

„Ver že by si to ani nechcela vidieť.“ Usmial sa a pritom odhalil svoje biele zuby. Ešte viac som sa zamračila. Čo sa nevie trafiť do úst, alebo čo.

„Ale ver že to raz uvidíš.“ Povedal strašidelne a prepaľoval ma pohľadom. Sledovala som ho s vypúlenými očami. Keď zbadal môj výraz trochu vystrašene sa odtiahol.

„Prepáč.“ Zamrmlal.

„Za čo sa ospravedlňuješ?“ spýtala som sa nechápavo a on sa priškrtene zasmial.

„Myslím že som hladný.“ Povedal a načiahol sa pre chleba. Pomaly si ho vložil do úst a prežúval.

„Bolo to až tak ťažké?“ spýtala som sa a tiež som si odhryzla.  Iba pokrútil hlavou a sťažka prehltol.

Celý deň prebehol pomerne rýchlo a a ja som sa ani nespamätala a bol večer.  S Danom mi bolo veľmi dobre, ale ja som sa aj tak tešila na Edwarda. Predstava že ho už zajtra uvidím ma potešila.

Pomalým krokom som sa vybrala za Danom, ktorý sedel na pláži. Sadla som si na piesok vedľa neho a sledovala tmavú oblohu.

„Pre mňa to bol krásny víkend. Jeden najlepší v mojom živote.“ Zašepkal a smutne hľadel pred seba.

„Som nešťastný že sme išli iba tak na krátko ešte by som tu chvíľu zostal.“ Povedal a jemne sa pousmial. Neodpovedala som mu.

„Chýba ti Edward.“ Povedal na rovinu a nešťastne si vzdychol.

„Áno.“ Vzdychla som a zahanbene sklopila hlavu. Cítila som na sebe jeho pohľad a to ma prinútilo hlavu ešte viac skrútiť do zeme.

„Ja to chápem... len podľa mňa si zaslúžiš niekoho... lepšieho.“  Posledné slovo iba zašepkal. Myslím že chcel skôr povedať múdrejšieho. Pretože Edward bol to najlepšie čo ma v živote mohlo stretnúť. Pootočila som hlavu k nemu a zahľadela sa mu do očí.

„Dan... ja ťa mám veľmi rada a neviem si predstaviť že by si tu pri mne teraz nebol, ale...“  viac som nestihla dopovedať pretože Dan spojil naše pery a začal ma jemne bozkávať.  V mysli som sa okrikovala aby som prestala ale niečo mi v tom bránilo. Tento bozk bol tak veľmi iný ako s Edwardom.

Cítila som ako mi veľmi jemne vkĺzol jazykom do úst. Opantávala ma jeho krásna vôňa ktorú som cítila. Ochotne som mu bozky oplácala a  telom obkresľovala to jeho.

Dan sa jemne odtiahol  a objal ma. Aj cez tričko som cítila jeho studenú pokožku a ústa ma trochu boleli, no ja som si to aj tak nevyčítala. Práve naopak. Páčilo sa mi to. Cítila som sa ešte viac zmätená svojimi citmi. Pravdaže som Dana nemilovala tak ako Edwarda, ale nebol mi ľahostajný.

Bolestivo som privrela oči. Toto som nechcela.

Dan ma pevne zvieral v náručí no ja som sa z neho vymotala.

„Idem spať.“ Zakoktala som a rozbehla sa do izby. Pomaly som si sadla na posteľ a hlavu si vložila do dlaní. Vedela som že teraz sa budem musieť konečne rozhodnúť.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak ako sa vám páčil tento diel??? Konečne som ho napísala a onedlho by tu mal byť ďaľší, čím viac komentov tím skorej tu bude :)

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 16: