Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 14. kapitola

07.12.2010 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 8199×

14. kapitola

Bella:

Prišla som domov a treskla dverami auta tak silno, až sa zachvelo. Charlieho auto bolo zaparkované na ceste. Vošla som do domu. Charlie stál v chodbe. Mal na sebe zaviazanú zásteru a podľa zápachu spáleniny, bolo jasné, že varí.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa nervózne.

„Nič, prečo?“

„Trieskaš dverami ako blázon. Deň s Alice sa ti nepáčil?“ Znel prekvapene.

„Deň s Alice bol dokonalý, len potom návrat domov. Naštval ma Edward,“ šepla som. Charlie sa zasmial. Začal krútiť hlavou a vrátil sa do kuchyne. Šla som mu v pätách.

„Prečo krútiš hlavou?“ syčala som mu za pätami. Charlie sa nahlas zasmial.

„Bella, nikdy ste sa nehádali a odrazu ste stále v sebe. Myslíš, že nevidím, že sa niečo deje? Máš niekoho iného, zlatko?“ opýtal sa Charlie.

„Čo? Nie! Milujem Edwarda.“ Dala som si ruky v bok a dupkala nohou. Charlie sa smial ešte viac. Umýval riad a pozeral cez okno.

„Do čerta, prestaň sa smiať,“ štekla som a z očí mi začali tiecť iracionálne potôčiky sĺz. Charlie sa prekvapene otočil.

„Ublížil ti?“ Rýchlo ma objal. Len som kývala hlavou, že nie. Charlie ma pritisol silnejšie k sebe.

„Idem hore. Mám všetkého dosť. Musím si oddýchnuť.“ Vymanila som sa z jeho náručia a šla si ľahnúť.

Edward:

Obchádzal som svoje auto z každej strany. Od Belly by som to nečakal. Nevedel som, či sa mám hnevať alebo sa smiať. Zas to dopadlo katastroficky, ale ja jej všetko vysvetlím. Emmett s Rose sa práve vrátili z mesta. Emm vyskočil z auta a pribehol ku mne. Pozeral na moje Volvo s otvorenými ústami.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa neveriacky.

„Edward naštval Bellu,“ šepol Jasper za mojim chrbtom. Ani som si nevšimol, kedy prišiel.

„To urobila Bella?“ Začal sa rehotať ako blázon.

„Mal si vidieť ten jej odpal,“ povedal Jasper a smial sa s Emmettom.

„Keď budeme nabudúce hrať, chcem mať Bellu vo svojom tíme. Má paru ako lokomotíva,“ povedal Emm a pobavene šiel do domu. Ja som stále neveriacky pozeral na tú spúšť. Bella musí na Tanyu riadne žiarliť. Začal som sa cítiť neskutočne previnilo. Mal by som sadnúť do auta a ísť za ňou. Teda musím si požičať auto a potom môžem ísť za ňou. Esme zrazu vybehla von.

„Edward, máš telefón. Volá ti Charlie Swan,“ povedala a v jej očiach bolo vidieť prekvapenie. Musím sa priznať, že aj mňa to prekvapilo. Šiel som k telefónu a zobral slúchadlo.

„Edward. Prosím,“ povedal som sebaisto.

„Ty smrad. Čo si zas vyviedol mojej dcére! Mám toho plné zuby. Daj jej pokoj...“

„Charlie. No moment. Ja som jej nič neurobil. Trocha sme sa pohádali, ale nič strašné,“ chcel som ho upokojiť.

„Tak prečo je v izbe a plače pre teba. Moja dcérka už pre teba nevyroní ani slzu. Rozumieš? Tak sadni do toho svojho fára a nech si urobil čokoľvek, prídeš sa ospravedlniť a odprosiť ju. Nezabudni kvety. Čakám ťa!“ syčal jedovato.

„Dobre. Musím si požičať auto. Chvíľu to potrvá,“ šepol som.

„A kde máš svoje?“

„Bella mi ho rozmlátila pálkou,“ šepol som a čakal na reakciu. Naozaj som chcel vedieť, ako na to Charlie zareaguje. Bolo chvíľu ticho.

„Čo spravila?“ opýtal sa a zaiste sám seba presviedčal, že zle počul.

„Bella mi rozmlátila svetlá a predné sklo pálkou. Trochu si to odniesla aj kapota,“ šepol som a usmieval sa ako blázon.

„Ehm. Edward, dám ti ho opraviť. Ja...“

„Netreba, Charlie. Ja som aj tak plánoval kúpiť iné. Počkám na Carlisla a prídem na jeho Mercedese. Pre to auto si nerob ťažkú hlavu. Lepšie, že si to odnieslo to auto než, napríklad, moja hlava,“ povedal som pohotovo. Charlie už bol pokojný. Povedal by som, že sa za Bellu troška hanbil, ale ako ho poznám, bol na ňu aj patrične hrdý.

„Edward, viem, že je to vaša vec, ale čo sa stalo?“ Znel naliehavo.

„Najprv som žiarlil ja, no a potom Bella. Hádame sa na hlúpostiach. Neboj sa, dám to do poriadku. Ja som urobil chybu a napravím to. Aj tak som s tebou chcel hovoriť o Belle.“

„Dobre. Uvidíme sa,“ povedal Charlie a zavesil. Prvýkrát v živote sme sa tak dlho rozprávali.

Vyšiel som do svojej izby a osprchoval sa. Pekne som sa obliekol. Dnes urobím to, čo som mal urobiť už dávno. Zbehol som po schodoch. Esme stála dole a čakala na mňa.

„Kam ideš?“ opýtala sa strnulo.

„K Belle,“ šepol som.

„Myslíš, že je to dobrý nápad?“ opýtala sa a v mysli sa jej objavoval obraz telefonátu s Charliem.

„Charlie jasne povedal, že mám sadnúť do auta, kúpiť kvety a prísť Bellu odprosiť, nech som urobil čokoľvek,“ povedal som pobavene.

„Edward, nemal by si mať z toho zábavu. Charlie sa o svoju dcéru bojí. Nechce ju vidieť trpieť,“ povedala automaticky.

„Ja viem. Dnes chcem presvedčiť Charlieho o tom, že mi môže veriť a že sa o Bellu postarám.“

„Chceš požiadať Charlieho o Bellinu ruku?“ Esme sa zatvárila kyslo.

„Prečo sa tak tváriš. Tak je to správne,“ šepol som.

„Áno, tak pred sto rokmi. Bellu nahnevá, že si sa najprv opýtal jej otca a až potom jej.“

„Snažím sa všetko urobiť správne a nakoniec zistím, že všetko kazím.“ Zamračil som sa.

„Nič nepokazíš. Povedz Charliemu, že Bellu miluješ a urobíš všetko, aby bola šťastná. Potom to isté povieš Belle.“ Esme sa nadýchla a smutne zas vydýchla.

„Prosím. Nepohádajte sa zas. Žena má vo všetkom pravdu. Neprotireč jej,“ usmiala sa. Carlisle sa vrátil a ja som si vzal jeho Mercedes. Po ceste som kúpil obrovskú kyticu červených ruží. Keď som prišiel pred dom, Charlie už čakal na dverách. Zavolal ma dnu. Prešiel som za ním do kuchyne. Premeral si ma a potom tú kyticu.

„Charlie, nechcem Belle ubližovať. Je mi veľmi ľúto, že pre mňa plakala. Ja sa jej pôjdem okamžite ospravedlniť. A ospravedlňujem sa aj tebe.“ Ukončil som svoj monológ utrápeným úsmevom. Charlie sa zamyslel.

„Chcel si mi ešte niečo povedať? Mal som pocit, že toho bude viac.“ Charlie sa na mňa uprene díval. Jeho myseľ ma fackovala nadávkami. Len som pokýval hlavou. Charlie sa uvoľnil a vydýchol si.

„Už som sa bál, že ma chceš požiadať o ruku môjho dievčatka,“ šepol a usmial sa. Ja som sa neubránil úškrnu a nervóznemu zakolísaniu. Charlie vyvalil oči.

„Chcel si, však?!“ Urobil som automaticky krok dozadu. Sám sebe som pripadal smiešne.

„Ja, ja, som...“ hapkal som. Charlie sa zamračil.

„Máš aj prsteň?“ Jeho hlas bol nahnevaný. Prikývol som.

„Ukáž,“ šepol a stiahol ma do rohu kuchyne za sako. Vytiahol som z vrecka malú škatuľku a otvoril ju. Charlie prehltol.

„Pane Bože, to je šuter,“ šepol a strieľal pohľadom k dverám, akoby sa bál, že nás Bella nachytá.

„Nie je tehotná, že nie?“ opýtal sa po chvíľke.

„Nie, nie je. Ja ju milujem a nikdy sa to nezmení. Som staromódny a chcem všetko urobiť správne.“

„Vaši o tom vedia?“ Vydýchol.

„Áno. Držia mi prsty. Bellu zbožňujú.“ Usmial som sa.

„Ste na to primladí a k tomu som dúfal, že Bella pôjde na výšku a nie, že bude vychovávať deti a...“

„Pôjdeme na vysokú spolu a na deti je more času. Peňazí mám dosť, o to sa nemusíš báť. Viem nás zabezpečiť. Ja proste len chcem mať Bellu tak, ako je to správne.“ Pozeral som Charliemu do očí. Jeho myšlienky sa upokojovali. Nebol tým nadšený, ale vážil si môj prístup.

„Nemohol by si s tým prsteňom pre dnešok počkať? Choď za ňou a daj do poriadku tú hádku. Na žiadosť o ruku bude dosť času,“ šepol. Prikývol som a strčil prsteň do vrecka. Vybehol som po schodoch a zaklopal.

„Choď preč. Ja chcem byť sama,“ zakričala. Opatrne som otvoril dvere a vošiel. Zostal som stáť, ako oparený. Bella sedela na posteli len v nohavičkách a podprsenke. Pozrela na mňa a potom na kyticu ruží v mojich rukách. Vyvalila oči.

„Keď ťa tu nájde Charlie...“ šepla a prebehla k dverám. Okamžite ich zavrela. Otočil som sa k nej a nebol schopný slova. Totálne ma vyviedla z miery. Viem dobre, že gentleman sa na obnaženú dámu nemá dívať, no mňa priťahoval každý kúsok jej nahej pokožky.

„Edward, halóóó,“ zasyčala a ja som sa konečne trošku spamätal.

„Charlie o mne vie. Prišiel som sa ospravedlniť a...“ Prehltol som a stále som nebol schopný odlepiť pohľad od jej tela. Z hrude mi ušlo zavrčanie, na čo Bella zodvihla obočie a nesúhlasne zakrútila hlavou.

„Myslíš, že mi donesieš kyticu ruží a ja padnem na zadok?“ opýtala sa a prešla okolo mňa tou najladnejšou chôdzou sveta. Vrtela bokmi a pohodlne si sadla na posteľ. Pripadal som si ako idiot. Civel som na ňu a nevedel pozháňať svoje myšlienky dokopy, aby som bol schopný povedať niečo rozumné.

„Bella, ja sa ospravedlňujem. Tanya je nič. Chcela len vedieť, či si v poriadku. Veľa som jej o tebe rozprával. Vie ako ťa milujem. Je mi ľúto, že dosť často reagujem, ako nejaký somár, ale milujem ťa a to ma zbavuje rozumu. Ty ma zbavuješ rozumu. Si nádherná,“ vzdychol som zasnene. Po tých týždňoch neustáleho dráždenia a zvádzania som sa nedokázal sústrediť na sebaovládanie. Priskočil som k nej. Kytica sa rozletela na všetky strany a ruže padali na zem. Bella sa nestihla ani nadýchnuť a ja som ju zvieral v objatí. Bol som ako zviera. Bozkával som ju rýchlo a jediné po čom som túžil, bolo uspokojiť moju túžbu po nej.

13. kapitola - 15. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 14. kapitola: