Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 24. kapitola

24.07.2010 (20:00) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2260×

24. kapitola

Isabella Swan

Vyšli sme obrovským oblúkom do záhrady, odkiaľ sa ozývala krásna hudba. Bol to svadobný pochod, no bol skrášlený o mnoho tónov. Bola to nádhera. Asi takto by som si predstavovala svoju svadbu. Áno, je to moja svadba, ale nie je to to, čo by som chcela. Hlavu som mala celý čas sklonenú k zemi, keďže som ani nechcela vidieť za koho sa vydávam. To bude prekvapenie. Ak im tam omdliem, tak to bude jeho vina.

Do mojej tváre sa oprel príjemne chladný vetrík, ktorý ku mne odniesol tú najkrajšiu vôňu na svete. Myslela som, že už ju nikdy neucítim...

Zdvihla som hlavu a pozrela sa do tváre, ktorá bola rovnako šokovaná ako tá moja.

To snáď nie je pravda! Kričala som na seba v mysli. Veď ako... Prečo... Ako? To boli otázky, ktoré mi prevŕtavali mozog. Veď on nie je Volturi. Alebo... áno? Stále sme kráčali uličkou až sme napokon prišli až onej osobe. Mala som chuť odísť, no tiež skočiť mu okolo krku. Stále sme na seba hádzali vyjavené pohľady, ktoré nemohli nikou ujsť. Carlisle dal moju ruku do tej jeho a my sme sa otočili k oddávajúcemu. Nič som nevnímala, iba jeho ruku, ktorá zviera tú moju. Započula som však jeho meno.

„Pýtam sa vás, Edward Anthony Masen Volturi...“ pokračoval, no ja som nevnímala. Takže takto to je...

„Áno,“ vydýchol Edward okúzlene, no tiež neisto. Pozrela som sa na neho, nech zistím, čo sa tu deje.

„Pýtam sa vás, Isabella Swan, bude...“ odrapotal kňaz svoju reč.

„Áno,“ povedala som neistým hlasom. Edwadovi sa na tvári mihla bolesť, no ihneď ju zakryl.

„Vyhlasujem vás za muža a ženu. Môžete pobozkať nevestu,“ dokončil celý obrad. Edward sa na mňa otočil a ja som sa začala topiť v jeho očiach. V túto chvíľu už nič iné nebolo, len my dvaja. On a ja.

Stúpila som si na špičky a naklonila sa pre náš prvý manželský bozk. On sa ku mne sklonil a chytil ma za pas a trocha nadvihol. Keď sa konečne naše pery stretli pocítila som neuveriteľnú úľavu. Bolo to akoby som sa vznášala. V bruchu som mala milióny motýľov, ktorí chceli odletieť. Ak by ma nedržal, asi by som mu odletela. Ten bozk bol o toľko krajší, ako tie vo Forks. Bol to náš prvý bozk...

Keď sme sa od seba po neuveriteľne dlhej chvíli odtrhli hostia začali tlieskať.

Prví k nám pristúpili vládcovia. Najskôr Aro. Ten podal ruku Edwardovi, ktorému musel všetko vyčítať z mysle. Potuteľne sa usmial a podišiel ku mne.

„Aký som ja neuveriteľný,“ zavzdychal a objal ma. Mala som chuť ho zo seba striasť. Aký je len namyslený.

Po ňom prišiel Caius, ktorý nám len pogratuloval a išiel ďalej. Najväčšie prekvapenie však spravil Marcus.

„Z vás cítim neuveriteľnú lásku. Ste stvorení jeden pre druhého, tak si toho vážte,“ povedal a objal ma. Bolo to ako objatie od brata. Tak s ním si možno budem vychádzať. Edward sa usmieval od ucha k uchu. Postupne k nám pristúpili aj Cullenovic obohatení o nečakaného člena. Prišiel Carlisle s Esme.

„Vidím, že sa to nakoniec skončilo šťastne,“ podotkol a mieril tým na naše vysmiate tváre. Ja som mu poďakovala a obidvoch objala. Pristúpila ku mne Alice a div jej pusa nepraskla ako sa usmievala.

„Ja som to vedela,“ zapišťala.

„Tak toto bol ten tvoj úsmev?“ pýtala som sa podozrievavo. Ona iba vypískla a už som ju mala zavesenú na krku.

Počula som ako Jazz varuje Edwarda, že ak sa mi niečo stane, osobne mu zakrúti krkom a nebude brať ohľad na nejakých Volturiovcov.

„Ďakujem,“ zasmiala som sa a poďakovala som Jazzovi za všetko, čo pre mňa pravil. Prišla ku mne Rose s neskrývaným úsmevom.

„Takže Emm?“ spýtala som sa, zadržiavajúc úsmev. Ona prikývla a už ma brala do náručia. Po nej sa pri mne zastavil Emm.

„Takže ste sa nakoniec stretli? Si ho mala vidieť po tvojom odchode. Tam reval jak mimino,“ smial sa Emm a od Edwarda si vyslúžil tiché zavrčanie. Ja som mu stisla ruku a usmiala sa na neho. V tejto chvíli by som mu vedela odpustiť všetko. Vlastne, ja nemám čo odpúšťať. Po Emmetovi ešte prišiel Demetri, ktorý nemal tak nadšený výraz.

Vystriedali sa všetci a my sme mohli pokračovať v oslave. Keďže som bola jediná, ktorá mohla jesť, a aj by mi to chutilo, pokračovali sme v oslave. Najskôr bol tanec a potom ma Edward odtiahol, aby som aspoň niečo zjedla. Bolo dosť trápne, keď mi uprostred parketu zaškvŕkalo v bruchu.

„Milujem ťa,“ povedal, keď sme si sadli.

„Aj ja ťa milujem,“ odpovedala som a naklonila sa pre pusu. On mi ju s úsmevom opätoval, ale odtiahol sa, keď mi znova zašŕkalo. Zasmial sa jeho krásnym hlasom a už ma kŕmil. Tento večer bol prekvapujúco nádherný. Keď už bolo okolo polnoci, Edward ma vytiahol zo sálu a išli sme do mojej izby. Tam na nás čakala Alice aj s Rose a vedľa boli ostatní Cullenovci.

„Čo robíte?“ spýtala som sa, keď mi začali dávať dole všetky veci. Najskôr skončili dole šaty a potom všetko ostatné.

„Alice,“ zaúpela som.

„Ideš na svadobnú cestu, Bell,“ zatrilkovala a už ma obliekala do nejakých letných šatôčok, ktoré mi zakrývali len to hlavné. Kufre, ako som sa dozvedela, už boli zbalené a mohlo sa vyraziť. So všetkými sme sa rozlúčili a odchádzali v Edwadovom aute. Ashton Martin. Tak toto je ten najkrajší deň v mojom živote.

„Edward, kam ideme?“ pýtala som sa už skoro po stýkrát, no on mi nikdy nepovedal.

„Vydrž, láska, čoskoro sa to dozvieš,“ odpovedal a pobozkal ma na koniec nosa. Leteli sme hádam päť hodín, samozrejme, súkromným lietadlom, a teraz sa plavím loďou, neviem kam.

„Sme tu, zlato,“ povedal nežne a vyhupol si ma do náručia.

„Menší ostrov, ktorý nám darovali Cullenovci,“ odpovedal na moju nevyslovenú otázku.

Začal ma bozkávať a pomaly so mnou išiel až do domu. Moc som toho nevnímal, pretože som sa ponorila do toho nádherné okamžiku...

Odteraz som už len jeho. Nikdy ho neprestanem milovať a budem vždy stáť po jeho boku, nech sa stane čokoľvek. Nikdy neopustím svoju osudovú lásku...

Tak, je tu koniec. Dúfam, že ste sa nenudili, pretože ja veru nie. Tie komentáre, ktoré som od vás dostávala, ma nakopli. Takže táto kapitola je venovaná VŠETKÝM, ktorí čítali túto poviekdu. A ja som za to strašne vďačná, pretože ste mi dali šancu.

Ako hovorím "Na konci je svetlo!" a za tým si stojím. Vždy sa na konci nájde niečo dobré.♥

23. kapitola РBlackStar РEpilog

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 24. kapitola: