Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 19. kapitola

BD 3 - Jacob přišel

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

At the end is a beam! - 19. kapitolaBože, ľudia. Vy ste úžasní! Ani neviete ako ma potešili tie vaše komenty! JasminaCullen, zuzka7, lucka244, Mellanie, Dia, tapta a tiež eMuska... Ste úžasné baby, všetkým vám ďakujem. Všetkým, ktorí čítajú tento môj nezmysel. Dúfam, že vás touto kapitolou nejako nesklamem...
Strašne vám ďakujem. Vaša BlackStar

08.07.2010 (13:45) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2425×

19. kapitola

Isabella Swan

S trhnutím som sa prebudila. Vo mne prevládal zničujúci pocit prázdnoty a smútku. Bola som strhaná zo všetkého. Čo sa stalo teraz alebo, čo sa stane.

Pozrela som sa na hodinky a videla, že je päť hodín ráno. Pohliadla som k oknu a znova sa mi zdalo, akoby tam niekto prešiel. Možno to boli učitelia. Kto vie, ale ten divný pocit tu ostával.

Dnes sme mali odísť. Moc sa mi nechcelo, ale museli sme. Bola tu krásna krajina a vzduch tu nebol od ničoho znečistený.

Fíha, odkedy sa zo mňa stala milovníčka prírody? Pomyslela som si. Bolo niečo po siedmej hodine a to už sme mali vstávať. Obliekla som sa a nejaké veci som si zbalila už teraz. Angela a Jess sa zobudili chvíľku po mne. Išli sme na raňajky, kde som stretla Edwarda s Emmettom.

„Ahoj, kráska,“ pozdravil ma Edward, tak ako aj iné rána.

„Ahoj,“ s úsmevom som odpovedala a vyžiadala si bozk. Bol sladký ako on sám. Nemohla som odolať a prisala som sa na neho ešte viac. On ma musel od seba odtrhnúť, inak by som neprestala, a ako vidím jeho oči, tak ešte chvíľu a ani on.

Sama pre seba som sa usmiala a ruku v ruke sme kráčali do jedálne. Edward, mi ako pravý gentleman zobral raňajky a išli sme si sadnúť k Emmettovi. Moja nálada bola výborná, no keď som si spomenula na včerajší rozhovor pohasla.

„Nebudeš jesť?“ skúmavo sa ma spýtal Edward. Prebrala som sa a zahľadela som sa na tu kopu jedla. Pomaly som sa pustila do vajíčok, ktoré vyzerali najlepšie. Moc som toho nezjedla, pretože ma prešla všetka chuť. Premýšľala som na tým, ako to chcú zariadiť. Ako ma chcú odtiaľto dostať, aby si to nikto nevšimol. Tiež ma začalo trápiť odlúčenie od Charlieho, Emma a nakoniec Edwarda.

Cítila som chladnú slzu ako mi tečie po tvári a ihneď za ňou nasledoval prst Edwarda. Samozrejme, že si ju všimol, je predsa upír. Nepýtal sa a ja som bola rada. Nevedela by som čo povedať. Nechcela som mu klamať, no tiež som mu nechcela povedať pravdu. Mňa by to položilo, a už by som nechcela odísť. Cullenovci by boli... Ani na to nemysli, Bella!

Pekne tam pôjdeš a splníš časť dohody! Kričalo na mňa moje svedomie. Radšej sa obetujem, akoby ich mali zničiť.

„Pôjdeme?“ spýtal sa Edward tichým hlasom, ktorý prezrádzal jeho strach o mňa. Vedela som, že by som si mala užiť ešte tieto dni, no ja som nemohla.

Bola som ako na tŕní, počas celého dopoludnia. Edward sa zo mňa snažil dostať, prečo som taká, no ja som ho vždy odbila, že nemám náladu. To bola aj polovičná pravda. Na nič som nemala náladu. Stále som musela myslieť, na ten telefonát a na to, ako sa odtiaľto dostanem. Musím na niečo prísť. S Edwardom sa asi cez víkend neuvidím, tak by to mohlo byť jednoduchšie. Ak sa s ním dnes rozlúčim, bude to lepšie. Alebo mu nič nepoviem, aj tak som nič nemala hovoriť...

„Vystupovať! Zoberte si všetky veci a príďte sa mi ohlásiť,“ povedal učiteľ autoritatívnym hlasom. Spolu sme vyšli z autobusu a Edward zobral tašky. Ja som ho počkala bokom.

„Ďakujem,“ poďakovala som za tašky, no tiež za všetko. Za krásny týždeň prežitý s mojou osudovou láskou.

Vytiahla som sa na špičky a on pochopil. Chytil ma zozadu za chrbát a pritiahol si ma bližšie. Naše nosy sa dotýkali a ja som spravila posledný pohyb a naše pery sa spojili v nádhernom bozku. Bol to jeden z tých, na ktoré nechcete zabudnúť. Bol dokonalý, tak ako on. Vložila som doň všetku svoju lásku, bolesť, sklamanie, lúčenie... No predovšetkým to bola tá láska, ktorá vo mne vzklíčila za pár dní. Bola to nehynúca láska... láska k nemu, ktorú v sebe budem prechovávať, až kým nenastane môj koniec...

Odtrhla som sa od neho a on na mňa pozrel nechápavým pohľadom. Sprvu preto, lebo som sa odtiahla ja a potom tiež preto, lebo cítil, čo všetko v tom bozku bolo. Jeho oči prezrádzali neskrývanú zvedavosť, no tiež bolesť...

Edward

Volal Aro. Zasa sa to posunulo. Ja neviem, čo tým chce docieliť. Chce ma mať už vo Voltere. On vie, že sa tam bude zdržovať len najmenej a ešte k tomu musel zničiť jeden ľudský život. Splním si svoje povinnosti a ju nechám žiť. Ak to teda ešte bude život. Neviem, ako sa dá nazvať, keď si bez duše, srdca a piješ krv. Je to prežívanie a ani to nie.

Lenže ja už som si našiel zmysel svojej existencie. Ja ju nechcem opustiť, no nemám na to aby som ju vzal so sebou. Bola by to jej vražda. Nechcem ju pripraviť o jej ľudský život. Ona toho môže ešte veľa prežiť... ako človek. Má pred sebou celý život. Deti, vnúčence a vidieť ich vyrastať. O toto ju nesmiem pripraviť. Bude to ťažké, no ona zabudne. To čo bude so mnou, to už je vedľajšie.

Ja sa s tým vysporiadam. Teraz ide o ňu. Len neviem ako jej to povedať. Práve sedíme v autobuse a ja urputne premýšľam, čo spraviť. Povedal, že za pár týždňov mám prísť. Presný dátum mi povie. Buď s ňou budem, až kým neodídem, alebo odídem už teraz. dokonca aj Emmovi prirástla k srdcu a Demetrimu celkom tiež. Neberie ju ako potravu, ale ako ľudskú bytosť.

„Ďakujem,“ povedal, keď som jej doniesol kufor. Naklonila sa ja som pochopil. Keď sa naše pery stretli, Bells do toho bozku vložila všetku lásku. Opätoval som jej to, no nič nechápal. Prežíval som ho, akoby mal byť môj posledný. No, to som ja nechcel, alebo áno...

„Milujem ťa,“ vyslovil som to, čo som cítil. V túto chvíľu som lietal, odpútal som sa od Zeme. Čakal som, čo povie. Bál som sa, no tiež by som bol rád, ak by nepovedala nič.

„Milujem ťa,“ vyslovila slová, ktoré sa mi zaryli hlboko do môjho netlčúceho srdca. Jedna moja časť bola celá bez seba, že mi to povedala, ale zasa tá rozumnejšia si bola vedomá toho, že ju opustím...

 

 

!!! ĎAKUJEM !!!

18. kapitola Ð BlackStar Ð 20. kapitola

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 19. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře