Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Black Sheep, with wolf - 1. kapitola

29.01.2010 (08:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1282×



1. kapitola - Možno to nemusí byť až také zlé...

hudba

Je to už mesiac, mesiac od vtedy, čo nás chceli do Voltery. Pravda je, že keby niet mojej matky, asi by sme tam už všetci teraz boli. Domnienky môjho otca boli správne. Keďže ma Aro a ani ich nemohol mať dobrovoľne, pripravil si malé divadielko, aby nás všetkých dostal. Vlastne vďaka Alice a matke sme ešte tu. Alice to všetko videla ešte skôr, než nás Janett, či ako sa vlastne volala, obalila štítom. To Scott mohol za mamine, moje i otcove poblúznenie. Ovládal city, teda hlavne tie ohľadom lásky, teda lásku a nenávisť. Sledovali nás už dosť dlhú dobu.

Matka ma nikdy nenávidela, vždy milovala a všetky, úplne všetky hrozné veci, ktoré mi povedala boli klamstvo, úplná hlúposť, ktorej som verila a nechala sa ňou zraňovať. Takže Alice aj s celou rodinou vyrazila dvere od domu. Moja matka na nich preniesla štít a keďže to bol celkom nevyrovnaný súboj, totižto, Jam - Demetri už na nás nemohol udržať svoj dar, vyhrali sme. Všetkých ich zabili. Otec sa s matkou rýchlo udobrili, takže zase raz sme boli „ šťastná“ rodinka... Omyl! Každý bol šťastný, okrem mňa. Na Jamieho som nechcene spomínala skoro stále... To on mi prvý ukázal, čo je to láska a teraz sa mám zmieriť s tým, že to všetko bolo len hrozné, odporné klamstvo?!

Rodičia sa rozhodli, že sa presťahujeme. Že vraj mi to tu všetko pripomína a tak keď zmeníme prostredie, bude lepšie. Pche... Sú naivní, mne už nikdy nebude lepšie. Vlastne celý mesiac som preležala v posteli. Sem tam som sa na jedla, desilo ma to, ako už málo potrebujem jesť a spať... Všetci sa o mňa báli, ale nemali sa čoho, po fyzickej stránke som fit a s tou psychickou mi nepomôžu. Veľa krát ma volali Emm, alebo Jazz von, no ja som nechcela. Bolelo ma, že som týmto svojim správaním spôsobovala veľkú bolesť Jassperovi, ale ono sa to nedalo zastaviť.

Sťahovali sme sa hneď za Forks, do malého mestečka Ozette. Mamka mi vravela, že vo Forks, kedysi bývala a že tam má aj dosť kamarátov, ktorí vedia jej malé tajomstvo. Celú cestu som zase nevnímala. Tento krát sme sa sťahovali celá rodina, do jedného veľkého domu. Keď Alice vošla dnu, skoro okamžite porozdeľovala izby. Moja zase bola fialová, ale o dosť iná ako Carthage. Zatriasla som hlavou, aby som zabudla na to mesto.

Rýchlo som si povybaľovala tých pár vecí, keďže aj tak mi hneď zajtra Al kúpi nové. Niekto zaklopal na moje dvere. Povedala som len tiché „ ďalej“ a ani som sa neobzrela na príchodiaceho. Okolo ramien sa mi obmotala bledé ruky a podľa vône som zistila, že je to Jazz. Opatrne si ma na seba otočil a pevne objal. On dobre vedel, ako sa cítim, ako mi je a vždy, naozaj vždy mi bol veľkou oporou, aj s Emmom, Alice a Rose.

„Ja som v poriadku Jazz, ale ďakujem.“

Po tichu prikývol a ešte dodal.

„Keby niečo Nessie, ihneď zavolaj, vieš že ťa moc ľúbim.“

„Pravdaže najlepší ujo na celom svete.“

Zachichotala som sa, pretože neznášal, keď som mu hovorila ujo. Na oko sa ofučal, ale potom s úsmevom vyšiel z izby von. Rozhodla som sa ísť von, potrebovala som to a po ceste, si môžem skočiť niečo uloviť. Už len necelý mesiac a prestanem starnúť, vôbec sa na to neteším... ale iba kvôli tomu, že nechcem loviť zvieratá, ale tak hádam si na to zvyknem. Vyskočila som oknom von a rozbehla sa do hustého lesa. Les bol o dosť potemnelý, ale nejako som z neho nemala strach.

Skôr som mala pocit, ako keby ma niekto sledoval. Celú dobu som sa otáčala, ale nik za mnou nebol. Zrýchlila som tempo a skočila na prvého králika, ktorý nebol dosť rýchly, aby mi ušiel. Ani som sa na neho nepozrela, vedela som, že by mi ho prišlo ľúto a nakoniec by som prišla domov hladná, už sa mi to viac krát stalo. Rýchlo som sa zahryzla do jeho tepny a vypila ho celého. Až potom som sa na neho pozrela. Po tvári mi zišla jedna slza, pre králika. Bol krásny, celý hnedý a na krku veľký biely fľak. Decentne som mu vyhrabala hrob, zahrabala králika a chvíľu ešte pri ňom ostala a ospravedlňovala sa mu v duchu.

Nechcelo sa mi už ísť domov a tak som si ešte na chvíľu sadla pri breh rieky, ktorá viedla cez les a rozjímala sa nad prírodou. Za mnou niečo zapraskalo a ja som sa tam pozrela. Kríky zašušťali a z nich sa vydral veľký čierny čumák. Najprv som si myslela, že to bude nejaké divé prasa, ale to by teda muselo byť mega prasa! Bol to... asi vlk, ale strašne veľký, ako keby vyrastal pri Černobyle. Postavila som sa na nohy a dívala sa na to skvostné zviera. Nakrčilo nos a začalo hrozne vrčať. Teraz som nevedela čo mám urobiť, nechcela som mu ublížiť.

A tak som tam stále stála a bezhybne sa na neho dívala. Znovu hrozitánsky zavrčal a rozbehol sa ku mne. Bol moc rýchly, takže som sa nepokúšala ani o útek a stále len stála na mieste. V behu vyskočil a tvrdo dopadol labami na mňa. Takže som ležala pod ním, dýchal mi priamo do tváre. Strašne krásne voňal, ako mäta a medovka. Zapozeral sa mi do očí i ja jemu. Mal ich také zvláštne, plné emócií, ako keby ani neboli zvieracie. Jeho vrčanie ustalo a ja som sa mierne usmiala.

Opatrne som zodvihla ruku, on ten pohyb skoro vôbec nezaregistroval, ďalej mi hľadel do tváre. Jemne a nežne som mu rukou prešla po srsti pod okom. Najprv sa poplašene mykol a chcel mi po ruke chmatnúť, ale zase sa zrazu ako keby spamätal. Jemne som ho pohladila po srsti na hlave. Bol naozaj krásny. Hnedý, a tá hnedá sa striedala, raz tmavla a raz zase svetlila. Hladila som ho a on nevyzeral na to, že by sa mu to nepáčilo. Moje domienky o Forks boli asi zlé, začína sa mi tu celkom ľúbiť, však vĺčko!

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Black Sheep, with wolf - 1. kapitola: