Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 21


Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 21Bella sa dostáva do ťažkostí a stále si pripadá slabá. Ako nakoniec Carlisle presvedčí Bellu? Black

21. kapitola

Isabella Clair Hale

Zvládneš všetko, len si ver, pretože viera ťa posunie o krok ďalej vo chvíľach, ktoré sa ti zdajú stratené...

„Bella, prosím,“ nevzdával sa Carlisle. Nechcel ma pustiť za mamou, ktorá sa krčila v rohu miestnosti a upierala na mňa prosiaci pohľad. Vedela som, že by som tam ísť nemala, no nechcela som ich poslúchnuť. Chcela som ju objať a znova zaboriť hlavu do jej vlasov. Znova sa cítiť ako malé dieťa, ktoré nemá nijaké problémy. Zabudnúť na všetko a všetkých okolo...

 

Po dlhšom boji, ktorý som mnou Carlisle zvádzal, som sa vzdala. Nemala som proti nemu najmenšiu šancu. Stačil by mu jeden prst, aby ma udržal na mieste.

Zviezla som sa po jeho natiahnutej ruke dolu na zem. So žuchnutím som dopadla a začali sa vo mne znova hromadiť vzlyky. Zápasila som s nimi, no nešlo to. Nakoniec ma Carlisle stisol a začal mi niečo hovoriť. Nevnímala som ho, a tak ma musel od seba odtiahnuť.

Nahnevane som sa na neho pozrela a chcela si znova schovať tvár. Nechcela som cítiť vinu za to, čo sa stalo. Vlastne som všetko spôsobila ja. Iba moja vlastná hlava a túžba byť od neho čo najďalej to ide. Stalo, no potom sa to všetko pokazilo.

„Bella, musíš mi všetko povedať. Môže to byť dôležité. Kde je Edward, čo sa stalo s ostatnými? Bella, počuješ ma? Prosím, odpovedz,“ naliehal a ja som si znova – už po niekoľký raz - chcela vynadať, že som taká slabá.

 

Rozprávala som mu všetko, čo sa stalo. Vlastne som nevynechala ani sekundu odkedy som od nich odišla, niekedy som počula tichý vzlyk, ako mama jemne potiahla v rohu cely.

 

„Dobre. Aspoň viem, že sa môžeš zneviditeľniť. To veľmi pomôže. Teraz mi povedz, či si skúšala nejako rozťahovať štít.“

„Ehm, hej,“ odpovedala som zaskočene. Ako to vie?! „Ale iba na chránenie myšlienok a proti Daniellinmu daru. Chvíľu sa to podarilo, potom som ho stiahla. Prečo sa na to pýtaš?“ Bola som zvedavá, kam tým mieri.

„Ak si schopná sa zneviditeľniť, môže to súvisieť s tvojím darom štítu. Niečo ako plášť, ktorý cez seba prehodíš, nemáš niekedy taký pocit?“

„Poprave, áno. Akoby sa okolo mňa niečo stiahlo,“ premýšľala som nahlas.

„Skvelé. Teraz by bolo najlepšie ako by si objavila ďalšie výhody štítu. Potrebujeme sa odtiaľto nejako ostať,“ polemizoval Carlisle a pritom sa pozeral tesne za mňa, na zatvorené dvere, ktoré lákali na to, aby boli otvorené. Museli sme sa odtiaľto nejako dostať.

„Počkať, hovorila si, že Danielle na Edwarda pôsobí svojou mocou a už si ho z nej dokázala dostať. Môžeš to skúsiť znova? Ale iba na pár sekúnd.“ Jeho prosby boli divné, no skúsila som to.

Štít som začala som opatrne naťahovať, aby sa nedotkol nepovolaných osôb a keď som sa dostala na koniec tejto obrovskej chodby, bola som vyčerpaná ako nikdy. S ťažkosťami som si podoprela hlavu rukou a sústredila sa ďalej. Snažila som sa, no dostala som sa najďalej po koniec chodby, možno trocha ďalej.

„Prepáč,“ vzlykla som, „po koniec chodby to zvládnem, no ďalej je to namáhavé.“

„Dobre.“ Chytil si bradu a začal palcom krúžiť po líci. Premýšľal, akoby nás odtiaľto dostal. Jeho „priateľ“ sa proti nám postavil, to Carlisle určite nemôže prekusnúť.

„Dobre, dobre, skús zachytiť štítom Alice. Potrebujeme ju, jej schopnosť bude určite užitočná,“ povedal stále zamyslene.

„Ale čo potom?“ spýtala som sa zo značným strachom. „Veď ja neviem prenášať myšlienky,“ zahundrala som si sama pre seba.

„To je ono. Pokús sa o to. Presne toto som potreboval. Skús si predstaviť, že s tým kúskom štítu naťahuješ k Alice aj otázku. Spýtaj sa jej niečo jednoduché, prosté,“ inštruoval ma a ja som sa o to pokúsila.

 

Prvý pokus nevyšiel, iba som k nej natiahla štít a po pár minútach ticha sa ozval iba tichý výkrik – tlmený tonami steny -  z Alicinej cely. To je považované za neúspech, potvrdila som si v myšlienkach.

 

Skúšala som to hádam nespočetnekrát, no vždy rovnaký výsledok. Iba štít sa natiahol, svoje myšlienky som doň nedokázala preniesť.

„Prestaň, inak sa vyčerpáš, že so sebou ani nepohneš,“ prikázal mi, no ja som chcela pokračovať. „Nájdeme iný spôsob. Omotaj okolo nej štít a potom sa sústreď na ňu. Určite ju vo svojom štíte musíš cítiť, tak to využi. Viem, že tak nejako to... vnímaš, tak sa posnaž.“ Znel zmierlivo, no vedela som, že to v ňom vrie.

Mal vo mne nádej, no ja... Musím!

„Ehm,“ zahuhlala som na odpoveď.

Zatvorila som oči, upokojila dych, sústredila som sa na dvíhanie hrudníku a svoj pravidelný dych.

Je to tu. Pomaly som naťahovala svoje neviditeľné sily k Alice. Cítila som ju aj bez štítu a čakala na jej jemný výkrik.

Stalo sa.

Začala som si uvedomovať celú jej existenciu. Cítila som ako sa chveje v náručí... Emmetta! Jej dych bol nepravidelný a mňa to aj napriek všetkému vystrašilo.

Snažila som sa nájsť jej podstatu, jej myseľ ako to len šlo... Snažila som sa nájsť ju samú...

Vlastne mi k tomu veľmi dopomohla ona. Jej myseľ kričala. Kričala o pomoc, no nie po mne. Kričala na Edwarda. Vedela, že tam niekde je, no tiež si bola istá, že ju nemôže počuť... No nevzdávala sa. Skúšala, čo bolo v jej silách.

Dostala som sa do jej mysle. Bola zmätená a ja som v prvých momentoch myslela, že ten nával agónie, bolesti, neprežijem. Padla som na zem ako omráčená a snažila sa vstrebať aspoň kúsok jej bolesti, nech sa jej uľaví.

Sama ma spozorovala vo svojej hlave, akoby sa tam usídlil môj duch. Nedokážem to popísať, proste som tam bola...

 

Bella? spýtala sa potichu v myšlienkach.

Ahoj, Alice, odpovedala som jej tragickým hlasom s náznakom úsmevu. sama, vo svojom tele, som sa musela pousmiať. Dokázala som to. Zvládla som nemožné!

 

Bella, ako? Čo sa stalo, prečo cítim tlak v hlave... čo sa stalo? Jej otázky nemali konca, v hlave sa jej rojili rôzne pocity, ktoré sa po chvíli formovali do otázok. Bolo to neskutočné.

Alice, vieš, čo sa stalo? Všetko? Určite si to videla, tak ma teraz počúvaj. Potrebujeme pomoc, hlavne ja. Neviem, kde sa Edward nachádza. Teraz by si ho mala vidieť, tak hneď ako bude nablízku, zakrič na mňa. toto spojenie medzi nami bude pretrvávať. Vždy ti poviem ako sa niečo zmení, no ty musíš spraviť to isté, vysvetlila som jej situáciu, ktorá nastala a dúfala som, že Edward sa sem – čo najbližšie – zatúla čo najskôr.

 

Bella? Alicin vnútorný hlas bol slabý, určite veľmi trpela.

Áno?

Som rada, že si konečne s nami. Aj keď za takýchto okolností, povedala úprimne. Potom mi prehrala všetky vízie, všetko, čo sa stalo odkedy som odišla. Čo sa dialo u nich doma. Ako sa ona sama snažila...

 

Hneď potom sa mi naskytol pohľad na jednu z jej vízií. Je to tu, za chvíľu budem musieť prekonať samú seba...


Ehm, znova sa ospravedlňujem. Viem, som hrozná, že som kapitolu nepridala som skôr.

Snáď sa aspoň trocha páčila... ;)

Black



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 21:

 1
3. sissa
14.06.2012 [21:10]

wau prekrásna kapitola prosím pokračuj v tejto poviedke Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. jane
18.05.2011 [14:49]

nádherná kapitolka, už se těším na další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Zuz
16.05.2011 [19:43]

super Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!