Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 4. kapitola

22.07.2012 (13:15) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 4128×

Bella:

Prešlo už pár dní od toho incidentu s Laurentom. Za celý ten čas som z mojej izby nevyšla von. Nerozprávala som s nikým, dokonca ani s Alice. Vždy si sadla za moje dvere na zem a dlho mi rozprávala, čo je nové. Hovorila najmä o Jasperovi. Dali sa dokopy, vravela, aká je šťastná, ale že sa chce podeliť so mnou o to šťastie. Ale ja som chcela byť sama. Rozprávala mi, ako sa na mňa každý deň niekto z tých netvorov z Cullenovského klanu pýta, že ako sa mám. No ako asi? Zabila som človeka, ten smrad, ktorému už neviem prísť na meno, urobil zo mňa vraha. A to doslovne. Prečo ma radšej nenechal zhniť tam, kde som bola...

„Už mám toho akurát dosť! Isabella Maria Swanová, okamžite vylez z tej izby, lebo vyrazím dvere!“ Alice znela hrozivo, ale ani ma nehne tie dvere otvoriť.

„Zmizni,“ povedala som so značným znechutím v hlase.

„Nie,“ odvetila rázne a rozrazila dvere. „Nenechám ťa už viac trápiť. Si moja sestra, ale čo je veľa, to je veľa. Musíš odtiaľ vyliezť, musíš sa prestať ľutovať do nekonečna.“ Kto sa podľa nej ľutuje?

„To nie je ľútosť. Ja sa nenávidím a to je rozdiel,“ povedala som jej, aby som ju vyviedla z omylu.

„Tak teraz ma dobre počúvaj,“ povedala fakt hrozivo a ako sa pri tom tvárila... Mala som dosť, skoro som to nevydržala a začala sa smiať.

„Ja ďakujem Edwadovi, že ťa zachránil. Musel sa rozhodnúť a rozhodol sa ťa zachrániť. Ja som ho o to požiadala, nech urobí hocičo, len nech ťa mám pri sebe. Si obyčajný sebec, ktorý pozerá len na seba a na nikoho iného. Nevidíš, že si moja jediná rodina? Si tvrdohlavá ako mulica, pozbieraj sa už konečne,“ povedala rázne a ja som si konečne otvorila oči. Mala pravdu. Som sebecká. Ja sa tu utápam vo svojej ľútosti a na moju malú sestričku som zabudla. To som si sľubovala, že budem pri nej stáť v dobrom aj v zlom. Sme rodina a rodina vždy drží pokope, nech sa deje čokoľvek.

„Alice, prepáč, vieš... si moja sestra a ja ťa nadovšetko zbožňujem a... ospravedlňujem sa za svoje správanie za posledné dni. Od dnes začínam žiť nový život, od dnes je tu nová Isabella,“ povedala som a pri tom som nemala odvahu jej pozrieť do očí, pretože som jej ubližovala svojím správaním.

„Odpúšťam ti,“ zvýskla a skočila mi okolo krku takou silou, až  ma zvalila na stôl. Ten chudáčik nemal šancu prežiť. Pozreli sme sa na seba a začali sme sa smiať ako pominuté.

„Mám však pár podmienok,“ pozrela som na ňu s jedným zdvihnutým obočím, „po prvé, dnes sa ide nakupovať.“ Alice už žiarili oči. „Po druhé, Edward Cullen je pre mňa navždy mŕtvy.“ Pohotovo začala prikyvovať, že táto téma je uzavretá a pochovaná. „A po tretie, dnes sa ideme baviť.“ Alice vyskočila na nohy a začala pišťať, až ma začali z nej bolieť uši. Môžu vlastne upíra bolieť uši? Pri Alice je síce všetko možné.

Poviem vám, kebyže nie som upírka, dnešné nákupy ma privedú do hrobu. Mala som si lepšie premyslieť tie podmienky. Alice ma ťahala z obchodu do obchodu, bolo to úplne šialené. Konečne nám ostával už len posledný obchod s obuvou, a tam som sa celkom tešila. Pri vstupe do obchodu ma udrela do nosa nejaká vôňa, áno, vôňa upíra. Nič podobné som nikdy necítila, bolo to také lahodné a zmyselné. Začala som sa obzerať za majiteľom, ktorému patrí, až mi zrak spočinul na krásnom čiernovlasom upírovi. Mal na sebe sivé sako, biele tričko a tmavé jeansy, v ktorých vynikal jeho chutný zadoček. A to nehovorím o tých svaloch, ktoré bolo krásne vidieť pod bielym tričkom. Toto je niečo pre mňa. Alice si všimla, že som nejako mimo a hneď zistila prečo.

„Vidíš, že tie nákupy boli predsa len na niečo dobré,“ poznamenala a usmievala sa ako slniečko.

Skúšala som už asi piaty pár topánok a stále som sa nevedela rozhodnúť, ktoré sú lepšie. Pripadala som si ako Alice, ale ona by to riešila jednoducho - vzala by všetky. Ale ja všetky nepotrebujem, to je rozdiel v nás dvoch. Dívala som sa do zeme a očami kmitala z jedného páru topánok na druhý, keď som si všimla, že si niekto pri mne odkašľal a ja som dvihla zrak a skoro som odpadla. Bol to ten krásny upír.

„Tie prvé boli najkrajšie a, popravde, vyzerali na vašej nohe dokonale,“ venoval mi nádherný úsmev a ja som mala pocit, že  keby som mohla, tak sa blahom roztopím. Mal nádherný hlas a tie jeho oči, ten uhrančivý pohľad... Bola som taká mimo, že som si nevšimla, že odchádzal preč. Rýchlo som sa otočila a ešte za ním zavolala.

„Ďakujem.“ Ďakujem? Fakt som povedala ďakujem? Nič lepšie mi nemohlo napadnúť? Ježiši Kriste, ja som fakt stará panna, ktorá ani nevie ako na chlapa. Celú cestu domov som si vyčítala to hlúpe slovo a hovorila si, že ho už nikdy neuvidím. Síce možno áno, veď existencia upírov je večná. No večná, až kým ma niekto neroztrhá na kusy a nespáli. Takže budem dúfať, že ho ešte uvidím. Musím povedať, že by stál za hriech. O dve hodiny sme mali s Alice vyrážať z domu, ale vôbec to tak nevyzeralo, pretože moja podarená sestrička sedela v skrini a zúfalo z nej vyhadzovala veci. Vyzeralo to ako na bojisku, alebo akoby tu vypukla tretia svetová.

„Toto si láskavo obleč, vlasy rozpustené, jemne sa primaľuj a obuj si tie lodičky, čo ti vybral ten fešák.“

Rozkaz, šéfe, pomyslela som si a už aj na seba obliekala, čo mi tá potvorka pripravila. Nie tak toto nie, toto si mám obliecť? No dobre, som nová Isabella, a nová Isabella neprotestuje. Alice vyzerala nádherne, fakt jej to neskutočne seklo a ja som tiež nebola na zahodenie. Musela som sa pousmiať. Nasadli sme do Alicinho Porsche a vydali sme sa smer nočný život. Došli sme k jednému podniku, ktorý už na prvý pohľad vyzeral veľmi dobre a vo vnútri bol nádherný. Poobzerali sme sa a išli sa usadiť, hneď k nám prišiel čašník, ktorý mohol  na nás oči nechať. Objednali sme si drink, ktorý vyzeral naozaj lákavo. Keby som bola človek, určite už nestojí na stole. Začala hrať hudba a Alice ma ťahala na parket, tak som šla. Skvele sme sa bavili, nikdy sa neunavíme, takže sme si to vychutnávali, ale keď ľudia začali asi po hodine na nás pozerať, že ešte stále vládzeme sa zvíjať do rytmu hudby, šli sme si radšej sadnúť.

Trošku som sa obzerala po bare, kto sem chodí, a môj pohľad sa zastavil pri bare.

„Alice, pozri,“ ukázala som smerom k baru na môjho neznámeho.

„Choď za ním, len choď,“ povedala a usmievala sa na mňa, no  nechcela som ju nechať samú.

„Naozaj choď, vedela som, že tu bude, o chvíľu príde Jasper.“ To je ale potvorka, nič mi nepovedala. Tak dobre, Bells, ide sa na to. Cestou k baru som premýšľala, ako začať rozhovor, nie som typ, ktorý balí chlapov, alebo začne s nimi sám hovoriť. Bells, spamätaj sa, je to len chlap. Áno, krásny chlap! Bola som už len asi tri malé krôčiky od baru a už som sa aj chcela otočiť, že odídem, keď v tom prehovoril:

„Bojíte sa ma, že sa chystáte odísť?“ Ako to vedel? Musela som sa usmiať.

„Samozrejme, že sa nebojím. Prečo máte ten pocit?“ Bola som fakt zvedavá.

„Prisadnite si,“ ukázal na voľnú barovú stoličku vedľa seba a ja som si rada sadla. „Takže, išli ste nesmelým krok a asi tri kroky odo mňa ste zastali. To svedčí o tom, že ste buď váhala, alebo ste chcela odísť, čo je asi to isté,“ zamyslel sa nad svojou úvahou a ja som sa na neho usmiala.

„V prvom rade mi, prosím, nevykajte, som Isabella, pre priateľov Bella,“ povedala som a natiahla k nemu svoju ruku, ktorú prijal.

„Bude mi potešením. Ja som Damon, Damon Salvatore,“ predstavil sa mi a pobozkal mi ruku. Prešlo mnou vzrušenie.

„Čo robí taká krásna žena ako ty sama na diskotéke?“ Takže je komunikatívny, má plus, že som nemusela začať konverzáciu ja.

„Nie som sama, mám tu sestru, ale jej o chvíľu príde priateľ, takže nechcem robiť tretie koleso na voze,“ povedala som polovičku pravdy, nemusí hneď vedieť, že som bola celá žhavá ho spoznať.

„Skôr mi povedz, čo ty tu robíš tak sám? Priateľke nevadí, že chodíš sám po baroch, kde na teba číha toľko pokušenia?“ Pri týchto slovách som sa snažila nahodiť zvodný pohľad a preložila som si nohu cez nohu, aby som trochu odhalila svoje nohy, nech sa chlapec pokochá.

„Mýliš sa, ja nemám priateľku, inak by som tu nebol, keď mám byť úprimný. Dnes som v jednom obchode videl krásnu upírku a dúfal som, že ju ešte niekedy uvidím, ale potom som si povedal, že toľko šťastia ja mať asi nebudem, tak som si prišiel zdvihnúť náladu,“ hovoril to tak úprimné, až som mu začala veriť, to určite hovorí každej.

„Tak to aby som išla,“ povedala som a pozrela som na neho s úsmevom.

„Nie, prosím ťa, nikam nechoď.“ Vyzeral tak roztomilo, keď to hovoril a ja som sa úplne strácala v jeho očiach. „Tou upírkou som myslel teba a ako pozerám na tvoje krásne nohy,“ odmlčal sa, „pardon, na tvoje krásne topánky, nechala si si poradiť.“ Krásne nohy? Vážne to povedal?

„Áno, mal si pravdu, boli najkrajšie,“ povedala som pravdu a on sa krásne pokrivene usmial.

„Nechcela by si si so mnou zatancovať?“ Chcem, chcem, kričalo to v mojom vnútri.

„Veľmi rada, len či mi budeš stačiť,“ zasmiala som sa.

„O tom nepochybuj, Bells.“ Bože, moje meno z jeho pier znie tak krásne a sladko.

Prišli sme na parket a začali sme spolu tancovať. Všetci sa po nás pozerali a mne to vôbec nevadilo, každému sa Damon musel páčiť, bol úplne skvelý. Po pár rýchlych pesničkách začali hrať pomalšie piesne a my sme sa k sebe viacej pritisli, jednou rukou ma jemne chytil za chrbát a začal ma po ňom hladiť, ale ani raz ho nenapadlo zísť nižšie. Na jednej strane som bola rada, lebo som videla, že mu nejde len o jedno, ale na druhej strane mi to trochu bolo aj ľúto, pretože som chcela cítiť jeho dotyk na svojom tele. Ešte nikdy som sa takto necítila, za tak krátku dobu sa mi dostal pod kožu, akoby ma omamoval a mal úplne vo svojej moci, ale nemala som chuť to riešiť, vychutnávala som si každý jeho pohľad, dotyk. Cítila som sa tak dobre ako dlho už nie.

Po pár pesničkách sme si išli spolu sadnúť k stolu, kde sme sa dlho zhovárali, rozprával mi o svojom bratovi Stefanovi a jeho priateľke Elene, o tom, ako miloval nejakú Katrin, ale tá mu ublížila, lebo sa s jeho citmi len zahrávala a ja som mu zase vyrozprávala svoj príbeh o premene. Skvele sme si rozumeli, až som úplne stratila pojem o čase, ale asi muselo byť veľa, keďže v bare sme ostali už len my, Alice s Jasperom a ešte pár ľudí. O tretej ráno k nám prišla Alice s Jasperom a ja som ich predstavila. Chvíľu s nami posedeli, ale po asi pol hodinke Alice zavelila, že sa ide domov, lebo sa nám treba nachystať do školy. Ja som úplne zabudla, že zajtra už musím nastúpiť. S Damonom som sa rozlúčila a dohodli sme sa, že ma ráno o pol ôsmej vyzdvihne a pôjdeme spolu do školy. Áno, Damon tiež nastupuje na Forskú strednú ako ja, no nie je to skvelé? Je. Na rozlúčku ma pobozkal na ruku a zamával. Bola som blahom bez seba.

O šiestej ráno to u mňa v izbe vyzeralo strašne, bolo to u mňa ako u Alice v izbe, začínala som byť zúfala, chcela som vyzerať skvele. Už som mala v izbe oblečenia vyše hlavy a to doslova a nevedela som, kde som.

„Alice!“ Prosím, len nech ma nájde.

„Bells, preboha svätého, čo tam robíš? Máš sa chystať do školy a nie robiť hromadné upratovanie,“ smiala sa mi, to je fakt vtipné, že som pod kopou oblečenia a neviem sa z tade vyhrabať ani ako upír.

„Fakt vtipné, Alice. Okamžite ma odtiaľ dostaň a daj mi niečo poriadne na oblečenie, prosím,“ prosila som, kňučala som ako šteňa.

„Už som zrazu dobrá, čo? Doteraz si vždy nadávala, koľko nakupujem a zrazu aká je madam spokojná,“ sťažovala si, ešte chvíľu a zabijem tú malú opicu.

„Daj ruku,“ povedala a hneď ma vytiahla von, „a toto tu si oblečieš, páčia sa mu tvoje nohy tak mu ich ukážeme,“ usmiala sa a dostala víziu a po nej sa usmievala ešte viac a v očiach mala iskričky.

„Čo vidíš, Alice?“ Nech to už vyklopí. Určite nepríde, určite ho už neuvidím. Zosmutnela som.

„Len to, že ti dnes každý bude závidieť Damona a na tebe budú môcť všetci nechať oči. Dokonca aj Edward, ten to určite nepredýcha,“ smiala sa ako bláznivá striga.

„Mňa Cullen nezaujíma, je pre mňa mŕtvy,“ povedala som rázne a Alice prikývla na súhlas, že rozumiem a mlčí. Presne o pol ôsmej ráno som počula z príjazdovej cesty trúbenie. Ešte raz som sa pozrela do zrkadla a uznala, že vyzerám skvele. Rozlúčila som sa s Alice a dohodla sa s ňou, že ju počkám pri škole ona ide s Jasperom a Cullenovcami.

„Dobrý deň, slečna, čakám tu na jednu krásku, neviete, kedy príde?“ Vtipálek, on vie, ako urobiť dobrú náladu. Sadla som si vedľa neho a usmiala sa.

„Bohužiaľ, musíte sa uspokojiť so mnou,“ zavtipkovala som aj ja a on mi úsmev vrátil. Po ceste sme spomínali na včerajší večer, ako sme sa spolu zabávali. Obaja sme boli toho názoru, že sme strávili príjemný večer, keď sme sa už blížili ku škole som si uvedomila, že tu bude Cullen a ja neviem, čo urobím.

„Stoj, prosím, zastav.“ Potrebovala som premýšľať.

„Bells, čo sa stalo? Povedz mi to,“ prosil ma s obavami v hlase.

„Vieš, ako by som ti to povedala, bude tu jeden upír, ktorého z duše nenávidím, pokúšal sa o mňa kvôli jednej stávke, ale nevyšlo mu to a ja... Ja neviem, ako sa mám teraz správať...“ povedala som mu iba časť pravdy. Bála som sa, ako na to zareaguje, ale toto som nečakala.

„Bells, ja viem, že sa poznáme pár hodín, ale mám pocit, že ťa poznám už dlhú dobu, a preto ti navrhujem, že budem hrať tvojho priateľa.“ Odmlčal sa, čakal, čo na to poviem. Ja by som to chcela, ale neviem, či to chcem len hrať, ale to sa uvidí neskôr. „Samozrejme, ak s tým súhlasíš, do ničoho ťa nechcem nútiť.“ On je úžasný, pomyslela som si.

„To by si pre mňa naozaj urobil?“ Nemohla som tomu uveriť.

„Samozrejme,“ povedal a pevne ma chytil za ruku, aby mi dodal odvahu. Prikývla som a pokračovali sme ku škole.

 Na parkovisku už parkovali všetci Cullenovci, stáli v pároch. Alice a Jasper, Rosalie a Emmett a vzadu stál ten bastard Edward a Jessica. Edward ju držal okolo pása, ona sa na neho lepila, ale on ju ignoroval. Tomu sa hovorí láska, musela som sa v duchu zasmiať. Pevnejšie som stisla Damonovi ruku a on hneď spozornel, všimol si, kam pozerám, len sa na mňa usmial a už aj vstúpil z auta a hneď mi prišiel otvoriť dvere. Tie pohľady, ktoré padli na nás, stáli za to. Dievčatám padli sánky a chalanom tiež, obaja sme tu boli horúcimi novinkami, už aj zabudli, že sú tu nejakí Cullenovci. Damon ešte zamkol auto, prišiel ku mne a hneď ma chytil okolo pása a ja som sa zachvela, vedela som, že je to hra, ale predsa bolo to niečo nové a veľmi príjemné. Došli sme až k Alice pozdravili sme sa so všetkými. Všetci ma hneď vítali, najmä Emmett. Bola som prekvapená. Jediný, kto ma ignoroval, bol Edward, ale nespúšťal zo mňa svoj pohľad, doslovne ma vraždil. Damon si to tiež všimol a tak sa ku mne nahol a pobozkal ma krk.

„Zlatko, poďme už do školy,“ povedal chrapľavým hlasom, akoby bol vzrušený a to sa mi páčilo. Dokonca som mala pocit, že Edward zavrčal.

„Dobre, miláčik, poďme,“ venovala som mu úsmev.

„Zatiaľ sa majte,“ pozdravila som ostatných a šli sme ruka v ruke do školy.

Edward:

Už je to skoro týždeň. Už týždeň o nej nič neviem, len to, čo mi povedala Alice alebo Jasper. Vraj je stále zavretá v izbe, že nerozpráva, nechodí na lov, proste nič. Miestami som mal výčitky svedomia, ale potom som si spomenul na to, ako mi ani nepoďakovala za záchranu, ešte ma napadla. Rozhodol som sa, že tému Isabella uzavriem a začnem žiť, ona mi za to nestojí. Mal som rande s Jessicou, nie je síce taká krásna ako ona, ale je do mňa hotový blázon, tak prečo to neskúsiť, aspoň si užijem, keď nič iné.

„Eďo, poď so mnou na lov, Jasper ide do baru za Alice a Bellou a Rose si číta časopis,“ skušal ma pri dverách Emm. Bella ide do baru? Ona sa už spamätala? No čo, mne je to jedno.

„Pôjdem, o päť minút som tam.“

Z lovu sme sa vrátili nad ránom, z Jasperových myšlienok som zistil, ako vyzerala Bella, čo mala oblečené a zistil som aj to, že už ma vymenila za iného. Počkať, ona ma nevymenila, my sme spolu nič nemali a ani nebudeme mať. Šiel som sa nachystať, lebo som mal dnes vyzdvihnúť Jessicu doma. Nasadol som do svojho miláčika a zošľapol som plyn na podlahu. U Jess som bol ani nie za desať minút.

„Edí, chýbal si mi.“ Ty mne nie...

„Aj ty mne, cukríček.“ Pobozkal som ju na líce, to hádam stačí na ráno. Celú cestu sa jej ústa nezatvorili, vkuse dačo tárala, už som myslel, že ju tresnem, ale ovládol som sa. Nemusela by to chudinka prežiť a keby aj, tak určite s následkami. Dorazili sme ku škole, kde už na nás čakala moja rodina spolu s Alice, ale kde je ona? Alice si strážila myšlienky ako nikdy predtým, predstavovala si nahý zadok môjho brata, ona fakt vie, ako ma odradiť. Ani nie o pár sekúnd som počul prichádzať auto a v ňom sedela ona a ten nový. Keď vystúpili z auta a ja som ju uvidel, myslel som, že na mieste odpadnem. To nemohla byť ona, toto je kus neskutočnej ženy, preboha, to vždy bola taká sexy? Mala na sebe kratučkú sukničku, ktorá viac odhaľovala ako zahaľovala, koženú bundu zapnutú tak, aby vynikli jej plné prsia a na nohách mala lodičky, vlasy mala voľne rozpustené a vlnili sa jej skoro až po pás. Ešte aj Jasper a Emm mali podobné myšlienky...

Ja nemať Rosalie, tak po nej skočím. Jasné, starý dobrý Emmett.

Bella je fakt kus, ale na moju Alice nemá, Jasper a jeho slušnosť.

Hlupák, takúto vymenil za tú hus vedľa neho. No kto iný ako Rose.

To je kus chlapa, ale Edí je fajn. Toto si myslela tá, čo si hovorí moja akože priateľka.

Prišli k nám, všetci sa zoznamovali, len ja som stál ďalej a nebol som schopný sa ani pohnúť. Bola neskutočná, ale prečo si vybrala takého chudáka? Keď ju pobozkal na krk, myslel som, že po ňom skočím, vyšlo zo mňa vrčanie, ktoré ľudské ucho nemohlo počuť, ale moji súrodenci po mne strelili pohľadom, ktorý hovoril:

„Môžeš si za to sám.“ Ale prečo mám nervy, veď ona si môže robiť čo chce. Jasper mi poslal myšlienku:

„Tomu sa hovorí žiarlivosť, braček.“ A zasmial sa.

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 4. kapitola: