Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 2. kapitola

18.03.2013 (09:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 4202×

2. kapitola

Bella:

Teplá voda mi dopadala na vlasy a plecia. Unavene som sa oprela o chladnú kachličkovú stenu a privrela oči.

Nedokázala som prestať myslieť na Edwarda. Na noc s ním, ktorá bola celkom iná ako prvý sex. Toto neboli žiadne neskúsené dotyky plné bolesti. Edward bol skúsený. A vášnivý. Medzi prstami som sále cítila jeho bronzové vlasy. Na bruchu jeho chladnú ruku, ktorá mi kĺzala medzi stehná. A všade dookola jeho vôňu, korenistú a zároveň sladkú ako jahoda.

Bola som ním posadnutá. A možno som sa do neho zamilovala. Nevedela som si to vysvetliť. Bolo to, akoby ste mali pohár vína a nemohli sa ho nasýtiť. Akoby ste boli spokojný, až keď umriete na otravu krvi alkoholom. Edward ma svojou príťažlivosťou až desil. Doteraz som nevedela pochopiť, čo to so mnou ráno bolo. Prebudila som sa vedľa Edwarda a prvé, na čo som pomyslela, bol sex. Nechcela som nič iné iba jeho. V sebe. Ako keby ma ovládal nejakým čudným spôsobom. Spôsobom, ktorému som sa nedokázala ubrániť. Ale aj napriek tomu, som sa nemohla netešiť na dnešnú noc. Vo vnútri som horela nedočkavosťou. Aj keď tomu bolo len pár hodín, čo som sa s ním rozlúčila v bare. Chýbal mi. Šialene.  

Vypla som sprchu a zabalila si telo do uteráka. Vyšla som na chodbu, keď som začula Dorothyn hlas. Chrapľavý a opitý.

„Niekto zvonil. Čo si hluchá?“ kričala z vlastnej izby, spoza zatvorených dverí. Prevrátila som oči v strop a prekonala tých pár krokov k oknu v obývačke. Pred vchodom ktosi naozaj stál. Mladý muž s blond vlasmi, širokými ramenami a bledými rukami. Jeho oblečenie sa nehodilo do Dooryard. Na túto štvrť vyzeral príliš nóbl. Ženu, ktorá vedľa neho stála, som si nestihla dobre obzrieť. Neznámi muž sa ku mne otočil, akoby cítil, že ho sledujem. Odskočila som od okna a nervózne pozrela na dvere. Znova sa ozvalo klopanie. Pritiahla som si osúšku k telu a otvorila v domnienke, že sú to istotne len turisti, ktorý sa stratili.

„Želáte si?“ opýtala som sa čo najdôstojnejšie v uteráku.

Konečne som mala pohľad na tú ženu a mohla som si ju obzrieť. Mala vlnité červeno-hnedé vlasy, ktoré jej padali na plecia, a rovnako bledú tvár ako muž vedľa nej. Jej oči boli zvláštne. Mali zlatú farbu a pripomínali mi slnečné lúče z letných dní. Jej pery vyčarili úsmev. Ten mi bol odniekiaľ povedomí. Bolo to niečo ako deja vú. Určite som sa s tou ženou už niekedy stretla. Len som si nespomínala kde a kedy. 

„Ahoj,“ pozdravila ma a ja som čakala na ďalšie slová. Jej pohľad si ma stále prezeral od hlavy po päty ako zlacený tovar v obchode a nemohol sa ma nabažiť. Bolo mi to nepríjemné. Prešliapla som z nohy na nohu a svoju pozornosť nasmerovala na muža vedľa nej.

„Môžem vám nejako pomôcť? Stratili ste sa tu? Hľadáte ulicu Rich Street?“ hádala som. Muž zavrtel hlavou.

„Ty si ma nepamätáš,“ sklamane zašepkala žena. Pokrútila som hlavou.

„A mala by som?“ Nadvihla som obočie v otázke. Obaja na mňa civeli a ja som mala sto chutí im zaplesnúť dvere pred nosom. Na toto som naozaj nemala čas ani náladu. Ešte ma čakala škola a nudné hodiny strávené pripravovaním maturitného plesu pre starší ročník. V duchu som im obom dávala posledných desať sekúnd.

„Mohli by sme ísť dnu? Nechceme to riešiť medzi dvermi. Je doma tvoja opatrovníčka, Dorothy?“ Posledná veta nebola otázkou, skôr konštatovaním. Muž sa pozrel cez moje plece a pohľadom skontroloval obývačku. Tak ešte toto mi tu chýbalo – Dorothiny príbuzný.

Posadila som ich na gauč a išla za Dorothy. Prudko som rozrazila dvere do jej izby, pričom som narušila jej pochrapkávanie. „Máš tu návštevu, Dorothy. Vstávaj.“ Neľútostne som kopla do jej roztiahnutej nohy. Večer nebola schopná doplaziť sa až k posteli, preto sa jej telo váľalo na chladnej podlahe plnej zvratkov a prázdnych fliaš z lacnej vodky. Zamrnčala nadávku. Ignorovala som ju a vrátila sa späť do obývačky. Ani jeden z nich si nesadol na ten rozpadávajúci sa gauč. Možno sa báli tých neviditeľných bĺch.  

„Odkiaľ poznáte Dorothy?“ neodpustila som si otázku, pretože predstava, že títo traja sa vôbec poznajú bola dosť nereálna.  

„Nepoznáme sa s Dorothy. Ale poznáme teba, Isabella,“ oslovil ma ten neznámi muž a ja som prekvapene vypleštila oči. No skôr, ako som sa stihla čokoľvek opýtať, pokračoval: „Prepáč, nepredstavili sme sa. Ja som doktor Carlisle Cullen. A toto je moja manželka Esme.“ Ukázal na ženu vedľa seba. Už som si na ňu spomínala. Teda, hlavne na jej meno. Esme. Esme a Charlie. Tými menami sa ohradzovala Dorothy pri každej našej hádke.

Boli z teba zúfalí, preto ťa opustili. Tvoja mama, Esme, radšej ušla, než aby sa mala starať o také decko.

Charlie si radšej vpálil guľku do hlavy , akoby sa o teba mal starať ešte jeden deň. Zničila si mu život. To ty si ho zabila!

Nikdy som tým slovám poriadne nechápala. Vždy som tie mená bez tvárí prisudzovala svojmu detstvu, na ktoré som si nespomínala.

„Je to zo šoku,“ povedal doktor, keď som mala šesť. „Prežila priveľa zlých vecí. Jej psychika sa s tým nedokáže vyrovnať, preto sa rozhodla zabudnúť.“ A potom nasledoval jeho súcitný pohľad, a postrapatenie vlasov.

Spomienky sa stratili a ja som znovu pozerala na mladý pár pred sebou. Zrazu som sa ocitla v silnom stisku Esme. Jej chladné ruky ma mrazili na chrbte a drtili. Zalapala som po dychu a pokúšala sa od nej odtiahnuť. Jej sladká vôňa sa mi dostávala do nosa a zahmlievala mi zrak. Až kým ju odo mňa Carlisle neodtiahol.

„Esme, no tak,“ káral ju ako malé decko. Esme ustúpila o pár krokov a ja som lapala po vzduchu. Carlisle mi pomohol na gauč. Chytila som sa okolo rebier, ktoré boleli ako zlomené a rozkašľala sa.

„Prepáč mi to, zlatko,“ ospravedlnila sa Esme.

„Takže, mám to chápať tak, že ty si moja mama?“ opýtala som sa na rovinu trochu priškrtený hlasom. Obaja naraz prikývli.

„Nechceli sme ti to povedať takto, Bella. Najskôr sme sa chceli pozhovárať s Dorothy a potom ti to povedať spoločne. Mysleli sme si, že budeš v škole.“

Prestala som sa dusiť a pozrela na Esme. Naozaj to bola ona. Tá žena, čo zdrhla, keď som mala šesť. Alebo aspoň podľa Dorothyných slov. Ja som si na nič z toho nespomínala. Na jazyku som však mala otázky. Ak to skutočne bola ona, tak prečo ušla? Naozaj to bolo kvôli mne? A prečo sa teraz vôbec vrátila po toľkých rokoch? V hlave som mala zmätok. Prudko som vstala z gauča, potrebovala som byť chvíľu sama. Premyslieť si, či chcem túto ženu pustiť do svojho spackaného života alebo nie.

„Máte pravdu. Musím ísť do školy.“ Prebehla som pomedzi nich a na chodbe obišla Dorothy. Zavrela som sa v izbe a oprela sa o dvere. Z obývačky som začula Dorothyn rozhnevaný hlas.

„Kto ste, doriti?“ chcela vedieť. Chvíľu bolo ticho. Potom sa ozval Carlisle.

„Som Carlisle Cullen a toto je moja manželka Esme. Je to Bellina skutočná matka. Prišli sme vás požiadať, aby ste sa vzali jej opatrovníctva.“ To ma zaskočilo. Nie! Vykríkla som v duchu a snažila sa to poslať Dorothy do hlavy. Rukou som si zakryla ústa a pritlačila ucho na dvere, aby som počula čo najviac.

„Takže, to vy ste tá ženská, čo zdrhla? Nechali ste ju samú a teraz by ste ju chceli späť? Nie! Ešte jeden rok. Potom si ju môžete odviesť. Teda, ak s vami pôjde.“ Dorothy sa ironicky zasmiala. Jej nohy sa odšuchtali do kuchyne, zapla mixér a tým mi znemožnila ďalej počúvať. V duchu som ju prekliala.  

Kurva. Toto mi nemohli urobiť. Nemohli sa chcieť o mňa starať. Mala som predsa plán. Dokonalý plán. Tri roky práce v bare ako striptérka. Perfektné známky a ahoj, vysoká. Už žiadna závislosť na dospelom. Žiadne prijímanie rozkazov od ožratej štyridsiatničky, ktorá smrdí liehom a vlastnými zvratkami. Len sloboda. Vlastný byt. Nová škola. Nový život. Táto predstava ma udržiavala na žive posledné dva roky a oni mi to teraz chceli zobrať? Dočerta, veď som ich ani nepoznala. Ona možno bola moja matka, ale mala som s ňou spoločnú len krv. Už na prvý pohľad bola iná. Príliš upravená, bohatá a krehká. Ja som bola jej presným opakom. Jednoducho som odmietala takúto predstavu. Svoj život som mala už dokonale naplánovaný. A nedovolím jej, aby si len tak prišla po desiatich rokoch a to všetko zničila. Nie, rozhodne tú ženu nechcem pustiť do svojho života. Aby mi útočila na city. A som pripravená pre to urobiť čokoľvek!

Hodila som na seba svoje staré veci – dotrhané rifle, sivé tričko – a obliekla si darček od svojej najlepšej priateľky Andrei. Obnosený sveter, ktorý stále vyzeral ako nový. Zhrabla som tašku a vyliezla von oknom, tou starou známou cestou. Nasadla som do svojho starého pick-upu a dupla na plyn.

***

„Bella!“ vykríkol známi hlas a ja som okamžite zodvihla pohľad od zeme. Len tak-tak som sa vyhla lakrosovému týmu, ktorý si to nemilosrdne namieril mojom smerom, a pritlačila sa ku skrinkám. Ďakovne som pozrela na Andreu. Plavovlasé dievča s dozlata opálenou pleťou, špicatou bradou a trochu krivým nosom, na ktorom mala padnuté okuliare - štýlové, s hrubým čiernym rámom – ku mne zadychčane dobehlo.

„Tak to bolo tesné,“ uškrnula som sa.

„Kde si doteraz bola? Ale to je vlastne jedno. Mám novinky! Dnes prišli nový študenti, je ich päť a sú absolútne úchvatný. Samozrejme, nikto ich nečakal, pretože do Forks prišli len včera večer, no ja som nimi už teraz posadnutá. Hlavne tým jedným. Chodí s nami do triedy. Neviem síce, ako sa volá, pretože aj ja som meškala, to vieš, zdržal ma Mike, ale keď ho uvidíš, rozhodne sa aj tebe bude páčiť. A ten zadok...“ Andrea sa konečne nadýchla. Zodvihla ruky pred seba a roztiahla prsty, akoby medzi nimi naozaj mala jeho zadok a stláčala ho. Schuti som sa zasmiala. Zazvonilo. Vzala ma pod ruku a rýchlo vykročila po chodbe. „Och, keby nebolo Narcis, už sa s ním bozkávam. Urobím čokoľvek, aby som ho dostala a naštvala Mikea. Vyzerá to, že je celkom povoľný. Tá malá mrcha si ho odchytila hneď po prvej hodine a vtiahla ho na záchody. Kate Marschalová ich načapala, keď si to rozdávali v kabínke. Odvtedy ju ešte nikto nevidel. Uf, byť tak na jej mieste.“ Zavzdychala. Prevrátila som oči v strop.

„Takže ju ešte nikto nevidel? Čo ak je ten nový sériový vrah a zabil Narcis? Ešte stále by si chcela byť na jej mieste?“ podpichla som ju. Andrea sa uchechtla.

„No, keby zabil Narcis, nikto by nenamietal.“ Musela som jej dať za pravdu. Narcis bola namyslená vypočítavá mrcha, ktorá by si zaslúžila trpieť rovnako, ako jej obete. Aj keď smrť by bola pre ňu priveľkou milosťou.

„Oh, môj ty bože.“ Andrea zalapala po dychu. Vošla som za ňou do študovne.

Medzi policami s knihami sa váľali dvaja študenti. Skrivila som ústa v znechutení. Nevidela som nič, len ruku toho dievčaťa, ako vykúka spoza uličky. Prsty sa jej zarývali do koberca a potom zase poľavovali zovretie. V úplnom tichu sa ozývali jej slastné vzdychy. Pár študentov, ktorí sedeli bližšie, ich so záujmom sledovalo. Bolo to ako porno v priamom prenose.

Chvíľu som civela na tú ruku a nemohla uveriť, že toto sa deje v našej škole. Dočerta, veď tu sa dievčatá báli vyzliecť aj do plaviek na plaveckom a nie to to s niekým robiť. Štuchla som do Andrei, ktorá od nich nemohla odlepiť oči.

„Myslím, že je to ten nový s Narcis,“ šepla. V duchu som jej sarkasticky poďakovala. O túto informáciu som naozaj nestála. No keď som sa zahľadela na náramok s bielymi peralami, na vystrčenej ruke, musela som súhlasiť. Rozhodne to bola Narcis. Pokrútila som hlavou, tak teraz sa naozaj prekonala. Pomaly som začínala umierať túžbou spoznať toho chalana, ktorý dokázal poblázniť Andreu aj Narcis. Možno vyzeral ako Mike Newton a správal sa ako snob z Rich Street.

Pohľadom som preletela študovňu. Knihovníčku som nikde nevidela. Na jej stole svietil odkaz: „Prídem o chvíľu.“ Znova som pozrela na ruku a potom na hodiny

Minúta. Dve. Päť. Sedem.

Keď ručička prekročila hranicu desiatich minúť, musela som uznať, že chlapec má výdrž. A zároveň som dúfala, že sa to už skončí. Pri každom stone som totiž pomyslela na Edwarda. Aké to s ním bolo perfektné, pretože aj on má takúto výdrž. A vo vnútri som začala horieť ešte väčšou nedočkavosťou.

Avšak oni akoby práve teraz naberali na rýchlosti. Stále som postávala pri dverách a nebola si istá, či sa môžem ísť posadiť. Nechcela som byť svedkom jej vrcholu, na takých úchylnostiach som si nepotrpela. Ale potrebovala som ísť práve do tej uličky po knihu na pobednajšiu hodinu. Narcis vykríkla a mne sa zdvihol žalúdok. Naštvane som vzala knihu a hodila ju do uličky. Zanadávali. Obaja naraz. Ich hlasy sa mi miešali. Ale oba mi boli akési povedomé. Nie, len som si to nahovárala. Bolo to z toho, že som stále myslela na Edwarda. Bola som stratená. Závislá. Ešte nikdy som nezažila návykovejšiu drogu. A to Edward nebol ani tabletka, ani striekačka s tekutinou. Bol to človek! Ktorý ma dohnal do extázy vášne, šťastia, blaženosti, eufórie. Pripadala som si ako súrodenci Pevensiovci, keď po prvý krát objavili Narniu. A chceli sa tam vrátiť. Znova a znova!

Začínam šalieť.

Zhodila som tašku na stoličku a prešla popri civejúcich, úplne nehybných študentoch. Nazrela som do uličky a ohromene zamrzla.

Nie. Nie, to nemohla byť pravda, krútila som hlavou. 

Ale bola. Bol tam on, Edward a užíval si s Narcis. Tvrdo prirážal do jej rozpáleného tela, zatiaľ, čo ona stonala. Vyschlo mi v hrdle. Nedokázala som sa nadýchnuť. Chcela som utiecť. Nohy ma však neposlúchali. A nemohla som sa odpútať od jeho výrazu. Oči mal pevne stisnuté. Nos skrčený, akoby nasával chutnú vôňu a ústa vykrivené do úsmevu. Páčilo sa mu to. Jasne mu to bolo vidieť na tvári. A mne to trhalo srdce. 

Ktosi zabuchol dvere. Edward otvoril oči a prekvapene na mňa pozrel. Mal čierne oči sfarbené túžbou. Rovnako, ako pri mne včera. To pridalo ďalší klinec do mojej dnešnej rakvičky. Otočila som sa na päte a vybehla zo študovne. Začula som sa sebou jeho hlas, ako volá moje falošné meno. Jemne to so mnou myklo, ale nedonútilo ma to zastaviť. Vbehla som do dievčenských záchodov a zosypala sa k zemi. Vo vnútri som cítila obrovskú prázdnotu. Telo sa mi rozochvelo v bolestných vzlykoch a po tvári sa mi skotúľali slané slzy. Bolo to už dlho, čo som neplakala. Čo som sa naposledy oddala sebaľútosti. No teraz som tomu nemohla zabrániť. Dovolila som tomu sexy Edwardovi, aby sa mi zapáčil. Moje srdce mal pevne v rukách a bez rozmyslu ho rozdrtil

Vykríkla som. Ako som mohla byť taká hlúpa a spadnúť znovu do tej istej mláky? Už som sa mohla poučiť, keď som sa pred dvomi rokmi zamilovala do Patricka McLaghena. Do najúžasnejšieho, najsvalnatejšieho a najromantickejšieho chalana z celej školy. Príliš neskoro som zistila, že je to obyčajný parchant z Rich Street. Hral to na mňa. Len, aby ma potupil ešte viac. A za ten výkon by si zaslúžil Oskara. Aj tá jeho sestra. Prekliata Narcis! 

Na koniec by som sa chcela ospravedlniť, že mi pridanie novej kapitoly trvalo tak dlho, ale od nedele som ju komplet prerobila a zmenila celý dej. Dúfam preto, že som vás moc neskalama. A chcela by som sa aj veľmi pekne poďakovať za všetky komentáre k prvej kapitole. Neskutočne ma každý z nich poháňa dopredu. :)

Rena16: Scénky v trajleri pochádzajú okrem z Twilight aj z filmov: Bitch Slap, Underworld 2 a Hra so smrťou. Pýtala som sa na to Wejusss, pretože aj mňa to celkom zaujalo. Hlavne to posledné. Doporučujem si ten film pozrieť, aj keď dopredu upozorňujem, že to nie je žiadna romanca! :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 2. kapitola: