Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 11. kapitola

At the end is a beam! - 11. kapitolaTak, po dlhej dobe je tu opäť ďalší dielik. Ďakujem tým, ktorí si to prečítali a nechali mi koment. Som im vďačná, no najmä eMuske, ktorá ma veľmi milo prekvapila. Vôbec by som nepovedala, že som skvelá, alebo niečo podobné, ale ďakujem. Nakoplo ma to do písania ďalšej kapitoly. V tomto dieli sa trocha vrátime späť. Je z pohľadu Belly. Ak chcete Edwarda, tak povedzte, lebo by som inak písala Bellu. Tak príjemné čítanie! Pusu BlackStar!

„Prímam druhú možnosť,“ povedala som pokojným hlasom.


 

11. kapitola

Isabella Swan

Trhnutím som sa prebrala späť do reality. Toto boli nie celkom príjemné spomienky. Pozrela som sa na hodinky a z hrôzou zistila, že je už niečo po druhej hodine v noci. Vôbec som sa nevedela sústrediť. Moje myšlienky stále behali hore - dolu. Myslím, že je zajtra pondelok. Znova tá otravná škola. Radšej by som tam ani nešla, čo takto si niekam vyraziť... Radšej nie.

Charlieho by vystrelo, keby zistí, že chodím za školu. A ani moc nemám čo robiť. Iba sa utápať v smútku. Myslím, že niekto hovoril, že k nám majú nastúpiť noví študenti, tak uvidím, čo sa zmení. Moc by som si priala, aby to boli znova Cullenovci. No to sa už nestane.

Musím na nich zabudnúť a snažiť sa žiť. Aj keď to bude iba prežívanie, no musím. Je to moja povinnosť, pokým nebudem vydatá za toho upíra. Potom by som pokojne mohla odísť z tohto sveta, a myslím, že on by mi v tom aj mohol pomôcť. Nik z nás nechcel toto, tak by to bolo výhodné pre obidve strany.

V týchto úvahách som sa stratila niekedy nadránom, no po pár hodinách mi zazvonil budík.

„Sakra,“ zahrmela som, keď som sa ohnala po budíku.

„Bell, ja už idem. Nezaspi!“ kričal na mňa zdola Charlie.

„Áno,“ povedala som skôr pre seba. Pomalým krokom som sa vybrala do kúpeľne a v nej vybavila všetko potrebné.

„Hm... tak čo si dneska vyberieme do školy,“ premýšľala som nahlas. Už si pripadám ako blázon. Keby som aspoň mala nejaké zvieratko, ktoré by ma počúvalo, ale ja si to tu hovorím sama pre seba. Bože, som divná! To viem už dávno, no teraz sa to prejavilo naplno...

„Ahoj, Bell,“ pozdravila ma Angel, keď som prišla ku škole.

„Ahoj,“ odzdravila som ju, no nijako inak sme sa nebavili. Nebolo moc o čom. Síce som chcela vedieť niečo o tých nových, no zvedavosť nebola až taká silná. Spolu sme sa vybrali na hodiny ešte skôr, ako sa na parkovisko prirútia noví a zaplní sa to tam k prasknutiu. Ani jedna sme o to nemali záujem. Každá sme sa rozišli do svojich tried. Moc hodín sme spolu nemali, ale niektoré sa našli.

Deň ubehol neuveriteľne rýchlo a už som išla na predposlednú hodinu. Potom bude obed a už iba telesná. Z tej sa nejako vyvlečie, dúfam.

Keď som vošla do triedy, zarazila som sa. Na mojom mieste sedel nejaký chalan. Nepoznala som ho, no asi bude nový. Pomalým krokom som k nemu prišla a nevedela čo robiť. Nakoniec som sa prekonala a spýtala sa.

„Désolé, mais là je suis assis,“ spýtala som sa. On zdvihol zrak od stola. Keď som sa na neho pozerala zatajil sa mi dych. Bol krásny, no určite je to nejaký sukničkár, ktorý si iba užije a potom ťa odkopne. Nič viac, nič menej. Odkašľala som si, keď sa nič nedialo.

„Désolé, je ne savais pas,“ odpovedal plynule a ja som nemohla uveriť svojim ušiam. Tak chlapec ovláda francúzštinu. No, tak to je nagelovaný frajer, ktorý balí baby na francúzštinu. Nič extra. Snažila som sa na neho milo usmiať, nech si o mne nemyslí, že som nejaká krava a sadla som si.

On evidentne nevedel čo robiť, alebo bol iba niečím zaskočený, no ostal stáť. Nechala som to tak a venovala sa svojmu zošitu. Čmárala som si úplne blbosti a ničomu nevenovala pozornosť. Nemala som ani náladu počúvať výklad učiteľa. Všetko som vedela, takže nebol problém. Učitelia to vedeli, takže sa ma ani nesnažili vyvolať. Mala som pokoj.

Myslím, že si ten nový sadol nakoniec vedľa mňa, no nie som si istá, ako vravím ničomu som nevenovala pozornosť.

Po hodine som sa vydala do jedálne za Angelou. Aspoň jeden človek, ktorý ma chápe. Na nič sa nepýta a iba mi naslúcha, keď potrebujem. Aj ona mala Alice rada, no nie tak ako ja...

***

Domov som prišla dosť skoro a Charlie ešte nebol doma. Zo školy som išla už po obede. Bola som za sekretárkou, že mi nie je dobre a ona ma ospravedlnila z telesnej. Aj tak neviem na čo ju máme. Moja šikovnosť sa nezaprie a ešte niekomu ublížim. Mňa by z toho mali vždy vynechať, nech niekto neskončí na ambulancii.

„Hm... spravím Charliemu radosť a poupratujem, už som dlho nič nerobila a toto bude príjemné odreagovanie,“ povedala som si. Sakra, zasa to robím. Znova sa rozprávam sama so sebou. Mala som chuť si otrieskať hlavu o stenu, no radšej som to nespravila. Ešte by som mala otras mozgu a to ja za potrebie nemám.

Mala som už všetko hotové a ešte mi ostával kopec času, tak som sa rozhodla urobiť večeru. Už sme nemali nič iné ako pizzu. Charlie nevie variť a ja som nemala na nič chuť.

Spravila som lasagne. Tie má Chralie najradšej. Popri tom som premýšľala, že je mi ten nový, kruci, musím mu prísť na meno a nie ho stále oslovovať „ten nový“. No, proste mi prišiel nejaký povedomý.

Bledý, myslím, že mal aj zlaté oči... preboha, veď on je upír! Ale čo tu robia ďalší upíry? Čo som ja nejaký magnet, ktorý ich priťahuje. Snáď nie, lebo inak ma môžete hneď popraviť. Tak, keď je on upír, musia byť aj ostatný. To som ja ale múdra. Musela som sa pochváliť. Dnes mi to nezvyčajne rýchlo myslí.

Nejako ďalej som to neriešila a už som počkala na Charlieho a hurá do postele. Včera som toho moc nenaspala, tak dnes to doženiem.

Už o ôsmej som zalíhala do postele. Hneď ako sa moja hlava dotkla poštára som zaspala.

Ani neviem o čom sa mi snívalo, ale ako som sa zobudila, rozhodla som sa pre jednu vec, ktorú musím vybaviť. A to hneď ráno v škole...

 

„Ahoj, Angela,“ pozdravila som vcelku veselo. Ona len nemo vyvaľovala oči. Ani som sa jej nedivila, už dosť dlho som nebola takáto.

„A – Ahoj,“ pozdravila, no stále bola trochu mimo. Počkali sme na parkovisku a bavili sa o všetkom možnom. Dokonca sme sa dohodli, že spolu niekam vyrazíme. Už bol čas ísť do tried, keď sa na parkovisku zjavili osoby, ktoré som potrebovala vidieť. Ako náhle vystúpili z auta, rozišla som sa ich smerom. Tak a teraz to príde.

„Ahoj,“ pozdravila som slušne a snažila sa nedať na sebe nič poznať. „Chcem vám iba oznámiť, že...


 

Páčilo???

10. kapitola Ð BlackStar Ð 12. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 11. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!