Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 14

13.11.2009 (19:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1313×

Nahnevane som vyšla po schodoch a celou silou buchla do dverí ktoré sa s tresknutím otvorili.

Edward naľakane nadskočil a vystrašene na mňa pozrel.

„Bella... táto chata prežila moje detstvo tak dúfam že prežije aj tvoju návštevu.“  Oznámil mi a škaredo na mňa pozrel.

„Chata prežije, ale Destiny nie!“  zašepkala som k nemu a on sa potichu zachichotal.

„Tak to hlavne neurob tu prosím ťa, lebo ja sa bojím mŕtvol.“ Povedal stále s vážnou tvárou a pozeral na topánky.

„Ty si dosratý zo všetkého.“  Povedala som ironicky a sledovala Edwardov urazený výraz. Nahnevane skrížil ruky a líca mu jemne nafučali.

„To že ešte spávam s lampičkou nie je smiešne!“ zakričal a s dupotom vypochodoval z izby. Vo dverách na mňa ešte škaredo zazrel a zabuchol dvere. Nechápavo som na neho pozerala. Nikto mu tu nevyčítal jeho lampičku.  Pomaly som sa zosunula k zemi. Príchod Dana a Destiny všetko skomplikoval aj keď keby nebolo ich asi by sme doteraz s Edwardom spávali v oddelených izbách.

Zrazu niekto zaklopal a do izby vošiel Dan. Jemne sa na mňa usmial a sadol si vedľa mňa.

„Vieš Bella, ja totálne nechápem čo na ňom vidíš.“ Povedal a a ja som sa na neho prekvapene pozrela. Ihneď ma napadlo milióny vecí čo na ňom vidím.  Napríklad to že sa s nim hocikedy zasmejem. Že keď som bola smutná stál on pri mne. A že ma ľúbi. Pri poslednej veci som si šťastne vzdychla a pozrela sa von oknom.

„Podľa mňa si zaslúžiš niekoho kto je rovnaký ako ty. Niekoho komu budeš môcť veriť.“ Zašepkal a jemne sa usmial.

„Napríklad teba nie?“ zasmiala som sa no hneď som prestala keď som zbadala Danov smutný výraz.

„Prepáč... no ja Edwarda milujem.“  Pousmiala som sa . Bol to síce ten najväčší retard sveta ale bol môj. Len môj.

„Ako chceš, ale keby si so mnou niekedy chcela ísť na večeru tak stačí zaklopať do vedľajšej izby.“ Oznámil  a keď ma objímal tak mi do ucha zašepkal.

„No na toho tvojho debila by som si radšej dával lepší pozor!“ zašepkal a sledoval ako sa nahnevane zdvíham z postele a bežím ku schodom.

Zrak mi padol na Edwarda, ktorý sa hanblivo pozeral na Destiny, ktorá sa k nemu posúvala stále bližšie a bližšie. Bola som rada že z nej Edward nemá aspoň otvorené ústa.

Destiny jemne pohladila Edwarda po líci. Cítila som ako vo mne kypí žiarlivosť. Mala som chuť k nej pribehnúť a otočiť sa na Edwarda a riadnu mu vlepiť. Necítila som hnev k nej ale ku Edwardovi.

Že sa nedokáže odtiahnuť a povedať jej nie.  On tam iba sedí a zamilovane na ňu pozerá a čaká.

Destiny pomaly zaplietla ruky do Edwardových vlasov a jemne si ho k sebe pritiahla.

„Vieš Edward už od začiatku sa mi páčiš... si ten najlepší chlap.“ Povedala zvodne a Edward iba nervózne  zakopkal nohou. Pomaly sa odtiahol a zamračil sa.

„Ale Bella...“ Zašepkal Edward a mne vbehli slzy do očí.

„Bella to nemusí vedieť.“ Usmiala sa  a pomaly chytila Edwarda za ruku a ťahala ho von z domu.

Cez slzy som zaregistrovala ako sa dvere potichu zabuchli. Z úst sa mi vydral tichý vzlyk.

Pomalým krokom som vyšla späť do našej izby a jemne si sadla na posteľ. Ruky som si zložila do dlaní.

Bola som zmätená.  Bála som sa čo poviem Edwardovi, keď sa vráti. Neviem že či mám silu sa s ním rozísť.

Ľahla som si na posteľ a schúlila sa do klbka.

Spozornela som keď sa zdola ozvalo  zaklapnutie vchodových dverí.

Rukou som si utrela oči od sĺz a pomalým krokom sa vydala po schodoch dole. Ovládala som sa aby som sa v okamihu nezložila pred nimi na zem.

Môj zrak spočinul na Edwardovi, ktorý hľadel zaryto do zeme a Destiny mala na tvári samoľúby výraz.

„Kde si bol?“ spýtala som sa opatrne. Edward neodtrhol oči od zeme.

„S Destiny v obchodnom dome.“ Zakoktal . Cítila som ako sa do mňa znova začal vlievať hnev. Tento krát oveľa väčší.  Pribehla som k Edwardovi a celou silou mu vlepila.

Edward zasykol od bolesti a bolestne si chytil líce.

„Prepáč mi Bella.“ Zavzlykal a smutne na mňa pozrel.

Zrazu ma zo zadu chytila niečia studená ruka. Dan sa na Edwarda usmial.

„Chcela by si ísť so mnou Bella?“ spýtal  sa a ja som prikývla. Pomalým krokom som prešla okolo Edwarda, ktorý na mňa prekvapene pozeral.

-----------------------------------------------------------

Dúfam že sa vám to páčilo a že sa na mňa nenahneváte, ale tak už musia aj oni mať nejakú tú krízu nie? a prosím o komenty.

Zhrnutie poviedok

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 14: