Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako som sa dostala na začiatok? - 4. kapitola

22.11.2012 (18:15) • Lola16 • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1756×

Ako som sa dostala na začiatok? - 4. kapitola

„Ako je možné, že si sa ku mne dostal, tak rýchlo?“ opýtala som sa Edwarda.

„Stál som hneď vedľa teba,“ nezaujato povedal.

„To hovor niekomu inému. Ja som ťa videla stáť na opačnej strane parkoviska a o niečom inom ma nikto nepresvedčí. Dokonca ani ty!“ Premáhala som sa, aby som sa nezačala smiať.

„Ten náraz musel byť silnejší. Zavolám otca, nech sa na teba pozrie ešte raz,“ snažil sa znieť pokojne, ale ja ho poznám a nervozita z neho len tak sršala.

„No, tak to nie! Teraz mi láskavo vysvetli, ako je to možné, a potom ešte s tým autom. Ako si to urobil? Zastavil si ho iba rukou!“ Nie som ja dobrá herečka?

„Idem po otca, alebo mám radšej zavolať psychiatra?“ Tak a už bol nahnevaný.

„No, nech sa páči a porozprávam sa s ním. Prepáčte, ale neviete ako je možné, že sa nejaký študent zostane z jedného miesta na druhé za pár sekúnd a dokonca vám zachráni život tým, že si len tak rukou odtiahne auto?“ Milo som sa usmiala.

„Chceš skončiť v blázinci?“ Pokrčil čelom.

„Edward, nikomu nič nepoviem. Ja len chcem vedieť, ako je to možné. Nerozumiem tomu,“ dala som si ruky v bok.

„Bude lepšie, keď ťa to nebude zaujímať,“ povzdychol si.

„To si nemyslím,“ odvetila som.

„Čo sa to tu deje?“ so smiechom sa opýtal Emmett.

„Emmett, snažím sa tu porozprávať s tvojím bratom. Bola by som rada, keby si sa ráčil vrátiť, tak o päť minút,“ usmiala som sa naňho a buchla ho po ramene.

Až potom som si uvedomila, čo som urobila. Nemám sa tak správať. Zatiaľ som len človek, ktorý ich ani nepozná a ja len tak pošlem Emmetta kade ľahšie.

Emmett pozdvihol obočie a už chcel niečo povedať, ale Edward ho zastavil. Položil mu ruku na rameno a niečo mu povedal, tak aby som to nepočula.

Edward

To dievča sa správa, ako keby vedela, kto sme. Nemyslím tým upíri, ale ako s nami zachádza. Pozná naše povahy. Jasper z nej je úplne mimo. Nemôže pochopiť, ako je možné, že nás tak miluje a hlavne mňa, keby som jej dokázal prečítať myšlienky, ale nič. Akurát som sa s ňou diskutoval, ale vyrušil nás Emmett. Bol som mu za to vďačný, ale pokiaľ neprehovorila Bella, ktorá Emmetta neposlala späť odkiaľ prišiel. Potom ho buchla do ramena a usmiala sa naňho, ako keby sa dobre poznali. Všimol som si na nej, že ako keby sa zarazila. Emmett jej chcel na to niečo povedať, ale zastavil som ho.

„Zvládnem to,“ chytil som ho za rameno.

Emmett, len nenápadne prikývol a odišiel.

„Kde sme to skončili?“ Poklepala si po čele.

Pripomínalo mi to Alice, ktorá tento pohyb dosť často vykonávala, ale ona pri tom nevyzerala na zjedenie. Teraz to nemyslím doslovne. Pozrel som sa na jej mäkké pery, ktoré som túžil ochutnať a na druhú stranu som chcel, aby už neprehovorili. Možno by som to mohol vyskúšať? Možno by už potom stíchla, ale vedel som, že to ešte nezvládnem a vysajem jej lahodnú krv, ktorá mi spieva. Už len pri slove krv sa snažil môj démon nado mnou vyhrať, ale ja som vedel, že teraz to musím zvládnuť. Nedovolím, aby jej niekto ublížil.

„Nemohla by si mi len poďakovať a zabudnúť na to?“ Prešiel som si rukou po vlasoch.

„Ďakujem,“ povedala.

„Ty to nenecháš, že?“ snažil som sa.

„Nie,“ zakrútila hlavou

„Tak v tom prípade dúfam, že ti nevadí sklamanie,“ rezignoval som

„Nemyslím si, že mi hrozí sklamanie,“ znela veľmi isto.

„Tak v tomto sa mýliš!“ trpko som sa zasmial.

 „Keby si len vedel,“ povzdychla si.

„Čo by som mal vedieť?“ Bol som neskutočne zvedavý.

Stále som všetko vedel, lebo som si to prečítal v mysliach, ale teraz nemôžem. Nervózne si hrýzla peru a mňa to vzrušovalo. Na čo to zas myslím? Čakal som na odpoveď.

„Ty si nič nepovedal, tak ani ja sa ti nemusím spovedať,“ víťazoslávne sa usmiala.

Otočila sa a odkráčala preč, ale to som mal urobiť ja. Ja som mal s úsmevom odísť, že nič nevie a štvať ju tým, ale nie. Zase ma predbehla. Možno tú vetu povedala, aby to tak urobila, stále mi na tom niečo nesedí. Je to len človek. Opakoval som si v hlave. Rozhodol som sa, aj keď ma to bude stáť množstvo síl, ale musím sa držať od nej, čo najďalej. Nemôžem dovoliť, aby ohrozila moju rodinu. Už aj tak vie toho príliš veľa, aj keď viem, že som sa do nej zamiloval, ale nemôžem dovoliť, aby vstúpila do sveta, v ktorom žijem. Nemôže sa stať z nej monštrum bez duše.

O deväť dní neskôr

Sedel som na biológii a čakal na Bellu. Nemohol som sa dočkať, kedy ju konečne uvidím. Už deväť dní som s ňou neprehovoril. Objavila sa vo dverách a Mike hneď zareagoval a prišiel k nej .

„Jessica ma pozvala na jarný ples,“ povedal.

Vedel som, že ju odmietol a chce pozvať Bellu. Žiarlivosť so mnou lomcovala. Ja som chcel byť ten, s ktorým bude tancovať a nie, aby to bol ten pajác. Čakal som na jej odpoveď.

„To je skvelé,“ nadšene povedala.

„No, ja som povedal, že si to musím rozmyslieť.“ Svoj pohľad presunul na zem.

„Prečo by si to robil?“ V jej hlase som počul nesúhlas.

Musím priznať, že trochu ma to upokojilo.

„Tak nejako som si hovoril, že by si ma mohla chcieť pozvať ty,“ poškrabal si hlavu.

„Mal by si jej povedať, že s ňou pôjdeš, lebo ja nebudem doma,“ usmiala som sa naňho.

Mal som pocit, že pri tých slovách mi padol zo srdca balvan.

„Kde ideš?“ Čakal som, čo odpovie, lebo aj mňa to zaujímalo.

„Do Seattlu,“ odpovedala.

„Aha, ale nemohla by si ísť niekedy inokedy?“ Nevidí, že sním nechce ísť? Tak prečo ju stále otravuje? No, ale keby som sa jej opýtal ja, tak by ma odmietla? Na to ani nemysli, Cullen!

„Nie, ale nemal by si nechal dlhšie čakať Jessicu,“ povedala.

„Asi máš pravdu“ povedal a vybral sa sadnúť na svoje miesto.

Prestal som sa s ním zaoberať a pozeral som na Bellu, ktorá sa ku mne približovala. Jej srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Viem, že ma miluje, a to kvôli Jasperovi a ja ju, ale nemôžem jej to povedať a tým jej zničiť život. Ľudia sú nestáli. Jedného dňa ju to prejde. Nájde si manžela, narodí sa im roztomilé dieťa a prežije krásny ľudský život.

Sadla si vedľa mňa a pozrela sa na mňa tými čokoládovými očami. Začal som sa v nich topiť. Už to nevydržím. Potrebujem ju aspoň počuť. Chcel som ju už aspoň pozdraviť, keď ma predbehla.

„Ahoj,“ pípla.                       

„Ahoj,“ odpovedal som jej.

„Už sa so mnou rozprávaš?“ začervenala sa.

„Je pravda, že by som nemal.“ Ale už to bez teba nevydržím. Dodal som v mysli.

„Ver, že by si mal,“ zastrčila si pramienok vlasov za ucho.

„Ničomu nerozumieš,“ povzdychol som si.

Po týchto slovách si rezignovane pustila ramená a otočila sa na učiteľa. Chcel som sa s ňou ešte rozprávať, ale tým jej postojom mi dala jasne najavo, že ona o to nestojí. Vyzerala byť utrápená a v očiach sa jej začali lesknúť slzy.

Sienna

Strach o vlastnú existenciu mi zabránil vzdorovať Damiánovi. Je to upír, ktorý chce prezradiť ľuďom, že nie sú oni tými predátormi, že nie sú oni, ktorí vládnu svetu, ale že sme to my, že svet patrí upírom a nie tým červom.

Áno som upír, ktorý ma dar vrátiť čas. Urobila som to kvôli tomu, že ma má v hrsti. Je pravda, že ho milujem, ale aj nenávidím, a to je ešte slabé slovo. Moja moc má ale aj hranice nikdy sa nemôžem vrátiť späť do toho storočia, do ktorého som sa presunula. Takže je tu iba jeden pokus, aby sa mu to podarilo.

Damián sa tu chcel presunúť iba kvôli jedinému dôvodu, lebo Volturiovci o päť rokov premenia upíra, ktorý bude mať moc vidieť budúcnosť. Uvidí, čo Damián chystá a kvôli tomu sa bude musieť skrývať. Podarí sa mu to len kvôli jeho daru a to je, že sa obalí, ako keby do štítu. Povedala by som, že je to niečo také, ako dar Belly Cullenovej, ale on sa dokáže brániť aj fyzickým útokom.

Bella si určite všetko pamätá, ale nevie, čo sa to tu deje. Musím ju vyhľadať skôr, ako to urobí Damián.  

Autor: Lola16 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako som sa dostala na začiatok? - 4. kapitola: