Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - Epilóg

At the end is a beam! - EpilógKonečne ste sadčkali epilógu. Znova poďakujete mojej babičke, Millie. Dokopala ma k tomu, inak by som nad tým tápala ešte dosť dlho. Je to iba prežitie ich večnosti, nič viac. Tak snáď sa bude páčiť!
Vaša BlackStar

Epilóg

Alice

Ja som to vedela! Ja som to vedela! Oni si k sebe našli cestu. Aj keď to bolo ťažké, pre oboch, stretli sa. Dokonca je ešte aj lepšie, že sa stretli vo Forks. Aspoň sa do seba zamilovali už tam... Teraz si Aro myslí, aký je on úžasný. Ako to všetko zorganizoval. Magor. Samozrejme, jeho ego je väčšie ako tento hrad.

A nie len Bella našla svoju spriaznenú dušu. Naša Rose sa nám tiež zamilovala. Kto iný ako Emmett. Povahovo úplne rozdielni a aj tak si k sebe našli cestu. Emm vtipkár, ktorý si nenechá nič ujsť a naša Rose, vážna a pre rodinu by obetovala život. Proste ako stvorení jeden pre druhého. Mala tiež šťastie, že ho Aro prepustil. Má síce povinnosť pri boji, ale inak je úplne slobodný.

Konečne je naša rodina kompletná... Teda až na tých dvoch. Samozrejme, navštevujeme sa navzájom, no nie moc často. Predsa len je Edward nástupca trónu, takže má aj povinnosti. Ale, ako tak vidím, moc ho to nezaujíma. Už sú na svadobnej ceste a on plánuje ďalšiu. Som rada, že Bells má práve jeho. Je pre ňu perfektný. Splní jej čo jej na očiach vidí...

„Alice!“ zakričal na mňa Jazz. Hm... zasa ma chce prekvapiť a aj preto mi zakázal sa pozerať do našej budúcnosti...

 

Bella

Už je to pár rokov, čo sme sa zobrali. Milujem ho ako nikoho na svete. Premenil ma pár mesiacov po svadbe. Chcel, aby som ešte žila, no Aro naliehal a ja som nemala nič proti. Urobil to on sám, ako som chcela. Nemienila som sa nechať hryznúť nejakým smradľavým upírom, nedajbože, Arom. No to by bol podes. Ako ma premenili, Edward ma zobral na nejaký ďalší ostrov, ktorý vlastní on.

Je to krásny malý ostrovček v Tichom oceáne, presne pre nás. Tam sme strávili mesiac a znova sme museli prísť do Volterry. Aro nás nechcel pustiť preč, pretože som sa musela naučiť bojovať a ovládať svoju schopnosť. On vlastne ani nevedel, že ju ovládam bravúrne. Edwarda som stiahla pod štít, aby Aro nevedel akú mám schopnosť. Teda vedel, že mám štít, no to bolo všetko. Ja mám tak trochu aj viac schopností. Prvú som zistila pár dní po premene. Štít. Keď ma chcel Edward vystrašiť, tak som sa tak zľakla, že som okolo seba vymrštila nejakú podivnú hmotu a on do nej narazil. Ja som sa smiala ako pominutá, no nebolo to až také úžasné.

Nevedela som ho stiahnuť. Začínala som byť hysterická, čo sa u mňa nestáva, a vtedy som všetko pochopila. V hlave mi akosi docvaklo a vedela som s ním narábať úžasne. Ďalšiu som objavila, keď nás Aro nechcel pustiť na výlet. Snažila som sa ho presvedčiť a vtedy, akoby som sa mu dosala do hlavy a povedala mu, že je to vlastne dobrý nápad... Caius a Marcus to nechápali, no veď vtedy ani ja.

Edwadovi som všetko povedala, a prehodila cez neho mentálny štít, aby mu nik neublížil. To viete s Jane sme si nesadli a ona má rada terorizovanie mojich blízkych. Na Edwarda si ani moc nedovolí, ale pre istotu.

Práve sa chystáme na návštevu ku Cullenom. Vlastne, viete, aké mám celé meno? Isabella Marie Swan Cullen Volturi. Fúú, to je niečo. Chcela som priezvisko Cullen, pretože je to moja rodina a k tomu sa pridalo ešte Volturi, čiže Edwardove.

„Zlato, sme tu,“ zašepkal mi do ucha môj manžel. Bože, ako krásne to znie. Na to ma pobozkal a ja už som ani nemala náladu na nejakú návštevu. Chytila som ho okolo krku a prehupla sa na neho. Zasmial sa, ale pokračoval. Počula som otváranie dverí a následné zhupnutie, ako nás Edward dostal von. No, neviem ako sa mu to podarilo, ale bolo mi to jedno.

„Tak a dosť pohoršujete tu mládež,“ vrieskal Emm a zakryl Alice oči. Ja som sa začala smiať a konečne sa pustila Edwarda. Všetci nás vyobjímali akoby sme sa nevideli celé storočie. Boli to iba tri roky. Ale aj mne strašne chýbali. Keď sme si všetci posadali dnu, rozprávali sme im, kde všade sme boli. Moc toho nebolo, pretože sme väčšinu času strávili, ehm... milovaním. Emm si z nás robil srandu a Rose ho musela upokojovať. Váľal sa po zemi a nevedel prestať. Jazz vlastne na tom bol podobne. Cukajúce kútiky a celý sa otriasal pod náporom zadržovaného smiechu až sa na ňom Alice celá natriasala.

„Bella, Edward. Chceli sme vás pozvať na svadbu,“ vysúkala zo seba po chvíli Rose. Ja som jej v ten moment skočila okolo krku a neuhádla silu, tak sme skončili na zemi. Smiali sme sa začali organizovať. Ešte som sa dozvedela, že chce, aby som jej išla za svedka. A Edward pôjde Emmettovi. Ako inak.

„Tak rodina, ide sa na nákupy,“ zavelila Alice, no nikto sa nemal k odchodu, teda až na Rose. Tá sa tešila, ja rovnaký šialenec ako ona. Ja som sa zavŕtala Edwardovi do hrude a nemienila som sa pustiť. Nakoniec to vyriešil on a postavil sa aj so mnou.

Vystrašene som sa pozrela na Edwarda a on sa na mňa omluvne usmial.     

„Prepáč, ale ak by sme nešli, čaká nás ďalší týždeň nákupov. Už myslela na New York, Paríž, Miláno,“ šepkal s hrôzou v hlase Edward. Zasmiala som sa a pobozkala ho.

„Tak poď,“ zašepkala som sa vyskočila z jeho náručia. Bolo tam veľmi príjemne, ale je mám lepšiu zábavu. Alice ešte pobehovala po dome, a ja som Edwarda zatiahla do nášho auta.        Pre Alice som odtiahla štít, aby vedela, čo robiť a ihneď potom ho stiahla.

Zatiahla som ho na zadné sedadlo a tam ho začala dravo bozkávať. Všetko mi oplácal a ešte aj pridával. Nechcela som, aby to zašlo priďaleko, pretože by si z nás Emm robil srandu.

„Mládež, blíži sa Emmett,“ upozornila nás Alice, ktorá nasadla na miesto vodiča. Edward mi na protest zamručal do ucha, ktorému sa práve venoval. Ja som sa zasmiala a snažila sa na zadnom sedadle posadiť. To som až také ľahké nemala, pretože ma Edward stále držal. Nakoniec sa posadil a mňa si pritlačil čo najviac na seba.

„Idemé!“ zavelila Alice, keď sme dorazili na miesto.

 

***

„Tak a teraz ideme na poriadny lov,“ zavelil Emmett a ja som mala chuť po ňom skočiť. To už nás nemôžu nechať na pokoj? Myslela som, že to bude pokojná návšteva a nie súperenie o najväčšie zmorenie. Už z nákupov som hotová. Emm stále chcel, nech ho zaštítim a potom samozrejme aj Jazz. To ma dosť vyčerpalo, pretože som sa musela sústrediť na tých dvo pobiehajúcich po obchodnom dome. A to vám poviem, že bol riadne veľký. Proste Alice.

A teraz Emm. Nikam ma nedostane. Niekam sa zašijem s Edwardom a už o nás nebudú počuť. Len čo som na to pomyslela, Alice vyletela ako splašená sliepka z hniezda a začala sa rozkrikovať, že je to rodinný výlet. Grr. Zabudla som na ňu. Kruci!

Snažila som sa nepozorovane dostať prečo, no to sa mi nie celkom podarilo. Keď som bola ne schodoch, Emm a Jazz ma chytili a vyleteli so mnou z domu. Nadávanie nepomohlo, tak som chcela skúsiť štít. Rozprestrela som ho okolo seba a oni, a j keď nechceli, ma pustili. Od prekvapenia sa otočili, no stále bežali a to sa im stalo osudným. Nie, nič sa im nestalo, ale to nemôžem povedať o asi piatich stromoch. Chudáčikovia. Neprežili to. A ja na truc som išla utešiť stromčeky, namiesto nich. Emm sa správal ako malé decko, takže si sadol a začal plakať. Imaginárne, samozrejme.

 

Predstavujete si nejako takto svoju večnosť? No, ja som si nikdy nemyslela, že môže byť takáto. Mám úžasného manžela, rodinu. Čo viac si priať? Ak sa jedná o Ara, niekedy mu ešte natlčiem do hlavy, že vo Volterre byť nemusíme. Vlastne sme tam strávili možno niekoľko mesiacov, viac nie. U Cullenovcov sme bývali dva roky. Potom ma Edward znova vytiahol na cesty. Najskôr osláviť výročie, neviem na čo, bude ich ešte dosť, a potom sme iba tak cestovali. Dokonca ma vytiahol aj do Grónska. Blázon. Ale mal pravdu je to tam krásne. Polárna žiara vám svieti nad hlavami...

Perfektný život, v ktorý som nedúfala. Osud vám možno pripraví nesmierne množstvo prekážok, no vy ich so zdvihnutou hlavou prekonávajte a nikdy sa nenechajte striasť z vašej cesty, pretože vaša budúcnosť je len a len na vás. Akú si ju vytvoríte, takou budete kráčať...

Ja som išla svojou cestou, aj keď bola tŕnitá, našla lásku, ktorá prekoná všetko. Dokonca aj smrť...


Naozaj sa vám celá poviedka páčila?

24. kapitola Ð BlackStar



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - Epilóg:

 1
2. Veronika :)
28.09.2013 [20:39]

Oh,to bola krása. Táto poviedka bola celá nádherná.. Len škoda že Bells nemala dieťa s Edwardom Emoticon Emoticon Emoticon
A konečne som pochopila prečo má poviedka takýto názov Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. SimaRCullen
21.07.2013 [13:47]

Naaaádherné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!