Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 24. kapitola

Asistentka 24. kapitolaNebol to však bozk ako tie predtým. Vložil doňho všetku silu svojho citu. Alebo som si to aspoň nahovárala.
Bol ako plameň, ktorý všetko pohlcuje a stravuje, aby sa to pretavilo do jednej podstaty.

 

Pozrela som sa to jeho hlbokých zelených očí a hľadala v nich odpoveď. Tichý hlások v mojom podvedomí na mňa kričal, aby som to zastavila. Správam sa ako lacná štetka. On pískne a ja pribehnem. Srdce sa mi náhle zovrelo úzkosťou.

Utiecť či zostať.

Dilema ako zo Shakespearovho Hamleta.

Je naozaj zlé po niekom túžiť tak veľmi, že to naháňa zimomriavky na celom tele? Potrebovať niekoho úsmev, aby sa váš deň tak isto rozžiaril?

Nie. Nie, pokiaľ je tento cit, táto potreba opätovaná. A to som ja teda vonkoncom nevedela.

„Nad čím premýšľaš?“ Edwardov zhrubnutý hlas vyvolal jemné chvenie môjho vnútra. Milovala som tohto chlapa a sama som si tomu na vine. Nechala som to zájsť príliš ďaleko.

„Nad všetkým,“ šepla som a pritom mu stále uprene pozerala do očí. Pravou rukou mi odhrnul jeden neposlušný prameň a zastrčil za ucho.

Zamyslene zvraštil čelo, keď vtom sa zrazu uličnícky uškrnul. „Tak to ťa musí bolieť hlava od toľkých myšlienok.“

Neubránila som sa úsmevu. Jeho radosť bola nákazlivá. Pobozkal ma nežne na nos a ja som sa cítila... šťastná? Naozaj, vzhľadom na celú túto situáciu som bola šťastná. Grécka tragédia by stratila prvenstvo v rebríčku top ten, keby som sa uchádzala o ohodnotenie.

„Trošku.“ Nespokojne som sa pod ním zamrvila. Jeho vypracované telo ležalo na mojom a dokonale ho prikrývalo.

Edward mierne natočil hlavu nabok, jednou rukou ma jemne nadvihol a druhou chytil pod lopatky. Skôr ako som si uvedomila, čo sa deje, plynulým trhnutím nás prevalil a o sekundu som ležala ja na ňom. Saténové prestieradlo sa zošuchlo a zostalo zmotané pri nohách. Hoci bol už začiatok jesene, bolo tu hrejivo teplo a studená prikrývka príjemne chladila našu rozhorúčenú pokožku. Vystrel ku mne ruku a jemne ma pohladil po líci. Jeho vôňa mi opantala zmysly. Chcela by som, aby to takto zostalo navždy. Zaborila som svoju tvár do jeho veľkej dlane a úplne sa tak skryla. Jeho prsty mi nežne hladili tvár a ja som si to plne vychutnávala.

Mlčala som a len opatrne položila svoju hlavu na jeho mocnú hruď. Srdce mu bilo pravidelne. Jeho tlkot ma fascinoval. Upokojoval ma, ako by mi hral moju vlastnú melódiu bezpečia. Moju vlastnú uspávanku.

Vedela som však, že sa musíme porozprávať. Bolo príliš veľa vecí, ktoré zostali neobjasnené. Najviac ma trápila situácia, ktorá sa odohrala uňho doma. Ale najviac som sa aj bála jeho odpovede. Potom tu samozrejme bol ten nezmysel s osobným strážcom a jeho bláznivá cesta do Paríža. Musela som sa ale nad tým pousmiať. Takéto niečo spraví len... zamilovaný? Ten únos bol však každopádne prípad pre psychiatra.

Áno, stále vo mne bublal hnev za to, že ma uniesol, ale... v úzadí mojej mysle, som toto jeho šialené gesto brala ako znak... lásky nie, rozhodne nie. Ale bolo to romantické. Keď princ ide horami, dolami, zdolá sedemhlavého draka, aby vyslobodil svoju princeznú.

Žiadny princ, určite nie princezná a ani drak. Ale aj tak som sa nad tým v duchu tešila. 

V hlave som mala celý roj zmätených myšlienok a nevedela, ako začať. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa usporiadať to neposlušné stádo.

Niekto z nás musel začať, ale ani jeden sa nevedel na toho odhodlať. Chcel, aby som mu verila, a hoci som k tomu nemala najmenší dôvod, povedala som si, že to risknem. Láska k nemu ma aj tak predurčuje k utrpeniu, tak prečo nedať šancu vysvetliť mu to. Romantika z kategórie utópie, ale aj tak som to musela skúsiť.

Nejaký tichý hlások v mojej hlave mi vravel, že všetko je inak. Kedy predsa išiel Edward za nejakou ženou cez polku sveta, len aby ju našiel? A kedy vôbec počkal na prebudenie svojej dámy na jednu noc? Nikdy – to som vedela zaručene, lebo posledných päť rokov to bola moja nepísaná náplň práce. A pri mne čakal už dvakrát.

Hneď ma však napadla iná myšlienka. Ktorá sa ma snažila prebudiť do reality. Síce čakal, ale odišiel hneď na to s tromi silikonovími nánami.

Povedal, že s nimi nič nemal... obraňovalo ho moje druhé ja.

V hlave mi začala pulzovať slabá bolesť od toľkých protichodných myšlienok. Toto nemá zmysel. Vymyslím si akurát tak fikciu a od pravdy to bude aj tak ďaleko.

A dosť! Doktor Jekyll – Mr. Hyde buďte, prosím, ticho. Potrebujem premýšľať, napomenula som svoje uvravené podvedomie. Jemne som sa pomrvila a prehodila ľavú nohu cez Edwardov bok. Kontakt s jeho pevnými stehnami mi dokonale zahnali bolesti hlavy. Hryzla som si do spodnej pery a presunula svoju ľavú ruku na jeho hruď. Prstami som kreslila nezmyselné obrazce na jeho vypracovanom hrudníku a všimla si, ako ma pozoruje.

Potrebovala som svoje myšlienky usporiadať, ale takto nahí v posteli... To je priveľké sústo. Privrela som oči a snažila sa koncentrovať. Povzdychla som si.

Musela som začať ja. Niečo tu nesedí. No, nesedí tu toho celkom dosť.

„Ničomu nerozumiem, Edward,“ šepla som do ticha, „ale začnime tým, prečo si sa rozhodol prekaziť mi dovolenku.“

Nadvihla som sa na rukách, aby som mohla pozrieť do jeho zelených očí a hľadať odpoveď v prípade, že by nechcel spolupracovať. Zdvihol jedno obočie a najskôr zľahka ma pohladil po bokoch. Zrazu ma pevne chytil a vytiahol rovno na seba. Vypískla som od prekvapenia.

„Nemám pocit, že by som ti ju prekazil. Možno spestril, ale rozhodne nepokazil,“ povedal zastretým hlasom a prešiel mi rukou mučivo pomaly po stehne.

Moje telo okamžite začalo reagovať. Zatočil sa so mnou celý svet. Oblizla som si spodnú peru.

 

 

„Edward,“ povedala som káravo, ale pravdepodobne cez môj vzrušením zastretý hlas to nebolo vôbec rozoznať.

„Áno?“ nadvihol sa na lakti a druhou rukou si ma pritiahol bližšie k sebe.

Otvorila som ústa, že budem protestovať, ale umlčal ma svojím neodbytným jazykom. Vnikol mi do pier a plienil moje ústa. Rýchlo sa posadil a svojimi mocnými pažami ma jemne nadvihol. Inštinktívne som pokrčila obe nohy a prekrížila ich za jeho chrbtom.

Oboma rukami ma zmyselne hladil po chrbte. Zaklonila som hlavu dozadu a vlasy sa mi vo vodopáde spustili dozadu. Pravou rukou prešiel na môj krk a prstami mi prechádzal po hrudníku. Moje prsia však okato ignoroval a ja som mala pocit, že sa ma rozhodol trápiť naschvál. Zahryzla som si do pier, ale aj tak mi ušiel tichý vzdych. Spokojne sa usmial a pobozkal ma kľúčnu kosť. Nespokojne som zastonala.

Nuž teda, aj ja si budem trvať na svojom. Rukami som mu prešla po hrudi a sledovala jeho vypracované prsné svaly.

„Prečo si to spravil?“ šepla som a pozrela na neho spod viečok oťažených silnou túžbou. Potrebovala som skutočné vysvetlenie. A keď trápi on mňa, tak ja výčitky mať nebudem.

Svoje bozky nachvíľu prerušil a pozrel mi do očí.

„Som nesvoj, keď nie si pri mne.“ Pritiahol si ma za vlasy a naliehavo ma pobozkal. Toto však nebola odpoveď, ktorú som chcela počuť. Teda, nie dostatočná.

Oprela som sa o jeho hruď. Snažila sa ho odstrčiť a chytiť tak kyslík. „No tak, to nemyslíš vážne. To nemôže byť ten dôvod,“ povedala som a pokrútila hlavou. Pridala som k tomu aj ukazovák a zachichotala sa. On sa však tváril úplne vážne.

Zamyslene sa na mňa zahľadel a potom hlasom, v ktorom nebolo ani stopy pochybnosti dodal. „Nikdy som nemal takú silnú potrebu niekoho chrániť, ako teba.“

Zrazu som sa nemohla viac smiať. Jeho odpoveď znamenala tak veľa. Prekvapene som k nemu zdvihla pohľad. To bolo skoro ako vyznanie lásky? Alebo ma už mátajú zmysly? Ako učarovaná som zažmurkala.

„Preto aj ten bodyguard?“ šepla som a jemne mu prechádzala prstami po šiji zatiaľ čo on ma pevne zvieral svojimi veľkými dlaňami.

„Áno,“ šepol jednoducho a mykol plecom. Zrazu som sa naňho pozrela úplne inými očami. Žeby mocnému Edwardovi Cullenovi naozaj na niekom záležalo?

Sledoval ma potemneným pohľadom a plytko dýchal. Čakal na moju reakciu a ja som nevedela, čo povedať. Zrazu sa mi zdal taký zraniteľný.

Keď nestačia slová, musia prísť skutky.

Trochu som sa vydvihla a dosadla tak, že jeho nástroj pýchy bol presne pri vchode do môjho vnútra. Ušiel mi tichý povzdych. Nechcela som to nikam unáhliť. Balans na hrane.

Zahryzla som si do pery a sledovala jeho pohľad. Neprestával ma naliehavo hladiť a ja som mala pocit, akoby len z toho nášho kontaktu explodujem. Moja túžba stúpala a potrebovala naplniť.

Nahla som sa nabok a zašepkala pri jeho uchu, „ Takže ti na mne záleží?“

Mohla som to všetko pokaziť. To, čo mi povedal, bolo už aj tak veľké vyznanie lásky. Ale práve teraz som bola ako závislák na heroíne, ktorý chcel ešte väčšiu dávku. Potrebovala som to počuť. Nepatrne som pohla panvou oproti nemu. Bola som pripravená ho prijať dnu, stačil malý pohyb dopredu. Celá som sa od blaha roztriasla. Ale toto bolo na ňom.

Edward nervózne zavrčal. „Bella!“

„Áno?“ Táto hra sa mi začala páčiť. Jemne som ho pohrýzla do ušného lalôčiku a on tlmene vzdychol. „Tak záleží?“

„Nie je to dosť jasné?“ povedal trochu zlostne, ale vedela som, že sa nehnevá. Začal mi bozkávať krk a ja som horela zaživa. Bolo to ako dráždiť tigra čerstvým mäsom. Opäť som sa zavlnila a jeho špička sa dostala takmer ku vchodu.

„Chcem to počuť,“ šepla som a vykrútila sa z jeho zovretia a dopadla chrbtom do hodvábnych prikrývok. Celé ma pohltili a trochu prikryli.

Edward šibalsky zdvihol obočie. „Aj ja ťa chcem počuť.“

Skôr ako som stihla čokoľvek zaregistrovať, chytil ma opäť za boky, pritiahol späť, vyšvihol na seba a nemilosrdne dosadil. Obaja sme zalapali po dychu. Bola som naňho pripravená, ale jeho prudký vpád mi vyrazil dych.

Zreničky sa mi rozšírili od vzrušenia a ja som vzrušením zakričala. „Edward!“

„Áno, princezná?“ zapriadol do mojej tváre a ja som pocítila jeho dych na mojom krku. Prešli mnou zimomriavky a ja som chcela viac. Siahnuť si na úplne dno.

„Chcem ťa,“ zavzdychala som a hlavu vyvrátila dozadu.

„Máš ma,“ povedal medzi bozkami.

„Stále,“ šepla som a hýbala sa v rytme nášho tanca. Hlava sa mi točila a srdce bilo ako zvon. Lapala som po dychu a cítila chuť neba.

Hladne som sa vrhla na jeho pery a pritom túžila, aby sa táto chvíľa neskončila. Jazykom som prechádzala po jeho perách a kreslila si tak vlastné vzdušné známky.

Zrazu sa Edward trochu odtiahol a pozrel mi uprene do očí. „Bella, si moja rozbuška.“

Celá som sa roztriasla od prichádzajúcich vĺn rozkoše, ktoré ma zaplavili. „Tá princezná sa mi páčila viacej.“

 

♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

Vznášala som sa vo svojom vlastnom euforickom nebi. Edwardova ruka mi nežne prechádzala po nahom chrbte a kreslila jemné obrazy. Oči som mala zavreté a cítila sa úplná. Vlny nádherného milovania pomaly doznievali a ja som bola práve nadopovaná extra balíkom endorfinov.

Zľahka som ho pobozkala na brucho. Vtisla som mu znova a znova drobné bozky na jeho vypracovaný hrudník a premýšľala nad tým, ako je možné mať v posteli tohto dokonalého muža. Chcela som mu dať nejako najavo, ako to so mnou vlastne je. Čo k nemu cítim. Nebola som však taká naivná, aby som mu povedala: Hej Edward, len tak mimochodom, milujem ťa a celkom z teba šaliem. Samozrejme, zaručene najrýchlejší spôsob ako to všetko posrať.

Pochmúrne myšlienky sa začali zaťahovať nad mojou hlavou ako mračná blížiacej sa búrky. Potrebovala som vysvetlenie. A to úplné. Nie len čiastkové, ktoré mi doteraz ponúkol. Aby však Edward nebojkotoval moju snahu o rozumný rozhovor, nesmiem dovoliť, aby ovládol situáciu. Inak by som sa zasa nič nedozvedela a my sme sa opäť začali milovať. Keď niečo chce, vie byť nesmierne presvedčivý. 

Povzdychla som si a otvorila oči.

Opatrne som sa odtiahla od neho a presunula sa na okraj postele. Založil si ruky za hlavu a fascinovane sledoval moju nahú postavu. Musela som bojovať s pokušením vliezť opäť k nemu. Bože, to je chlap! Moje telo sa samo pomaly začalo k nemu opäť nepatrne nakláňať. Zmätene som zažmurkala. Práve sme sa domilovali a ja nemám dosť. Otočila som sa a snažila nájsť v sebe posledné zvyšky sily. Spustila som nohy na okraj postele a vstala. Za mnou sa ozvalo nesúhlasné zamručanie.

„Kam ideš, ma chérie?“ Edwardov hlas medovo zapriadol a ja som opäť zapochybovala o svojom rozhodnutí.

Nie, musím byť silná. Takto sa nič nedozviem.

Prešla som okolo postele a ani som sa naňho nepozrela. Vyhýbať sa tomu stelesnenému pokušeniu v najvyššej možnej miere. Chytila som svoju podprsenku, ktorá sa povaľovala na zemi, blízko okna. Rýchlo som si ju zapla a zhrozene sa pozrela na cár, ktorý ležal vedľa.

„Ty si mi roztrhol nohavičky?“ pohoršene som sa naňho otočila a teatrálne zdvihla obočie.

Edward nedbanlivo mykol plecom, ale v očiach mu svietili iskričky. „Možno. Nepamätám sa.“

Pretočila som oči a navliekla ruky do karovanej košeli, ktorá bola blízko toaletného stolíku.

„Bella, neobliekaj sa ešte.“ Edwardovmu naliehavému hlasu sa ťažko odolávalo, ale ja som vedela, že musím pridať a obliecť sa kým mi nezačne brániť. Prevalil sa na posteli a odhrnul mušelínový záves. „Poď sem ešte na chvíľku.“

Rýchlo som v taške vylovila nejaké nohavičky a skôr ako som stihla lokalizovať rifle, chytili ma jeho silné paže za boky. Vypískla som od laku.

„Takže ty nebudeš spolupracovať?“ povedal hravo a vyhodil si ma do náručia.

„Edward, prosím, pusti ma. Musíme sa porozprávať a takto to nikam nevedie,“ povedala som naoko nahnevane.

„Rozprávať sa môžeme aj v posteli,“ šepol mi do ucha a mne prebehlo opäť vzrušenie po tele. Nie, Nie!

„Áno, videla som,“ odfrkla som a oprela sa z celej sily do jeho mocnej hrude.

Rezignovane si povzdychol a pustil ma opäť na zem. Rýchlo som od neho odstúpila, aby som medzi nami vytvorila odstup.

„O čom sa chceš rozprávať.“ Oprel sa nezúčastnene jednou rukou o stenu a pozoroval ma. Nahnevane som sa mu pozrela do očí a on sa uškrnul. Pohľad mi samovoľne skĺzol na jeho vypracovaný hrudník a brucho, až... Prinútila som sa zdvihnúť pohľad a pozrieť mu priamo do očí. Bolo to však nesmierne ťažké. Určité časti jeho tela priťahovali moje oči ako magnety. Nenechám sa však vyviesť z konceptu.

„Edward, myslím, že dobre vieš, čo mám na mysli,“ snažila som sa o vyrovnaný tón, ale vo mne to vrelo. Dokelu, to je teda poriadny kus chlapa. V živote som nevidela niekoho s krajším zadkom. Rezignovane som si povzdychla.

„Mohol by si sa, prosím, obliecť?“ Vošla som si rukou do vlasou, zavrela oči a v duchu počítala do milión. Keď som ich však otvorila, stále tam rovnako stál s pobaveným úsmevom.

„Prečo, rozptyľujem ťa?“ uličnícky sa usmial a žmurkol na mňa.

Pretočila som oči a on sa len uchechtol. Na moje šťastie a prekvapenie si ale navliekol boxerky. Zadok mu v nich síce vynikal ešte lepšie, ale aspoň ma jeho dokonalý nástroj nerozptyľoval.

Otočila som sa k nemu chrbtom a premýšľala, kde začať. Chcela som poznať odpovede na všetky otázky. Jedna ma však trápila najviac. Nechcela som sa cítiť ako nejaká kurva.

„Spal si s nimi?“ Otázka zaznela skôr, ako som si to stihla celé premyslieť. Chcela som tu otázku formulovať inak, viac si to premyslieť, ale bola už vonku. Neskoro. Otočila som sa. Edward zvážnel a jeho oči na mňa skúmavo pozerali.

„Nie,“ šepol po chvíli a pristúpiť o krok bližšie, „ale to som ti už povedal v noci.“

„Ale to sú len slová. Ako ti môžem dôverovať?“ Áno, skvelá trefná otázka, ale mierne po funuse, nie? Toto som sa mala pýtať predtým ako som sa s ním opäť vyspala.

Edward podišiel ku mne a jemne chytil moju tvár do dlaní. Dlho sa mi uprene pozeral do očí akoby chcel, aby som odpoveď z nich vyčítala.

„Bella, chcem len teba. A už poriadne dlhú dobu,“ šepol mi do ucha a ja som sa úplne roztriasla. „Ale to vieš tiež.“

Pritiahol ma k sebe za cípy košele a ja som s rozšírenými zreničkami sledovala, ako sa jeho zelené oči snažia presvedčiť tie moje. Jeho pohľad bol taký intenzívny, ako nič iné neexistovalo. Iba my dvaja.

Mám uveriť tomu, že Edward Cullen, najväčší playboy mesta New York a priľahlých oblastí, sa vzdal šance na skvelý sex prinajmenšom s jednou z tých bábik? Môže notorický klamár začať hovoriť pravdu?

Ale mne neklamal... Nikdy, za celú tu dobu, čo sme sa poznali...

Môj vnútorný boj sa zráčil v mojej tvári. Zmätene som sa pozrela do jeho očí a hľadala nejaké záchranné lano.

Zľahka mi jednu ruku vplietol do mojich vlasov a pritiahol si ma. „Prosím, ver mi.“

„Chcela by som, naozaj.“ Hlas sa mi triasol a triaška prechádzala do celého tela. Keby na to všetko existovalo vysvetlenie. „Ale je to príliš ťažké“

„Prosím, daj mi šancu presvedčiť ťa,“ povedal nástojčivo a pobozkal ma.

Nebol to však bozk ako tie predtým. Vložil doňho všetku silu svojho citu. Alebo som si to aspoň nahovárala. Bol ako plameň, ktorý všetko pohlcuje a stravuje, aby sa to pretavilo do jednej podstaty.

Chcela som mu v tom zabrániť a dočkať sa celého vysvetlenia. Naozaj, chcela. Ale nezmohla som sa ani na najmenší vzdor. Rukami som sa opatrne dotkla jeho hrude a pocítila tak teplý hrudník, v ktorom divoko búšilo jeho srdce.

„Mám pre teba prekvapenie,“ povedal nežne medzi bozkami a pohladil ma po líci.

„Prekvapenie?“ zvedavo som k nemu zaklonila hlavu.

„Áno, ešte si predsa nedostala svoj narodeninový darček,“ žmurkol a ja som prekvapene vyvalila oči.

„Narodeninový darček? A nemeškáš s ním trošičku?“ uštipačne som si ho doberala. Kedy som vlastne mala narodeniny? Prišlo mi to, ako by sa to odohralo niekedy v minulom živote.

„Trochu,“ zasmial sa a vtisol mi bozk na čelo.

Zrazu sa trochu odtiahol a pozrel sa von oknom. Zahryzol si do pery a pozrel na mňa spod tých jeho neodolateľných dlhých mihalníc. „Bella, potrebujem, aby si mi niečo sľúbila.“

„Čokoľvek,“ vyhŕkla som bez rozmýšľania.

„Potrebujem ťa, prosím, už odo mňa neutekaj,“ šepol potichu a ja som mala pocit, akoby som mala v tej chvíli umrieť.

„Sľubujem.“ 


Chcela by som vám najskôr poďakovať za úžasné prekvapenie a krásne komentáre, pri poslednej kapitole. Prekonávate moje najbláznivejšie očakávania. Wau. Ďakujem. Ste úžasní!

Máme za sebou práve 150 strán. Priznám sa, sama by som asi skončila pri písaní 10. kapitoly. Vy ste však môj motor. Takže ďakujem za úžasné chvíle, ktoré pri písaní Asistentky môžem vďaka vám zažívať.

Dúfam, že sa vám aj táto kapitola bude páčiť. Pôvodný úmysel nebol takýto sladký, ale hádam neprekáža... nejako sa to samo vyvinulo. ♥

Vysvetlenie príde v ďalšej kapitole - Bella sa tentokrát určite nenechá rozptýliť. Ako myslíte, že to dopadne?


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 24. kapitola:

 1 2 3 4 5   Další »
43. Inoma
17.06.2013 [13:08]

InomaMary!!! Ještě nikdy se mi nestalo, abych nahlas v obýváku řvala na Bellu, ať není tak naivní a ať mu nepodlíhá (a to já naopak se nikdy nemůžu dočkat, až přijde ta správná doba, aby na to hupli Emoticon ), ale teď jsem prostě z toho taková... Já prostě nechci, aby z něho byla takhle pif a kdykoliv se jí dotkl, aby mu ona ochotně vycházela vstříc... Vím, že se pokusila to nějak zastavit, ale!!! Sakra, proč se furt vyhejbá odpovědi?! Já vlastně ani nevím, jestli mám věřit tomu, že k ní něco cítí, nebo jestli jde jen o takový ten ryze chlapácký majetnický pud! A to mně teda děsně štve!
A taky neskonale těší, prtože to je další důkaz toho,že prostě umíš psát... Vzedmula si ve mně šílenou vlnu emocí, kdy se motám mezi výkřiky ANO! NE! RYCHLE! PŘESTAŇ! a tak dále. Emoticon
Je to prostě skvělý. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20.11.2012 [10:37]

Danka2830Bože úplne dokonalý Edward !!!! Nádherná sladká kapitola a ja vážne nechcem, aby toto medzi nimi skončilo Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
ÚŽASNÉ DIELO !!!

13.11.2012 [22:18]

Irmicka1 Emoticon Emoticon Emoticon

06.11.2012 [16:52]

domcamerci Emoticon Emoticon Emoticon No, vidiš... Toto bylo ono. Teda skoro, ale bylo to tam. Emoticon
Takže teraz ide len o jedinou vec - ide verit Edwardovi Cullenovi alias Tony Starkovi ještě před Pepper a Iron manem? Emoticon Dřív, než začal chránit svět a zamiloval se jen do jedný.
Já vlastně neviem - nejsom si ista, že Edward Bellu miluje... Nemusi ju prece nutne milovat. Može ju mit len rád a cítit silnou potřebu ju šukat, ako každou peknou ženu. Emoticon
Bella to moc nedávala - ten rozhovor. Bych mu utrhla koule, kdyby sa tam takto vystavoval a nenechal ma mluvit. :D On sa tomu chce očividně vyhnout za každou cenu. No, snad ma tentokrát smulu, chlapčisko.... Nemůžu sa dočkat toho, až mi přistřihnou křidýlka. A já viem, že hej. Emoticon Emoticon
Perfektní. Mně sa to moc páčilo. Emoticon Emoticon

02.11.2012 [21:45]

kollartNádhera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

38. viki
30.10.2012 [16:50]

Moc hezký díl ! Těším se na pokračování !

37. Bree
28.10.2012 [14:53]

skvělá povídka, jsem ráda, že jsem si jí přečetla už teď když ještě není hotová. Těším se na další díleček Emoticon Emoticon Emoticon

36. galka301
28.10.2012 [9:34]

Nádherná kapitola.... už sa neviem dočkať dalšej Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

35. Jana
27.10.2012 [11:03]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

34. empatty
26.10.2012 [23:46]

Kurnik, dárek, to jsem zvědavá, co to bude. A jinak nechutná slaďárna!Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4 5   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!