Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alcohol, drugs and Edward - 6. kapitola

31.05.2012 (07:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 3482×

6. kapitola

A je to tu. Bella je už tretí deň bez koksu a ide sa zblázniť. Celú dobu je len na záchode, sedí na studených kachličkách a vracia. Stále omieľa, že sa jej trhajú vnútornosti. Začína to najhoršie, tretí deň a v štvrtý deň to všetci vzdávajú, ale Bella to nevzdá. Nemôže ani spať, stále melie, že by radšej skapala v tejto chvíli, ale nevzdáva to. Koľkokrát sa mi už dnes plazila pri nohách a prosila ma, aby som jej zohnal nejakú drogu...
Verím jej a viem, že si verí i sama. Včera...

Otvorila tie svoje veľké kukadlá, čakal som, že v momente zistenia, že je nalepená na mojom tele a objíma ma, utečie, ale ležala ďalej. S vážnym výrazom mi pozrela do tváre.

„Nechcem to vzdať, chcem bojovať. Nebudem ti tu hovoriť, že máš pravdu, to odo mňa nikdy nečakaj, ale chcem sa zbaviť závislosti,“ povedala a ja som ostal na ňu len ohromene pozerať.

„Myslíš to vážne?“

„Absolútne. Nepýtaj sa, prečo som sa tak rozhodla, ale chcem s tým skončiť a hotovo, dobre?“

„Fajn, super.“ Snažil som sa tváriť neutrálne, ale príliš mi to nešlo.

Prižmúrila oči. „Prečo sa tak tváriš?“

„Ako?“ spýtal som sa zmätene, keď ma skenovala očami.

„Ja neviem, mám pocit, že začneš o chvíľu skákať od radosti, akoby si vyhral milión.“ Tak to uhádla, cítil som sa tak práve... ešte šťastnejšie. Moja malá zdrogovaná kráska chce odo mňa pomoc, krajší darček mi nemohla dať, i keď tomu nerozumie.

„Som len rád, nechcem, aby si si skazila život.“

„Bla, bla, bla... hlavne tu nezačni s precitlivenými rečami a radami do života. To tu nikoho fakt nezaujíma,“ mrmlala, ale ja som na ňu len pobavene pozeral. Náladu mi nezhorší už nič.

„Kurva, radšej ma zabi, ja už nemôžem,“ chrapčala unavene a znovu ju naplo, nahla sa do misy a vyprázdnila svoj žalúdok. Veď tam už nemohla nič mať, ako je to vôbec možné?

Kľakol som si k nej a natlačil sa na ňu, aby sa oprela telom o to moje. Hneď to využila a unavene si povzdychla. Pohladil som ju nežne po vlasoch, mal som pocit, že je zrazu priesvitná, pokožku mala akoby do siva.

„Bude to v poriadku, Bella. Vydrž to, som tu s tebou.“

„Sakra, dajte niekto preč tie nože z môjho žalúdka,“ vzlykala a ruka, ktorou som ju hladil, automaticky zrýchlila. Tak veľmi som jej chcel pomôcť, ale nemal som ako. Musí to len vydržať.

„Počkaj, prinesiem ti tie tabletky.“ Opatrne som ju pustil, zviezla sa na zem a silno si držala brucho. Za rohom som už použil upírsku rýchlosť a v sekunde držal tabletky v ruke.

Snažila sa to predýchavať, ale očividne jej to nepomáhalo. Našťastie, je Bella z tých lepších prípadov, zatiaľ si netrhá vlasy, nezarýva nechty do kože... ani nič podobné. Podľa toho, ako mi hovorila, nebrala tak často drogy, ale podľa mňa sa už stávala závislou, len si to neprizná. Myslím, že som prišiel v tej najlepšej chvíli, potom by sa už presvedčiť nedala. Potrebovala by mať pekne silnú vôľu, neviem, či by to zvládla.

Kľakol si znovu k nej už s pohárom vody. Do úst som jej vložil tabletku a dal jej pohár do ruky, aby ju zapila, ale tak sa jej triasli ruky, že neudržala pohár v ruke. Rýchlo som ho chytil a priložil jej ho k perám. Trochu si usrkla a odtiahla sa.

„Chce sa ti ešte vracať?“ šepol som jej do ucha. Len pokrútila hlavou, vyzerala tak slabo.

„Potrebujem sprchu, cítim sa tak špinavá,“ zašepkala alebo skôr zachrapčala.

„Pomôžem ti.“ Ešteže som ju už videl nahú a poznám každý kúsok jej krásneho tela, lebo neviem, čo by som robil v tejto situácii. Preopatrne som si ju posadil na kolená, tričko som jej pretiahol cez hlavu, nemala pod ňou nič, no v tejto chvíli ma nedokázala napadnúť ani jedna myšlienka, čo by sa sexu týkala. Mojou hlavnou povinnosťou bolo teraz ju okúpať a dať do postele.

Keď bola celá nahá, napustil som rýchlo vodu do vane a položil ju do teplej vody. Striasla sa, ale po chvíli spokojne vydýchla a skĺzla nižšie, aby mala vodu až po krk. Nikdy by som nepovedal, že táto žena môže vyzerať tak nevinne. Nadáva ako starý námorník a chľastá tiež ako chlap... No teraz z nej bol unavený anjelik s bolesťami. Nechcel som jej to robiť ešte ťažšie, tak som ju opatrne umyl hubkou, mal som pocit, že má zimnicu. Rýchlo som ju zase vytiahol z vane a zabalil do modrého županu. Triasla sa a lepila na moje telo. Tak veľmi som ju chcel zahriať, ale ja tu nie som ako radiátor, ale ako mraznička. Debilní vlci, prečo musia byť oni tí horúci?

Chytil som ju do náručia a zaniesol do postele. Chcel som ju obliecť, ale v momente, ako som ju položil medzi vankúše, privrela viečka a zaspala ako bábätko. Pohladil som ju po tvári a vrátil sa do kúpeľne urobiť poriadok. K posteli som položil ďalší pohár s vodou a tabletkou, ak by sa jej v noci bolesti vrátili. Ešte prežiť zajtrajšok a postupne by malo byť lepšie, ale tak ľahko to nepôjde.

V noci sa ani raz neprebudila, len sa párkrát alebo teda stále pretáčala na druhú stranu. Farba jej pleti takmer splývala s bielymi vankúšmi a dekou. Z nášho výletu nebude tak skoro nič, ale keď sa jej stav zlepší, vyčistí si vonku poriadne hlavu.

Nadránom som skočil do kuchyne, aby som jej pripravil niečo na jedlo. Prichystal som ovsené vločky s mliekom a vrátil sa naspäť. Už v strede schodov som začul hysterické vzlyky. Vletel som dnu, Bella mala doširoka otvorené oči, otáčala sa na posteli do všetkých strán a znovu sa držala za brucho. Tabletka na stole už nebola, dala si ju. O chvíľu by mala pôsobiť. Sadol som si k nej a pevne ju objal. Bránila sa, ale držal som ju a snažil sa ju upokojiť svojimi dotykmi. Nepomáhalo to, vzlykala, skrúcala sa a nadávala mi, ale držala sa. Ani raz nevyslovila vetu, že chce drogy. Držala to v sebe a trpela.

„Ešte... daj mi ešte jednu tabletku,“ dostala zo seba so zaťatými zubami.

„Nemôžem, musíš to vydržať.“

„Prosím, potrebujem ešte, jedna nestačí,“ vzlykla.

Za toto ma pošlú do pekla. Vytiahol som ešte jednu tabletku a dal jej ju. Musím byť opatrný, dostanem ju z drog a bude závislá na liekoch. Bol som tak zničený. Bella o chvíľu znovu zaspala a ja som si vydýchol. Mohla by to pokojne celé prespať a zobudiť sa už v poriadku. No dobre, som úžasne naivný.

Ale čo bude potom? Bude vyliečená, začne žiť asi nový život a ja? Ostanem navždy zaľúbený do nej a dúfať, že má krásny život, manžela a deti. Nie, nebudem teraz rozmýšľať nad budúcnosťou, musím s tým prestať! Teraz je najdôležitejšie, aby bola v poriadku, to je mojím jediným poslaním.

„Do riti,“ povedala nadávku zrazu a zošuchla sa z postele. Vystrašene som pozeral, ako uteká do kúpeľne. „Hlavne za mnou nechoď!“

Ostal som stáť na mieste a nervózne si prehrabol vlasy. Len tak-tak som sa držal, aby som jej tam nevletel. Po chvíli som začul jej kroky, keď sa vrátila.

„Nemusíš ma vidieť, ako sedím na hajzli,“ povedala, keď uvidel môj výraz. Unavene kráčala k posteli a vkĺzla do nej naspäť. „Kedy to prejde, sakra? Je to len horšie... To budem teraz len sedieť na hajzli alebo vracať?“

Schmatla zo stola tabletky a asi šesť si ich vysypala na dlaň. Zmätene som na ňu pozeral, čo ide robiť? A zrazu si ich naraz vopchala do úst a zapila.

„Bella?! Do riti, zbláznila si sa?!“ skríkol som, sadol som si vystrašene k nej, chytil jej tvár do dlaní a skenoval ju pohľadom, čo sa stane.

„Upokoj sa, nič sa mi nestane. Je to len pár neškodných liekov.“ Musím tie lieky schovať, než sa mi tu predávkuje. Hlavne to vydržať, musel som si to stále pripomínať, aby som sa zbavil zúfalosti a strachu o ňu.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alcohol, drugs and Edward - 6. kapitola: