Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody sisters - Prológ

13.01.2010 (19:15) • Nessy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1111×

Moja matka kričala v neuveriteľných bolestiach. Pôrodná baba ešte stále nedorazila. Zvíjala sa na posteli v pôrodných kŕčoch. V očiach mala ubolený výraz.
Bolo to už takmer šestnásť hodín. Za ten čas sa kontrakcie neuveriteľne vystupňovali. Môj otec sa na svoju manželku prišiel občas pozrieť a potom zase odišiel. Nevedel sa dočkať vytúženého potomka.
Bolo mi už tesno, veľmi tesno a chcela som sa konečne dostať von.
Babica konečne prišla. Skontrolovala mamu a pripravila sa na náš príchod.
Nebola som totiž sama. Moja sestra, dvojča sa tu so mnou zvíjala tiež, čím sme našej mame spôsobovali toľko bolesti.
Mama zatlačila.
Nebolo mi súdené uvidieť svetlo sveta ako prvej. Pretlačila sa popred mňa a vyšla von ako prvá.
Mama sa trochu uvoľnila a pociťovala veľké šťastie. Tajne túžila aby to bolo dievča.
Keď jej babica oznámila, že musí ešte tlačiť, pocítila som odpor.
„Ešte? Veď už je vonku," sťažovala sa.
„Budú to dvojčatá," oznámila jej veselo babica.
Chvíľku to trvalo. Nakoniec som však opustila bezpečie maminho brucha aj ja.
Netešila sa tak ako pri mojej staršej sestre. Babica ma umyla a dala do teplých osušiek. Priviedla nás k mame. Ale ona si nás nevzala obidve.
„Ktorá je tá prvá?" Babica jej podala moju sestru. Mama sa na ňu utešene pozrela a začala sa s ňou maznať.
„Rosalie Halová. Bude sa volať Rosalie. Krásna ako ruža."
„A čo druhá?" opýtala sa babica.
„Druhú nechcem!" Tuhšie si pritiahla Rose a obrátila sa do strany najviac ako to šlo.
Babica posmutnela. Už sa s tým stretla, ale zakaždým keď mala na rukách odvrhnuté dieťa jej ho bolo ľúto.
„Nedáte jej ani meno?" naposledy skúsila obmäkčiť ženino srdce.
„Nie! Odneste ju preč! Nech ju už nikdy nevidím! Preč z tohto mesta! Nenávidím ju! Spôsobila mi iba bolesť. Neukazujte ju ani manželovi!" Prihovárala sa svojej prvorodenej dcérke a svet naokolo ju už vôbec nezaujímal.
Babica to nechápala, no nemohla s tým nič robiť. Rozhodnutie nebolo na nej.
Zabalila ma do teplej deky a pobrala sa so mnou z domu tak, aby ma môj otec nevidel.
Spustila som strašný plač. Začala ma tíšiť, ale nič nepomáhalo.
Vzala ma k sebe domov. To ešte neurobila so žiadnym odvrhnutým dieťaťom. Zajtra odchádzala aj s celou rodinou do Voltery a vzala ma zo sebou, no nie s úmyslom nechať si ma.
Hneď po príchode so mnou urobila krátky proces. Nechala ma pred dverami akýchsi ľudí, ktorých nikdy nepoznala.
Môj život závisel od toho, či ma prímu alebo nie.
Mala som šťastie. Neviem či to bola náhoda alebo osud.
Babica ma pohodila pred dvere manželského páru, ktorý nemohol mať deti. Vzali si ma s nemiernym nadšením. Každý deň za mňa ďakovali Bohu.
Starali sa o mňa s láskou a bolo mi u nich skutočne veľmi dobre.
No i tak som bola iná ako ostatné deti. Nezaujímala som sa o nič čo sa v tej dobe robilo. Stále som cítila, že sem nepatrím.
Keď som mala osemnásť, rodičia vyšli s pravdou von a ja som sa dozvedela, že nie som ich. Chceli byť voči mne féroví. Ale ja som bola veľmi impulzívna.
Utiekla som z domu a dlho som sa túlala ulicami. Nechali mi čas na premýšľanie.
Keď sa zvečerilo a na mesto padla tma, nevedomky som sa ocitla v časti Voltery kde som ešte nikdy predtým nebola.
Zaklopala som na náhodné dvere domu. Otvoril mi prekrásny muž a pozval ma dnu.
Tej noci zo mňa ten prenádherný muž urobil niekoho iného.
Neviem či to bola náhoda alebo osud.
Po troch dňoch mučivej bolesti sa zo mňa stala tá najkrajšia žena na svete. Upírka s rubínovo červenými očami a pôvabom aký si nevie nikto ani predstaviť.
Premenil ma Demetri. Hneď ako ma zbadal opustenú pred dverami, ktoré otvoril, sa do mňa zaľúbil. Myslel si, že ma tým zachráni. Vyzerala som ako opustená zatúlaná myš.
On bol prekrásny. Slonovinovú pokožku uprostred jeho nádhernej tváre zdobili dve karmínové oči. Jeho lásku som mu opätovala. Bol veľmi milý a nežný. Zoznámil ma s celou jeho "rodinou".
Veľmi ľahko som medzi nich zapadla a stala sa členom najsilnejšej a najobávanejšej upírskej rodiny na svete. Dostala som nové priezvisko.
Odvtedy som sa volala Heidi Volturiová. A tu sa začal môj príbeh.

Autor: Nessy, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody sisters - Prológ: