Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 22. kapitola

28.11.2013 (08:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2412×

Ďalší deň prebiehal v pohode, až na to, že ma jedna vec v škole prekvapila. Niektoré dievčatá – vrátane Jessici – mali červené šošovky.

„Keď si povedala, že je to v móde, tak sme si to tiež kúpili. Len nás z toho celkom bolia oči. Ako to zvládaš nosiť dennodenne?“ povedala, keď som sa jej na to pýtala. Bože, ony sú bláznivé.

„Zvykla som si.“ Jessica len chápavo prikývla.

Ale to nebolo zas až tak dôležité. Vedela som, že som Edwardovi veľmi ublížila. Aj keď som to už možno odčinila, chcela som mu pripraviť prekvapenie. Lenže aké? Do reštaurácie asi nie, ani jeden z nás už neje. Nejaký romantický výlet? Problém je v tom, že ja svoju dcérku nedokážem opustiť ani len na deň.

Vtom mi to napadlo. Čo keby sme šli do nejakého podniku na párty? Také malé nočné odviazanie by neuškodilo. A Renesmee by doma zatiaľ spala. Už som dlho nebola na žiadnej párty. Áno, sú to síce len tri mesiace, no bola som zvyknutá tak trikrát do mesiaca. Ale to bol môj minulý život. V tomto som už matkou, nie nejakou šialenou tínedžerkou. Aj tak, malá zábava nikomu neuškodí, no nie?

Celý piatok som sa na to tešila, ale Edwardovi som to zatiaľ nepovedala. Nič som mu ani nenaznačila. Takže ak má na večer nejaké plány, bude ich musieť zrušiť. Moment... Veď Edward nikdy nemá žiadne plány. Kam by predsa šiel, keď má doma snúbenicu a dcéru? To by som sa mala pýtať sama seba. Som matkou a chcem sa ísť v noci zabaviť do podniku.

Čakala som až Renesmee zaspí, lebo skôr by som ju ani len neopustila. Dnes k tomu urobila svoje prvé krôčiky. Nemohla som byť na ňu viac pyšná. Bol to môj najväčší klenot, ako aj Edward. Musela som sa pousmiať. Mala by som byť maximálne šťastná. Veď mám nádherného a milujúceho snúbenca, úžasnú dcérku, dokonalú rodinu a život. Síce to ešte nebola oficiálne moja rodina. Nastane to až vtedy, keď už nebudem Swanová, ale Cullenová. Isabella Cullenová... Tak to sa mi bude páčiť.

V hlave som si začala predstavovať svadbu, ako budem kráčať v nádherných šatách uličkou smerom k tomu dokonalému chlapovi, ktorý bude len a len môj. Môj Edík...

Ale bolo ešte skoro premýšľať nad svadbou. Veď mám ešte mesiac. To je ešte veľa času.

Keď si moja malinká zívla v mojom náručí, znamenalo to, že o chvíľu vyrážam s Edwardom do mesta. Už som na internete našla jeden celkom slušný podnik, do ktorého som už občas zavítala.

Uložila som Renesmee do postieľky, pobozkala ju na čelo a hneď sa vyparila do mojej izby. Rýchlo som sa vyzliekla z tričká a riflí a len v spodnej bielizni som sa postavila ku skrini. Začala som pátrať po vhodnom odeve.

Náhle sa dvere od izby otvorili a dnu nakukol Edward. Už chcel niečo povedať, ale nevydal zo seba hlásku. Iba kĺzal pohľadom po mojom tele. Na jednu stranu ma nahnevalo, že ma ruší a na druhú stranu ma to roztúžilo. Vedela som ho hocikedy zviesť tak jednoducho, ale chcela som, aby sám doliezol. Nech sa chlapec vynadíva, veď do svadby má ešte mesiac. To bude musieť vydržať. A ja nebudem výnimkou.

„Musíš ma špehovať, keď sa prezliekam?“ opýtala som sa s úškrnom.

„Jasné, prepáč,“ povedal rýchlo a chcel odísť, no v sekunde som stála pri dverách a nedovolila mu ich zatvoriť.

„Choď ma počkať do auta. Ideme na výlet.“ Jemne som po pohladila po odhalenej paži a pritom si zvodne zahryzla do pery. Chcela som nášho chlapca trocha potrápiť. Zavrčal a ja som zrazu ležala na posteli pod jeho mohutným telom.

Ale, ale... Kto sa nám to tu neovládala? Musela som sa hryznúť do jazyka, aby som to nevyslovila nahlas.

Edward si hladne zobral moje pery a teraz som sa musela ovládať ja. Nechcela som mu tak ľahko podľahnúť. Našťastie som bola silnejšia ako on, čo mi teraz nahrávalo. Zatlačila som mu na hruď a pretočila ho na chrbát. Sadla som si naňho obkročmo. Možno si myslel, že budeme pokračovať. Žiaľ, chlapec, mýli sa.

„Nepovedali sme, že do svadby žiaden sex?“ Nadvihla som jedno obočie.

„Veď sme to už porušili a môže...“ Priložila som mu prst na ústa, čím som ho umlčala.

„Stále to platí. Takže šup do auta, za desať minút som tam,“ povedala som a venovala mu ešte jeden bozk. Následne som ho musela vytlačiť z izby. Potom som pokračovala vo vyberaní odevu. Mala som tu celkom bohatý výber. No vybrať si jedny šaty mi robilo problém.

Ako na zavolanie sa tu zjavila Alice, ktorá po pár sekundách našla dokonalé šaty. Červené čipkované šaty perfektne obopínali moju postavu. To bude Edward pozerať. Jeden kútik úst sa mi samovoľne nadvihol. Alice mi popriala ešte príjemný večer a vyparila sa tak, ako aj prišla.

Ešte som si obliekla kabát dlhší ako šaty, aby ich Edward neuvidel. Nech sa až potom v podniku pokochá. Obula som si červené ihličky a bola som hotová. Rýchlo som zbehla dole, kde som pozdravila Esme a vyšla von. Tam už čakalo naštartované Volvo aj s Edwardom na mieste vodiča. Otvorila som pri ňom dvere a rukou mu naznačila, aby vystúpil. Splnil moje požiadavky, aj keď neochotne.

„Dnes šoférujem ja,“ oznámila som mu. Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Neboj, tvojmu miláčikovi neublížim,“ povedala som trpko a založila si ruky na hrudi.

„Vari žiarliš na auto?“ opýtal sa s úsmevom, na čo som iba odvrátila hlavu.

„Keby si si mal vybrať medzi mnou a tým autom, koho si vyberieš?“ opýtala som sa a prižmúria oči. Váhal. Idiot!

Namosúrene som sa otočila odchodu, ale chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe.

„Iba som žartoval.“ Tak to má chlapec šťastie, inak by žiadna svadba nebola. Veď by sa mohol oženiť s tým prekliatym autom. Keď tak uvažujem, nie je zlý nápad nejako ho poškodiť. Pozrela som sa mu do očí. V jeho očiach som zahliadla iskričky. „Keď sa hneváš, si taká rozkošná,“ zašepkal mi pri uchu. Nedalo mi to a zavrčala som. Ja nie som rozkošná! Som vari nejaké dieťa? „Moja malá dračica.“ Nemalo zmysel sa s ním hádať.

Bez slova som nastúpila na miesto vodiča a Edward zas na miesto spolujazdca. Keď som už išla naštartovať, ozval sa.

„Jemne!“ Kriste! To mu na tom autu záleží viac ako na mne? Pretočila som očami a naštartovala auto. Hneď som dupla na plyn a vyrazila do Port Angeles. „Kam ideme?“ opýtal sa ma po niekoľkých minútach cesty. Uškrnula som sa.

„To ti neprezradím.“ Edward asi vedel, že to zo mňa nedostane, bola som neoblomná. Tak si iba sklamane povzdychol a počas cesty sa už viac neozval.

Keďže som išla „trochu“ rýchlejšie, ako by sa malo, došli sme tam za celkom rekordný čas. Zaparkovala som pred podnikom a Edward stiahol obočie.

„Ideme do baru?“ Prikývla som, ale to už Edward stál pri mojich dverách a otvoril ich. Gentleman, ako vždy. Vystúpila som a vyzliekla som si ten kabát, ktorý som hodila na sedadlo. Zavrela som dvere a otočila sa späť k Edwardovi.

Moje očakávania sa naplnili. Edward si ma premeriaval od hlavy po päty a nemohol zo mňa spustiť pohľad. Zamávala som mu rukou pred tvárou, aby sa prebral do reality. A tak sa aj stalo.

„Si... úchvatná,“ povedal ako omráčený. Komplimenty som vždy s radosťou prijímala.

„Ďakujem,“ usmiala som sa naňho. Chytila som ho za ruku a spolu sme vošli do baru. Nepraskalo to tu vo švíkoch, ale nebolo tu ani pusto. Ľudia na nás upriamili pohľad, no hneď ho aj stiahli.

Ruka v ruke sme prechádzali okolo skupinky chalanov zo školy. Jedného som si ešte pamätala z tohto týždňa.

„Hej, cica! Zavolaj mi, keď ťa henten omrzí,“ ozval sa dotyčný a k tomu ma čapol po zadku. Bolo mi to nepríjemné a najradšej by som mu tú ruku urvala, ale krotila som sa. Čakala som, že ho Edward bude ignorovať, ako aj v škole. No jeho reakcia ma tak trochu vyviedla z miery.

„Neopováž sa jej ešte raz povedať cica! A už vôbec sa jej ani len nedotýkaj!“ vyletel Edward po ňom. Postavila som sa pred Edwarda, aby ho tu nezabil, nepotrebovali sme mať ďalšie vraždy na krku. Ruky som mu položila na vibrujúcu hruď. Na jednej strane ma potešilo, že sa ma zastal. Bol to dôkaz, že chce, aby som bola iba jeho. Miluje ma...

„Edward, ja to vybavím,“ šepla som mu a snažila sa ho odtlačiť. Edward sa mi pozrel do očí. Pohľad som mu opätoval a postupne sa farba jeho dúhoviek menila z najkvalitnejšej ropy na tekutý karamel. Po chvíli prikývol a trocha sa vzdialil.

Otočila som sa smerom k tomu chalanovi, no na jeho meno som si spomenúť nemohla. Viem, že som s ním niečo mala, ale kto by si pamätal mená všetkých chalanov na škole?

„Počúvaj,“ začala som s ostrým hlasom, chytila ho prudko za sánku a trocha sa k nemu nahla. „Ešte raz ma nejako podobne nazveš alebo sa ma čo i len dotkneš, zlomím ti sánku. A to by som bola ešte milá.“ Ako na dôkaz som mu silnejšie stlačila sánku. Zajtra tam bude mať modrinu. „Na mňa môžeš zabudnúť,“ povedala som, pustila ho a vrátila sa späť k Edwardovi. Spolu sme si sadli do rohu k jednému stolu.

Uprene mi hľadel do očí. Nechápavo som nadvihla obočie.

„Vybavila si to skvelo,“ pochválil ma a sadol si ku mne bližšie tak, že nás delilo len pár centimetrov. Nadýchla som sa jeho úžasnej vône. Bola to moja droga.

„Len ty sa nám nevieš nejako ovládať,“ uchechtla som sa, načo on jemne zavrčal. Celý čas sme neprerušili očný kontakt.

„Si len moja!“ povedal autoritatívne. Mýli sa. Až keď mu pri oltári poviem áno, až vtedy budem oficiálne patriť iba jemu tak, ako on mne. Naše pery sa k sebe pomaly približovali.

„Oficiálne ešte nie,“ poznamenala som. Usmial sa, ale nerozoberal to, pretože sa začal venovať mojím perám. Boli sme len ja a on. Okolitý svet som nevnímala, bol mi ukradnutý.

Keď zrazu začala hrať jedna skvelá pesnička. S veľkou dávkou námahy som sa od neho odtiahla a rýchlo som sa postavila. Natiahla som k Edwardovi ruku, ktorú prial a tiež sa postavil. Dotiahla som ho na parket, zatiaľ čo on na mňa nechápavo hľadel.

„Takže dnes sme sa tu prišli zabávať?“ opýtal sa. Prikývla som aj s úsmevom. Pomaly sme začali tancovať v rytme pesničky. Ruky som mala väčšinou skrížené za jeho krkom alebo som bola na ňom tesne natisnutá.

Užívali sme si spoločné chvíle. Bolo ako vrátiť sa do mladosti. Aj keď sme obaja boli mladí, stali sme sa rodičmi. Prišlo mi to taká zvláštne. Som matkou, chodím na strednú a po nociach sa zabávam v bare. Ostatné matky by si odo mňa mali brať príklad.

Pesničky sa striedali ako na bežiacom páse. Zazneli rôzne novinky, ale aj už nie úplne nové hity. Tancovali sme, bozkávali sa a hlavne sme si to užili. Bolo to úžasné. Možno si to ešte zopakujeme, to by mi nevadilo.

Ale aj noc sa niekedy skončí. No pre nás nie. Sme upíri a máme času dosť. Celú večnosť...

Dúfam, že sa Vám kapitolka páčila. Chcem sa Vám poďakovať za komenáre a budem šťastná, ak opäť nejaký zanecháte. :)
A len taká malá informácia: dokopy ste už prečítali 40 000 slov! :D 

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 22. kapitola: