Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 31. kapitola

31.12.2010 (21:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 7567×

31. kapitola

Bella:

„Edward Cullen, ty si im to povedal!“ štekla som zúrivo.

Totálne ma naštval. Dohodli sme sa, že to nikomu nepovieme. Milujem svoje budúce švagrinky a švagrov, ale tajomstvo neudržia. Ak sa to dostane von, nedovolia mi zmaturovať a aj Carlisle bude mať problém, lebo mi dal to potvrdenie. Soptila som. Edward ma hladkal po chrbte, ale do očí mi nepozrel. Hrdina jeden.

„No tak, nesmieš sa rozčuľovať,“ zašepkal.

„Ja sa nerozčuľujem. Ty ma rozčuľuješ,“ zasyčala som. Všetci na mňa udivne pozerali. Alice sa prihlúplo usmiala a hypnotizovala ma pohľadom.

„Bella, nič lepšie sa v našej rodine nestalo už možno šesťdesiat rokov. Teda presne od dátumu, keď som sa k ním nasťahovala ja,“ šepla. Na to Emm vybuchol do rehotu a už sa na nás dívala celá jedáleň. Sčervenela som a nevedela sa dočkať, až budeme s Edwardom sami. Pekne mu to spočítam. Po škole som šla rovno k autu a oprela sa oň. Edward tu ešte nebol, čo sa stávalo ojedinele. Len čo vyšiel zo školy, rozbehol sa ku mne a otvoril dvere. Pomáhal mi nastúpiť, no ja som ho odbila chladným pohľadom.

„Nehnevaj sa. Plánovali rozlúčku so slobodou a ja som im musel nejako vysvetliť, prečo sa musia krotiť. Vieš akí sú. Alice by ťa najskôr ťahala po nákupoch a potom po baroch. No tak...“ Vyzeral tak sladko a previnilo, no ja som nasadila nedostupnú masku. Nasadla som do auta. Edward sa posadil za volant a dlho sa na mňa zadíval.

„Prímam akýkoľvek trest, len nie toto. Ja neznášam, keď sa so mnou nebavíš. Bella, nechcem, aby si sa hnevala. Prosím, miláčik. Zlatko. Pusinka...“

„Čo? Pusinka? Tak to si prehnal!“ štekla som. Edward vyvalil oči a bolo jasné, že uvažuje, čo je zlé na pusinke. Radšej zmĺkol a naštartoval. Odviezol nás do nášho domu. Nejaký nábytok už prišiel a bolo ho treba vybaliť a rozmiestniť. Za nami dorazilo auto s jeho súrodencami. Alice vyskočila a priletela k dverám. Otvorila ich a pomáhala mi vystupovať, akoby som bola malomocná.

„Čo robíš, Alice!“ povedala som nechápavo. Alice pozrela na Edwarda a hneď ma pustila. Vošli sme do domu. Emmett s Jasperom ma okamžite posadili na pohovku a vrchol bol, keď mi Rose zodvihla nohy a prikryla ma dekou. Nezmohla som sa na slovo. Edward stál na dverách a zatínal päste. Už som ten postoj poznala. Zúril.

„Všetci ste sa zbláznili?“ šepla som.

„Prečo?“ opýtala sa Rose nechápavo. Práve mi niesla vankúš pod nohy.

„Ja nie som chorá. Čakám dieťa. Preháňate to! Nechcem ležať, nechcem sa nechať nosiť hore schodmi, nepotrebujem pomáhať pri vystupovaní z auta.“ Nahnevane som sa postavila. Všetci stuhli a pozerali na mňa, akoby mi šibalo. Pozrela som na Edwarda.

„Aj preto som nechcela, aby si to zatiaľ niekomu vravel. Vedela som, že to budete preháňať. Všetci ste viazaní tajomstvom.“ Posadila som sa, lebo sa mi zvláštne zatočila hlava. To musel byť adrenalín. Rose si ku mne opatrne sadla.

„Aké to je? Ako sa cítiš,“ povedala zvláštnym tónom. Edward na ňu zavrčal.

„Kuš, upír,“ štekla som. Hneď som sa zarazila. Bola som tak naštartovaná, že som zareagovala fakt hrubo. Edward vyvalil oči a zalapal po dychu. Rose sa rozosmiala a o tých troch v kuchyni, ani nehovorím.

„Prepáč...“ šepla som. Môj snúbenec zodvihol obočie a šiel do kuchyne vybaľovať nábytok. Vážne som tu bola zbytočná. Šlo im to ako po masle a ja som vlastne len zavadzala. Pohovku presúvali po miestnosti spolu so mnou. Už som sa dokonca prestala aj hnevať. Po dvoch hodinách prišla Esme.

„Doniesla som občerstvenie,“ povedala s úsmevom a šla rovno ku mne. Položila na stôl fľašu a do ruky mi strčila domáci, voňavý koláč. Okamžite som sa doň zahryzla. Bol jedinečný. Zhltla som ho na dve zahryznutia a zapila ho vodou. Zjedla som ho príliš rýchlo a môj žalúdok sa vzbúril. Okamžite som vybehla s rukami na ústach. Edward mi rýchlo odpratával z cesty všetko, o čo by som mohla zakopnúť. Keď som sa vrátila z kúpeľne, Esme sedela ako primrznutá. Vydesene sa na mňa pozrela a na jej tvári som videla, že sa jej chce plakať.

„Bella, prepáč. Ja som nevedela, že ti z toho bude zle.“ Vyvalila som na ňu oči.

„Esme, ten koláč bol úžasný. Zjedla som ho prirýchlo. Teraz môj žalúdok reaguje divne, ale to je v prvých týždňoch normálne. Už keď o tom všetci viete, tak nech vám urobí Carlisle nejaké školenie, alebo čo,“ usmiala som sa. Bolo vidno, že sa Esme uľavilo. Sadla som si a okamžite som začala jesť druhý koláč, len pomalšie. Rose to celé nemo sledovala. Po chvíli si ku mne sadla.

„To ti bude počas tehotenstva stále tak zle?“

„Väčšinou prvé tri mesiace, ale niektorým ženám je zle celé tehotenstvo,“ šepla som. Ona sa usmiala. Ešte sme sa chvíľu rozprávali. Nikdy sme nemali o čom, a zrazu mi s ňou bolo tak príjemne.

Nábytok bol rozbalený a na svojom mieste. Všetci sa s úsmevom vytratili a zostali sme sami. Edward si ku mne sadol a rozpačito ma pobozkal. Bozk som mu vrátila.

„Ešte sa hneváš?“ šepol zahanbene.

„Nie. Vymyslela som ti trest.“

„Vážne? Tak sem s tým. Čo mám urobiť?“ usmial sa.

„Skôr je to o tom, čo robiť nebudeš,“ zaškerila som sa víťazne.

„Čo nebudem robiť?“ pýtal sa laškovne.

„Do svadby nebudeme mať sex. Chcel si tradície, tak nech sa páči.“ Edwardovi zatuhol výraz tváre. Sucho prehltol.

„Žartuješ?“

„Nie. Nežartujem. Myslím to vážne.“ Pozrela som mu do očí. On zaskučal a prosebne na mňa valil oči.

„To nie. Čokoľvek iné. Ja to nevydržím. Prosím, zlatko, miláčik,“ šepkal.

„Zabudol si ešte pusinka,“ povedala som ironicky. Edward sa zamyslel a skúsil to na mňa z iného konca.

„Bella, ale tým potrestáš aj seba. Nebudeme sa predsa takto trápiť.“ Začal mi pohotovo bozkávať ucho. Prudko som sa postavila.

„Edward, za chyby sa platí a ja ťa utýram,“ uškrnula som sa. Edward sa zviezol z pohovky na kolená a prosebne ma objal okolo nôh. Hlavu mi zložil na brucho a trucovito šepkal.

„Si na mňa zlá. Nesmieš mi takto ubližovať. To ešte nie sme svoji, čo bude po svadbe?“ Totálne ma rozosmial. Správal sa ako malý chlapec a nechcel ma pustiť. Kľakla som si k nemu a chytila jeho tvár do dlaní.

„Pusinka, do budúcna si zvážiš, či niekomu niečo prezradíš,“ usmiala som sa. Edward sa zarazil.

„Ty to myslíš vážne?! Žiaden sex do svadby?“ uisťoval sa, či to správne pochopil.

„Je to už len niečo málo cez mesiac. To vydržíš a potom počkaj tú svadobnú noc,“ povedala som a zavrčala. Posadil sa na pohovku a pozrel sa na mňa.

„Zbožňujem ťa."

„To ti nepomôže,“ zasyčala som a obúvala si topánky.

„Odvez ma domov. Zajtra môžeme začať sťahovať moje veci.“ Edward sa zasmial a jemne ma objal.

„Žeby sa už ozývali tehotenské hormóny?“ uškrnul sa. Pozrela som mu do tváre so zdvihnutým obočím. Som si istá, že oľutoval, čo povedal. Pravdou však bolo, že som bola nervóznejšia.

30. kapitola - 32. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 31. kapitola: