Ďakujem moc za komentáre, strašne ma potešili:) myslela som si, že vás to vôbec nezaujme... Ďalšia kapitola, je o niečo kratšia... a taká aj nudnejšia asi, neviem, posúďte sami, ďalšia kapitola bude už živšia, táto je hlavne o Edwardovej žiarlivosti a o Nessienom prianí:) tak príjemné čítanie a ešte raz ďakujem:)
08.12.2009 (17:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1578×
3. Bláznivý deň na žiarlenie
Tak, moja prvá hodina na novej škole. Do vnútra vošla staršia pevná pani s kyslím výrazom v tvári. Naše státie, na jej uvítanie odbila iba zhnuseným .
„Už si sakra sadnite, ako keby to robíte prvý krát!“
A tak sme si všetci posadali, našťastie som sedela sama, nejako moc som nemala záujem sedieť s niekým... mne bolo takto samej vždy dobre. Hodina sa vliekla a ja som sa naučila novú hŕbu nadávok od, ako som sa dozvedela pani Dohertovej. Hneď po hodine ma pred triedou čakal Jamie, usmieval sa od ucha k uchu a okamžite sa ma ujal. Celú prestávku mi hovoril o škole, o veciach ktoré sa tu dejú a i trochu o jeho rodine.
Zase ma zaviedol ku dverám a odišiel. Vošla som dnu a skoro dostala infarkt, keď som ho uvidela v lavici. Zo zadnej lavice na mňa mával a usmieval sa sám môj otec, ten tu čo robí? Pomalým krokom som sa ku nemu vydala a rýchlo sa usadila.
„Čo tu robíš?“
Vyhŕkla som.
„Aj ja ťa rád vidím, dcére moja, čo myslíš? Študujem?“
„Ale veď vyzeráš na 18 a... a si môj otec, to je divné?!?!“
Pišťala som ako šialená šeptom.
„Tu som tvoj brat Edward Cullen, myslel som si, že ťa týmto poteším“
Sklopil zrak a nenápadne hypnotizoval lavicu. Tak toto som posrala. Opatrne som ho objala a šeptala ďalej.
„Ale oci... ja som to v zlom nemyslela, len to bol pre mňa šok... v skutočnosti, som celkom rada, že si tu oci“
„Edward, tu som len Edward, tvoj najobľúbenejší brat“
Zasmial sa otec a taktiež ma objal. Ihneď ako do triedy vstúpil profesor, sme sa od seba odtrhli a učenie mohlo začať. Táto hodina bola omnoho lepšia a otec mi zo všetkým pomáhal. Bolo divné, mu hovoriť Edward, ale časom som si na to zvykala. Hneď ako zazvonilo, sme sa vydali von a ja som skoro úplne zabudla na Jamieho, ktorý už stál pred triedou a s úsmevom na mňa čakal, no ten úsmev mu pri pohľade na otca trochu pohasol.
„Ehm, Jamie toto je môj Ot... Edward, môj brat Edward.... Edward, toto je môj... kamarát? Jamie?“
Bola to totálne skomolená veta, ale musela som niečo povedať... pretože Jamie sa prekvapene díval na otca a otec Jamieho priam zabíjal pohľadom.
"Teší ma Edward“
Stisol ruku Jamie otcovi, otec sa len pousmial a ďalej sa venoval iba mne. Všetci traja sme kráčali po chodbe, ja v strede a otec s Jamiem mne po boku, bolo to viac než divné a strhávalo to na seba až primoc pozornosti. A takto to bolo celý deň, Jamie a otec sa nenápadne podpichovali... teda vlastne len otec Jamieho podpichoval a on sa pokúšal ho odbíjať a niekedy mu to až priam bravúrne vyšlo.
„Ďakujem Jamie, že si mi dnes celý deň pomáhal, ozaj Alice vás dnes pozvala ku nám, tak sa vidíme večer o 6, mal by vám to oznámiť Scott, tak ahoj“
Zahlaholila som a Jamie sa mi odzdravil , ani nie o minútu už pri mne stál otec.
„Urazil ťa? Ublížil ti?“
Spytoval sa a zase vraždil chudáka Jamieho.
„Prosím, dovoľ mi mať priateľov“
Zašeptala som a otec sa na mňa prekvapene pozeral.
„Ja... nechápem“
„Nikdy som nemala priateľov, pozri sa na mňa, ľudia majú oči a pud sebazáchovy a tak sa nik so mnou nerozprával, ja viem, mám Rose, Emmeta, Alice, Jaspera a pravdaže aj teba, ale ja chcem kamaráta, čo mi nebude rodina, a nebude mu vadiť, že som len poloupír, že nebudem musieť mať pred ním žiadne tajomstvá, prosím“
Prosíkala som ako malé dieťa o lízanku. Otec priam vypúlil oči a potom ma ihneď objal.
"Ja, prepáč zlatíčko, nevedel som, že to tak cítiš... dobre, už nebudem ku tomu Jamiemu zlý, dobre?“
Spytoval sa ma a ja som kývla.
„Veď dnes ku nám prídu“
Zatlieskala som šťastne a otec sa pre moje prekvapenie i usmial. Nasadli sme do auta a šli smer domov. Ihneď ako som vošla do domu, ku mne pribehla Alice. Vzala ma za ruku a zase so mnou prášila von. Nemala som ani čas opýtať sa kam ideme a už sme stáli uprostred veľkého nakupovacieho centra a rozhliadali sa po obchodoch.
„Pane Bože Prada!“
Zapišťala veselo a ťahala ma za sebou. Za 2 hodiny, sme stihli nakúpiť neskutočných 12 riflí, 5 teplákov, 8 kraťasov, 13 sukní, 25 tričiek s krátkym a 18 tričiek s dlhým rukávom, 5 šiat a 8 párov všemožných topánok, od coversiek až po pol topánky na 20cm opätku... preháňam, mal možno 10 cm, ale i to je už pre mňa smrť.
Rýchlo sme zase leteli domov. Alice asi na pol hodinu odbehla a ja som sa spokojne usadila na posteli a potom ma začal lákať internet, pozerala som nové cd One Republica a už zase tu bola Alice aj s kopou vecí. Rýchlo si ma ku sebe otočila, odlíčila a zase nalíčila, nejako mi pozapínala vlasy a nasúkala do šiat, ešte tie zabijácke topánky a bolo všetko hotové.
V zrkadle som videla úplne novú poloupírku. Mala omnoho menšie oči, vďaka čiernej ceruzke, ktorá jej ich lemovala a bledé strieborné tiene, mierne načervenané líčka a lesk na perách. Vlasy mala v bláznivom účese a trčali jej do všetkých možných strán, no i tak to bolo krásne. A šaty, tie boli červené, kúsok nad kolená, obtiahnuté, s trochu väčším výstrihom, hádam ma otec nezabije.
V tejto vražednej kombinácii som išla dole po schodoch práve keď už starká a starký vítali Jamieho rodinu. Pomaly som zdolávala schody a Jamie sa priam na mne rozplíval, len som sa pousmiala a pokúšala sa nečervenať. Zišla som dole a postavila sa pri otca, ktorý si ma majetnícky chytil okolo pliec a zase sa na všetkých usmieval.
„Ahoj Scott, Johny, Janett, Jamie...“
Pozdravoval starý otec a všetci sa nasúkali do vnútra spolu aj s ešte jedným upírom, ktorý vyzeral staršie, možno tak tridsať, ale i tak bol moc pohľadný, vysoký brunet so širokým úsmevom.
„Zdravím Josh“
Potľapkal ho starý otec po chrbáte a zrazu sa všetká pozornosť zamerala len na mňa a otca, ktorý ma objímal okolo pásu.
„Tak, isto si pamätáte, keď som vám hovoril o mojom ďalšom synovi, Edwardovi, tak to je on a to je jeho biologiká dcéra Nessie“
Prehovoril a prítomný len potichu čumeli na nás a my zas na nich. To hlboké ticho podtrhovalo iba bzučanie muchy, ktorá sa nedokázala dostať von z okna. Emm ju chcel zabiť a tak pleskol do okna, ktoré sa rozbilo a tak zobudilo našich hostí.
„Emmet!!!“
Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Black Sheep - 3. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 15. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!