Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 18. kapitola

At the end is a beam! - 18. kapitolaĎalší dielik! Hm... akoby som to... no, oni sa tak trocha dali dokopy. Moc som to rozpisovať nechcela, takže o tomto budú iba dve kapitoly, a to tiež iba o tom výlete. Nič moc, ale zasa je tam znova telefonát. No nič, ja už mlčím...
Vaša BlackStar

18. kapitola

Isabella Swan

 

„Bells, je ti niečo?“ strachoval sa. Ja som pokrútila hlavou, aby som si ju prečistila.

„Čo? To nič. To skôr ja by som sa mala ospravedlniť. To ja som začala. Síce s Emmettovov pomocou, ale začala. To... nič. Odpustené,“ povedala som slabým hlasom.

„Odpustíš aj ty mne?“ nesmelo som sa spýtala. On sa zatváril nanajvýš múdro.

„To sa ešte uvidí,“ zasmial sa a začal ma štekliť. Ja som to nevydržala a naplno sa smiala.

„Pro-prosím... pre–pre–prestaň,“ vysúkala som tieto slová, aj keď neviem ako. On po chvíli prestal a smial sa.

„Vďaka. Takže?“ opýtala som sa znovu.

„Jasné, že odpustené,“ zasmial sa. Po jeho tvári sa roztiahol ten najkrajší úsmev na celom svete. Bol taký úžasný... Tak blízko vedľa mňa... Stačilo by sa natiahnuť a jeho pery...

Dosť! Na čo to myslíš!

Stačí. Myslieť dokážem normálne aj keď je blízko mňa.

Pozrela som sa mu do očí, no to som robiť rozhodne nemala. Uväznil ma v jeho pohľade. Oči mu pomaly tmavli a ja som strácala zdravý rozum. Boli také nádherné. Hlboké, no cez to všetko ľahko čitateľné. Práve teraz v nich víťazila túžba nad zdravým rozumom. Tak isto ako aj u mňa.

Začali sme sa postupne približovať, jeho oči už boli čierne ako táto noc. Ani som si nevšimla, že by sa už zotmelo...

Zatvorila som oči a už len čakala na ten vytúžený okamžik. Pocítila som chlad na perách a nezvládateľné nutkanie sa ešte viac priblížiť. Chytila som ho za krk a ruky som si zaplietla do jeho bronzových vlasov. Bol to zážitok ako žiadny iný. Jeho pery chutili tak sladko a boli také hebké...

Po chvíľke som sa potrebovala nadýchnuť, no nechcela som to ukončiť. On to určite rozpoznal a tak sa nedobrovoľne odtiahol. Zamručala som a on sa uchechtol. Nevedela som, čo robiť ďalej.

„Poď. Už ti musí byť zima,“ podotkol. Ja som sa poslušne vydala za ním. Chytil ma za ruku a mne to bolo viac ako príjemné. Celý čas sme nič nehovorili, nemali sme čo.  Obidvaja sme si užívali tejto chvíľky. Bola krásna noc a s ním ešte krajšia. Pomaly sme sa blížili k našim chatkám. Nechcela som ho opúšťať, no musela som.

Zastavili sme sa pred mojou a zároveň pred jeho chatkou. On sa trocha zohol a ja som sa postavila na špičky. Znova sme sa pobozkali a mne sa vynorili tisíce malých motýľov v žalúdku. Myslela som, že sa mu tam položím. Jeho prítomnosť ma omamovala. Nevedela som myslieť, proste nič. Boli sme len my. On a ja.

„Sladké sny,“ povedal ten krásny sametový hlas, keď sa odo mňa odtrhol. Ja som omráčene zašla dovnútra, kde čakala Angela. Keď videla  v akom som stave na nič sa nepýtala. Asi jej bolo všetko jasné. Ja som s priblblým úsmevom zaparkovala rovno v posteli. Ako sa moja hlava dotkla poštárka zaspala som tvrdým, no nie príjemným spánkom.

Ráno som sa prebudila do upršaného dňa. Všetci vraveli, že bude pekne, no mýlili sa. Celý deň sme strávili v jedálni a tam nám púšťali nejaký prírodopisný film. Navečer konečne prestalo pršať, tak sme si spravili táborák. Všetci sa dobre bavili a vymýšľali program na zajtra. Mali sme chodiť na túry a robiť s takéto táboráky a raz prespať pod holým nebom. No, nič pre mňa, ale vydržala som to.

Celý týždeň ubehol ako voda a bol tu posledný večer. S Edwardom sme sa dali dokopy, no nie všetci s tým súhlasili. Napríklad Jess, z toho bola mierne na prášky. Bola som šťastná, tak ako už dlho nie. Na všetko okolo som prestával myslieť. Sústredila som sa iba na prítomnosť a to, s kým som. Nič iné neexistovalo. Boli smel len my dvaja. Emm si z nás robil srandu, že sme ako magnetky. Nič zvláštne, no mňa to vytáčalo. Nezniesla som jeho narážky.

„Tak zajtra. Ahoj,“ povedal sladkým hlasom Edward.

„Ahoj,“ povedala som omámene po jeho sladkom bozku. Ešte stále som si nezvykla na jeho krásnu vôňu a jeho dokonalosť. Takéto šťastie nikdy nemôže trvať večne. A tiež, že nie. Ako náhle som zatvorila dvere, zazvonil mi telefón. Nejako moc som ho nevnímala, ale potom mi začal liezť na nervy. Chytila som ho a ozval sa hlas, ktorý som nechcela už v živote počuť, no stalo sa.

„Zdravím, Isabell,“ pozdravil Aro slizkým hlasom.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa a išla hneď na vec. Toto nebude nič dobré. Vravel, že ma informuje, keď už bude čas. Možno si to rozmyslel, no to by sa nestalo. Moja nádej pohasla.

„Chcel som ti povedať, že sa to všetko zbehlo veľmi rýchlo, takže pre teba prídeme už v pondelok. Priprav sa-“ hovoril, no ja som ho prerušila.

„Ehm, nemôžete ma počkať na letisku v Taliansku?“ spýtala som sa so strachom v hlase.

„No... Ono, mohli. Isabell, verím ti. Ak čokoľvek skúsiš, vieš čo sa stane...“ nechal vetu vyznieť do stratena. Vedel, čo na mňa funguje. Vlastne to bola jeho jediná zbraň. O mojom živote vedel iba od Cullenov, no odo mňa sa nič nedozvedel, a ani nedozvie.

Celá zmorená som sa dostavila do postele a ihneď zaspala.

Bola som na letisku a čakala na svoj let. Kufre už boli v lietadle a ja som sedela v hale a čakala. Bola som totálne zničená a čakala. Všetko okolo ma ubíjalo a najhoršie na tom bolo, že som sa nemohla ani poriadne rozlúčiť. Charlieho som tam nechala, Angelu, Emmetta a nakoniec to najcennejšie, čo som kedy mala. Bol to Edward. On jediný mi chýbal zo všetkých najviac. Začala som vzlykať a nevedela čo ďalej. Vlastne vedela, ale to nebolo moje rozhodnutie. Bola som k tomu donútená. Ľudia som po mne otáčali, no ja som to nebrala do úvahy. Počula som rýchle pravidelné a hlučné kroky, ktoré boli čím ďalej, tým bližšie. Vôbec som nemyslela, že to bude niekto môjmu srdcu blízky... Pomaly som zdvihla hlavu a uvidela Edwarda. Jeho pohľad ma ubíjal. Bol zničený, ustaraný a najviac ma na ňom bolelo, keď som videla tú lásku, ktorú prechovával. Ja som to všetko zničila. Som odporný človek. Prišiel ku mne a ja som sa zdvihla a on ma pobozkal...


Páčilo???

17. kapitola РBlackStar Р19. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 18. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!