Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 30. kapitola

30.12.2010 (12:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 8633×

30. kapitola

Bella ma nežne pohladila po tvári a sladko sa usmiala. Stiahla mi tričko a ja som len bezmocne zaskučal. Páčilo sa mi, že má navrch. Dnes mi vládla. Stále, keď som sa pokúšal dostať nad ňu, skončilo to zatočením hlavy a tým, že som sa zrútil naspäť do perín. Moja láska sa len smiala a užívala si moju nemotornosť.

„Teraz aspoň vieš, ako sa celý život cítim ja,“ šepla mi do ucha. Obratne si na mňa vysadla a ja som bol stratený. Šiel by som za ňou až na kraj sveta. Urobil by som čokoľvek na svete za jej úsmev, za jej pohladenie. Pomaly sa na mne hýbala a ja som ju fascinovane sledoval. Zažil som niečo úžasné a nové. Zakaždým to s Bellou bolo nové a iné. Celá udýchaná sa mi zvalila do náručia. Objal som ju a počúval tlkot jej srdca. Som najšťastnejší tvor pod slnkom. Hladil som ju po chrbte a nechal ju spať. Ležala pokojne a ja som mal čas rozmýšľať. Keď som si ju predstavil v bielych šatách a ako mi šepká slovko áno, zachvel som sa. Pod jej srdcom sa zrodil život. Je spojením mňa a nej. Na jednej strane som sa príšerne bál, a na druhej strane som sa nevedel dočkať nášho dieťaťa. Celú svoju existenciu som sníval s otvorenými očami a ona mi každučký môj sen splnila.

Nad ránom sa Bella zamrvila. Pozrel som jej do tváre a ona sa nádherne usmiala.

„Už si hore?“ opýtal som sa a hladil ju.

„Áno. Je ti lepšie?“ šepla.

„Je mi skvele.“ Opatrne som ju zo seba zložil. Prevalila sa na chrbát a ťahala ma za sebou. Už sa mi hlava netočila. Unavene sa natiahla a zdvihla sa, aby ma mohla pobozkať. Bol to nádherný večer a noc. Bellu som nechal v posteli a ja som sa šiel domov prezliecť. Nechcel som sa stretnúť s Charliem. Po včerajšku som sa cítil zvláštne.

Prišiel som domov a vybehol po schodoch do svojej izby. Začal som zo skrine vyťahovať čisté oblečenie, keď na mňa Emm hlasno vybafol. Mal som ešte po včerajšku trošku otupené zmysly. Príšerne som sa zľakol. Emmett sa s rehotom hodil na posteľ.

„Ty si teda nemožný,“ smial sa. Potriasol som hlavou a tiež som sa zasmial.

„Mám pre teba radu, Emm. Nikdy nepi alkohol,“ povedal som a ťahal na seba tričko.

„Carlisle nám povedal, že si pil s budúcim svokrom. Chcem však hovoriť o inom,“ povedal s úškľabkom.

„Tak rýchlo. Idem za Bellou.“

„Ako inak. To je len samé Bella, Bella, Bella. Vieš povedať aj niečo iné? Pekne si ťa namotala.“ Pozrel som na Emmetta a zodvihol obočie. Podvedome som na neho zavrčal.

„Tvoja vec, braček. Chcem len vedieť, či môžeme s Jasperom chystať rozlúčku so slobodou. Dievčatá už niečo pripravujú pre Bellu. Chcem len mať istotu, že sa dátum svadby nezmení,“ šepol a usmial sa. Na to sa vrútil do izby Jasper.

„Tak čo? Máme voľnú ruku?“ opýtal sa natešene.

„Rozlúčku? Rozlúčku potrebujú len tý, čo sa do chomúta netešia, no ja sa chcem ženiť,“ povedal som automaticky. Jasper s Emmettom na seba pozreli a začali sa rehotať. Začul som hlasné zasyčanie. Znelo to ako naštvaná medvedica a mne bolo jasné, že syčala Rose. Emm si odkašľal.

„Aj ja som sa, samozrejme, oženil rád,“ povedal Emm patrične nahlas. Jasper sa držal za ústa a krotil výbuch smiechu.

„Dobre, dobre. Ak chcete robiť rozlúčku, tak dobre. Musíte mi sľúbiť, že to nebude nič extrémne. Môžeme ísť na lov,“ povedal som a sledoval ich myšlienky.

„Ty si riadny suchár. Nechaj to na nás,“ povedal Emm a zaškeril sa.

„Nie. Pochopte. Nechcem nič šialené. Nechcem, aby sa niečo pokazilo. A to platí aj pre dievčatá. Bude to pokojné a všetci musíte brať ohľad na to, že je Bella krehký človek.“ Nechcel som znieť tak nervózne no obaja spozorneli. Do dverí strčila hlavu aj Alice.

„Nebudeš nám rozkazovať, čo budeme robiť s nevestou,“ štekla po mne Alice namrzene.

„Nie, nechcem vám rozkazovať. Ide o to...“ Nedokázal som to zo seba vytlačiť. S Bellou sme sa dohodli, že to zatiaľ nikomu nepovieme, no oni tu plánujú Boh vie čo. Všetci na mňa pozreli ako na blázna. Ťažko som vydýchol.

„S Bellou čakáme dieťa. Nič šialené nevymýšľajte. Nechcem, aby bola v nebezpečenstve ona alebo maličké,“ povedal som pokojne. Jasperovi spadla sánka a Alice sa zachvela. Dobehla Rose a vyvalila oči.

„Do čerta, Edward! Ty si fakt taký debil. Si upír. Nemôžeš mať dieťa,“ štekla Rose nahnevane a všetci na mňa pozerali ako na cvoka.

„No neviem Rose, ale Bella je tehotná a otcom som ja. Opýtaj sa Carlisla. Je toho ešte veľa, čo o našom druhu nevieme. Sľúbil som jej, že to nikomu nepoviem. Chce pokojne dokončiť školu, chceme sa zobrať a pripraviť sa na príchod dieťaťa. Tak ma nezraďte. Môžem sa spoľahnúť?“ opýtal som sa. Všetci na mňa nemo hľadeli. Rose sa zarazila. Jej myšlienky boli plné rozpakov, radosti, ale aj zlosti.

„Naozaj budete mať dieťa?“ Prikývol som. Rose sa roztiahla tvár do širokého úsmevu.

„Budeme tu mať miminko?“ šepla a skočila po Alice. Alice trvalo krátku chvíľu než si to uvedomila.

„Budeme tetami!“ zvreskla Alice. Začali skákať ako bláznivé. Potom obe skočili po mne a ja som neudržal rovnováhu. Na to sa na nás zvalili aj Jasper s Emmettom. Musel som sa smiať s nimi. Úprimne sa tešili. Trvalo mi poriadne dlho, než som sa spod nich vyhrabal. Otočil som sa k tej hromádke upírov.

„Môžem sa na vás spoľahnúť, že Belle nepoviete, že som vám to prezradil?“ Všetci spoločne prikyvovali.

„Žiadne bujaré rozlúčky so slobodou.“ Tiež prikývli. Boli ako kývací panáčikovia. Vybehol som z domu a ešte raz sa obzrel, lebo sa ozval obrovský výbuch smiechu. Bavili sa o tom, aký som z toho musel byť vyjavený. Emmett ma parodoval a ostatní sa išli pretrhnúť od smiechu. Skvelé, napadlo mi. Aspoň, že sa majú na kom baviť. Sadol som do auta a šiel späť k Belle. Sedela v kuchyni a tak som šiel priamo k bočným dverám. Ľahko som zaklopal a vošiel. Bella sa blažene usmiala a zoskočila zo stoličky. Okamžite ma začala bozkávať.

„Ako sa ráno cítil Charlie?“ zasmial som sa.

„Bolela ho hlava. Povedala som mu, že po teba prišiel Carlisle. Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali. Mám ťa pozdraviť,“ povedala sladko a sadla si k raňajkám.

„O čom ste sa rozprávali?“ Sadol som si oproti.

„Nechci vedieť,“ šepla a natlačila si do úst posledný kúsok pečiva.

Obliekla sa a šli sme do školy. Najprv zamierila do riaditeľne odniesť potvrdenie od lekára a potom na hodinu. Blížil sa čas obeda a ja som sa nevedel dočkať, než ju znova uvidím. Čakal som pred jedálňou. Objavila sa na chodbe a ja som nevedel pochopiť, ako sa mohol niekto tak úžasný zamilovať práve do mňa. Šla po chodbe a jej vlasy sa pri každom kroku zavlnili. Sústredil som sa len a len na ňu. Nevšimol som si, že sa ku mne postavil Emmett. Rukou mi siahol na tvár a rukávom utrel ústa. Vyjavene som na neho pozrel.

„Slintáš...“ zasmial sa a ja som sa zas cítil trápne. Bella došla až k nám. Emmettova myseľ sa pustila na plné obrátky. Pozeral na Bellu akoby ju v živote nevidel. Prezeral si ju a myslel na to, že nevyzerá ako tehotná. Strčil som ho do rebier. Zatváril sa akože nič a šli sme do jedálne. Alice a Jasper už sedeli na svojom mieste. Bella si prisadla a ja som jej šiel pre zeleninový šalát. Keď som sa vracal k stolu, myslel som, že svojich súrodencov zabijem. Všetci čumeli na Bellu, akoby spadla z Marsu. Prišiel som k nim a sadol si. Bella na mňa prekvapene pozrela, ale nepovedala nič. Začala jesť.

„Nečumte tak na ňu,“ šepol som tak ticho, aby to Bella nepočula. No aj tak niečo postrehla, lebo sa na mňa vyčítavo pozrela.

„Čo sa tu deje? Správate sa divne a pozeráte na mňa ako na mimozemšťana.“ Pozrela do tváre každému z nás. Zastavila sa na mne.

„Edward Cullen, ty si im to povedal!“ štekla zúrivo.

29. kapitola - 31. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 30. kapitola: