Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 13. kapitola

r


Ako skrotiť upíra - 13. kapitolaAlice priviezla Bellu domov. Má šancu všetko si s Edwardom vysvetliť. Niekedy je tvrdohlavosť najväčším nepriateľom lásky. Pekné čítanie. Lolalita

13. kapitola

Bella:

Nasadla som s Alice do auta. Telefón jej po ceste zvonil niekoľkokrát, no ona ho ignorovala. Bolo mi jasné, že volá Edward. Alice pôsobila namrzene, ale mne to bolo jedno. Chcela som byť proste doma. Zabočili sme na známu cestu. Už z diaľky som videla pred domom jedného pobehujúceho upíra. Edward chodil hore dole popred dom, ako tiger v klietke. Len čo sme zastavili, prihnal sa k autu a prudko otvoril dvere. Mala som pocit, že ich vyrval. Chúďa môj náklaďáčik. Nie dosť mu dala zabrať Alice? Nahol sa rýchlo cezo mňa a odopol mi pás. Bez slova ma vyzdvihol do náručia a posadil na prednú kapotu. Cítila som sa ako u lekára, keď som mala päť. Prezrel mi naozaj celé telo a každým kĺbom pohýbal. Pozerala som na neho s vyvalenými očami. Pri modrinách na tvári zlostne zavrčal. Potom ma schmatol a pritlačil o svoj hrudník, div som nevypľula dušu. Chvíľu ma zvieral v náručí. Nemala som ani odvahu objať ho. Ruky som mala zložené pred sebou a hlavu zaborenú v jeho košeli. Nadýchla som sa jeho opojnej vône a srdce sa mi šialene roztĺklo. Chytil ma za ramená a trocha ma poodtiahol.

„Si v poriadku?“ šepol jemným hlasom. Farba jeho hlasu vôbec nesedela k výrazu jeho tváre. Povedala by som, že bol besný hnevom. Oči mal čierne a prázdne, hánky na prstoch sa mu beleli, ako zatínal päste a čeľusť mal v kŕči. Vystrašene som prikývla. Nebála som sa jeho, ale bála som sa o Alice. Strelil po nej pohľadom. Ona sa opierala z druhej strany auta a hlúpo sa usmievala. Pozrela som sa Edwardovi do tváre. Odvrátil zrak od svojej sestry a pozrel mi do očí.

„Bella, nikdy v živote si ma tak nevystrašila. Choď, prosím ťa, dnu, chcem sa porozprávať s Alice,“ povedal pokojne. Ja som mala dojem, že ako náhle zmiznem v dome, utrhne jej hlavu.

„Nie. Najprv by sme sa mali porozprávať my dvaja.“ Zviezla som sa dole z kapoty auta a postavila sa pred Edwarda. Stále som mala pocit, že mi na tom dnešnom zvítaní niečo chýbalo. Ani sa len nenatiahol k bozku, ani sa neotrel perami o moje čelo, keď ma objal. Robil to vždy, aj keď sa šialene hneval. Nemala som z toho dobrý pocit. Edward sa vzpriamil.

„Dobre. Mali by sme ísť ďalej od domu. V tejto rodine sa radi pletú do toho, do čoho ich nič.“ Pozrel na Alice a ona prešla popri mne a jemne sa na mňa usmiala. Z Edwardom sme šli smerom do lesa. Šiel pár krokov za mnou, akoby ma potreboval mať pod kontrolou. Po chvíli som usúdila, že sme dosť ďaleko. Ich dom som už nevidela.

„Bella. Nemienim ti nič vyčítať. Chcela si s ním ísť, tak dobre. Poučila si sa sama a ja k tomu nemám viac, čo dodať,“ povedal tvrdo.

„Prosím? Tak ma teraz počúvaj. Šla som s ním len preto, že si odišiel. Vieš ako som sa cítila ja?! Raz si to už urobil a prisahal si...“

„Bella, odišiel som na dva dni k rodinným priateľom,“ oponoval mi a nenechal ma dohovoriť.

„Iste. Odišiel si k rodinnej priateľke a to priamo do jej sprchy,“ šepla som. Edward sa zarazil.

„Tak, aby bolo jasné. S Tanyou som nikdy nič nemal a ani mať nebudem.“ Videla som v jeho tvári hnev.

„Samozrejme. Ako inak. Prečo by som ti mala veriť?“ opýtala som sa a čakala odpoveď. Zložila som si ruky na hrudi.

„Prečo by som mal veriť ja tebe. Šla si s Erikom a s kým pôjdeš na budúce?“ Jeho odpoveď ma zaskočila.

„Viem s kým nepôjdem,“ štekla som. Edward pokrútil hlavou.

„Myslíš mňa?“ Jeho hlas bol tvrdý.

„Vybavuje sa mi podobná scéna z pred takmer dvoch rokoch. Pamätáš? Ty, ja a les. Sami. A nakoniec tam zostal stáť niekto sám.“ Mala som takú obrovskú zlosť.

„Teraz mi povieš, že nie som pre teba dosť dobrý a že ma nemiluješ?“ opýtal sa, no jeho hlas už nebol tak istý.

„To by som ti nikdy nepovedala, lebo to nie je pravda. Milujem ťa a vždy budem. Mám len pocit, že ty mňa už tak veľmi nie. Veľa vecí sa zmenilo. Už ku mne nedokážeš byť milý. Vo všetkom hľadáš zámienku na hádku,“ šepla som. Edward stál a pozeral na mňa, ako keby som spadla z višne.

„Bella, to ty si tá, ktorá sa stále háda. Ja chcem jedno a ty, samozrejme, to druhé. Vymýšľaš hlúpe plány a nechávaš si radiť od mojich súrodencov vo veciach, ktoré sa týkajú len nás dvoch. To ja sa cítim oklamaný a podvedený. Už si u teba nedokážem byť ničím istý. Si nevyspitateľná. Pred dvoma mesiacmi by som dal ruku do ohňa za to, že by si nikdy nešla na rande s nejakým Erikom a za to, že ma miluješ. Dnes nie,“ povedal utrápene. Na chvíľu som sa zamyslela.

„Nie, Edward. Toto ti nedovolím. Nedovolím, aby som sa cítila previnilo. Chceš ma vohnať do predstavy, že ja som tomu na vine. Problém sa začal ďaleko skôr. Chýbal si mi. Mám osemnásť a potrebujem fyzický kontakt. Potrebujem dotyky. S mužom, ktorého milujem chcem mať sex a nie sa upierať na predstavu, že keď sa mu uráči premeniť ma a ja už po desiatkach rokov prestanem loviť ľudí a masakrovať mestečká, potom dôjde aj na sex. Tak veľmi ti záleží na mojej ľudskosti a to, že sa mi búria hormóny k tomu patrí. Stačilo mi tvoje objatie a príležitostný bozk, ale už nestačí,“ šepla som. Edwad spustil ramená a zahľadel sa do zeme.

„Chcel som ti dať všetko na svete, ale po tom, čo som si dnes vypočul si nie som istý,“ povedal pokojne.

„Musím priznať, že som si dnešok predstavovala inak,“ šepla som bezradne. Smer, ktorým sa uberal náš rozhovor ma desil. Bála som sa, že keď budeme v tomto rozhovore pokračovať, povie jeden alebo druhý niečo, čo si nebudeme vedieť odpustiť. Tá predstava ma tak vydesila, že sa mi z očí spustili slzy. Najprv som sa otočila Edwardovi chrbtom, aby to nevidel, no on ma hneď otočil k sebe. Pozrel sa na mňa a prstom prešiel po mokrej cestičke, ktorú zanechali moje slzy. Bol to na chvíľu môj starý Edward, fascinovaný niečím obyčajným, ľudským.

„Ako si si to predstavovala? Povedz mi to. V takýchto situáciách ma ubíja, že nevidím tvoje myšlienky. Bolo by to o toľko jednoduchšie,“ šepol.

„Čakala som, že ma nepustíš z náručia. Budeš ma objímať a šepkať mi, ako je ti ľúto, že si odišiel. Čakala som, že budeš šťastím bez seba a zasypeš ma bozkami. Chcela som, aby si ma ubezpečil, že nejaká Tanya je vlastne nič. Čakala som vlastne aj variantu, že sa budeš šialene hnevať na celý svet, no aj tak by to nakoniec skončilo rovnako. Teraz mám ale pocit, že sa rozchádzame,“ pošepla som a z očí mi zas začali tiecť slzy. Edward sa nadýchol a oprel čelo o to moje.

„Všetko sa dá napraviť.“ Vzal ma do náručia a rozbehol sa k domu. Vyskočil priamo do svojho okna a uložil ma do postele. Všetko sa to udialo tak rýchlo, že som nestihla ani zareagovať. Ľahol si ku mne a vpil sa mi do pier. Nežne sa otieral o môj nos. Bolo to tak krásne, až som na chvíľu uverila v zázrak. Skĺzla som rukou po jeho boku a on sa zachvel.

„Bella, nie,“ šepol.

„Čo, nie?“ opýtala som sa trošku pobavene.

„Nehnevaj sa, ale som stále hrozne nahnevaný. Ja vychladnem, len to chvíľku potrvá,“ povedal a pohladil ma po chrbte.

„Čo!“ zakričala som.

„Nie. Hlúpo som sa vyjadril. Prepáč. Chcel som povedať...“

„Čo si chcel povedať!“ štekla som.

„Si zas tvrdohlavá a nenecháš si nič vysvetliť. V pokoji sa porozprávajme,“ pousmial sa ako nevinný chlapec. Začala som sa upokojovať a uvedomovať si, že som to tou reakciou prehnala. Mňa už vytočí všetko. V tom Edwardovi zazvonil mobil. Rýchlym pohybom ho zodvihol. Začula som ženský medový hlas.

„Tanya, som doma. Áno, všetko je v poriadku,“ šepol do telefónu. Rozprával ticho a rýchlo, no ja som sa už naučila rozumieť aj tomu ich mrmlaniu. Pochytil ma taký amok, že ak by som mala po ruke niečo ťažké, rozmlátim mu hlavu. Vyskočila som na nohy. Nahnevane som vybehla von. Nikomu som nepozdravila, len som buchla dverami. Šla som k svojmu náklaďáčiku, keď mi padol pohľad na Edwardovo strieborne Volvo. Hlavou mi preletela strelená myšlienka. Nemám na korbe auta pálku? Siahla som na korbu a pálka mi sama vbehla do ruky. Postavila som sa pred to nablýskané fáro. Ako to vravel Jasper? Nohy mierne od seba. Ťažisko posadiť nižšie a predĺžiť švih záklonom pálky za hlavu a odpal! Predné svetlo na Volve som odpálila parádne. Potom druhé, predné sklo a pár úderov po kapote. Ledabolo som hodila pálku cez rozbité okno dnu, do auta. Bola už aj tak nadlomená. Sama som si nevedela predstaviť, ako ma to môže upokojiť. Nasadla som do auta a naštartovala. Vtedy som si všimla Edwarda. Stál na terase, ruky mal bezradne spustené pozdĺž tela a vyjavene hľadel na svoje auto. Prešla som okolo a zatrúbila. Potešená svojím malým víťazstvom som si zapla rádio a pospevovala som si. Zrazu sa môj náklaďák zakolísal. Znechutene som sa otočila. Edward sa mi vo chvíli vtisol do auta.

„Rozmlátila si mi auto,“ štekol.

„Teba rozmlátiť nemôžem,“ zasyčala som. Edward na mňa skúmavo hľadel.

„Nechceš sa porozprávať?“ Postupoval opatrne.

„Nie!“ Prudkom som zabrzdila. Natiahla som sa cez Edwarda a otvorila dvere. Moje gesto okamžite pochopil a vystúpil. Bez slova zabuchol dvere a ja som pokračovala v ceste. So zlosťou som vypla rádio. Už som sa necítila tak dobre.

 

12. kapitola - 14. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 13. kapitola:

 1
11.04.2012 [20:08]

lenuskaemmÍíííí, toto sa musím naučiť aj ja. Keď bude treba aj ja budem mlátiť. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Krásne! Emoticon Bella, je žena jak má byť! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.02.2012 [1:08]

anissskapáni!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.12.2011 [17:23]

domcamerciTo s tim autem bylo suprový. Emoticon Emoticon Emoticon
Ale tahle kapitola mě dohnala k slzám. Ještě jsem nečetla, že by se rozešli jako pár ne kvuli Volturiovejm a ani ničemu podobnýmu. Prostě skoro normální lidský rozchod...Brečim jak malá. Emoticon

3. Kačka
30.10.2011 [19:56]

pěkná roztržka mezi nima Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. kikuska
01.09.2011 [1:04]

Páni. Ona mu rozbila auto? Tak toto je vážne divná Bella. Neskutočné, čo všetko dokáže nedostatok sexu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

28.05.2011 [19:42]

NeyimissBella takový kazisvět... Emoticon Emoticon Skvělé... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!