Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » A vy ste si mysleli, že som človek! 3

A vy ste si mysleli, že som človek! 3Po nekonečnej dobe ďalšia kapča.Príjemné čítanie

Red-Already over

3. kapitola

Bella

„Som veľmi rád, že si prišla,“ prehovoril ku mne Aro. „Chcel by som ti predstaviť Caiusa a Marcusa, mojich bratov.“ Ukázal na upíra po svojej lavici a pravici.

„Kiežby som mohla povedať to isté,“ pomyslela som si.

„Rozprával som sa so svojimi bratmi čo s tebou spravíme.“ Nevšímal si tu chvíľu, keď som mu neodpovedala. „A rozhodli sme, že si pre nás užitočná. Máš schopnosti, to už pravdaže vieš a veľmi by si nám pomohla. A preto keď si už tu, tak Leonardo,“ luskol dva- krát prstami a zjavil sa tu upír. „On sa vie ovládať, tak sa nemusíš báť.“ Zbledla som. „Šak vieš ako to myslím.“ usmial sa na mňa. Po tele mi prebehli zimomriavky.

Z ťažka som preglgla. Srdce mi šprintovalo ako o závod. Myslela som si, že vyskočí mi z hrude a budem musieť naháňať ho. No čierny humor je pre tieto chvíle trochu menej vhodný, obzvlášť keď mi ide o život.

Pomaly som prikývla.

„Dobre. Isabella choď s Leonardom do svojej izby. Hneď prídem. Má totiž prísť Heidy.“ Oči mu zažiarili.

Leonardo už čakal pri dverách. Spamätala som sa a išla za ním.

 

***

 

V autobuse- Florencia (Jessika, Mika, Angela)

Pristáli na letisku vo Florencii. Pred letiskovou halou ich čakal klimatizovaný autobus. Namiesto vodiča sedel mladý muž. Vedľa neho stála mladá slečna. Mala podivne fialové oči. Bola vysoká, štíhlej postavy. Milo sa usmiala a ukázala perfektne biely chrup.

„Vitajte vo Florencii. Dovoľte, aby som Vám popriala príjemný pobyt. Moje meno je Heidy,“ povedala, keď sa všetci usadli na svojich miestach. Jej hlas bol ako tisícky zvončekov, ktoré sa rozozneli.

Vodič naštartoval a autobus sa pohol.

Po 45 minútach:

„Nezdá sa Vám, že ideme zlou cestou?“ Opýtal sa Mike Jessiky a Angely.

„Ja nemusím možno ideme niekde sa ubytovať,“ povedala Angela.

„Prepáčte,“ zakričala na Heidy Jessika.

Heidy sa k Jessike otočila.“ Môžete mi povedať prečo ideme tadeto? Podľa mapy ideme smerom k lesu kde končí cesta. Mali sme ísť smerom na Rím.“ Zdvorilo sa jej opýtala.

„Áno, len chceme Vám ukázať všetky pamiatky. Tu neďaleko je najstarší amfiteáter.“

V skutočnosti mala Heidy za úlohu doviesť ľudí do hradu, ktorý tu dali postaviť Volturioví a kde dočasne bývajú.

 

Bella- hrad/ izba- Florencia

Poslušne som išla za Leonardom. Prišla som do izby. Sadla som si na posteľ a čakali obidvaja na Ara. Otvorili sa dvere. Pri zvuku škrípania ma až myklo.

„Všetko vybavené. Môžeme ísť na to.“ Ľahla som si na posteľ. Leonardo si kľakol pri posteľ, aby mi lepšie dočiahol na krk. Nad ním stál Aro a všetko sledoval.

Zavrela som oči. Cítila som ako mi prstami odťahuje Leonardo vlasy. Bola som nervózna. Na krku ma studenil dych. A potom som len jemnučko vykríkla, keď mi jeho zuby prehrýzli kožu na krku. Zuby zmizli a prišla bolesť. Bolesť bolo málo- toto bol oheň.

Pálil moju vnútornosti a každú bunku menil na lepšiu, odolnejšiu. No i prahnúca stále po krvi. Budem mať na výber živiť sa zvieracou krvou? Alebo budem musieť zabíjať nevinných ľudí?

Oheň ustupoval z koncov prstov, nôh, ale hromadil sa pri srdci. Srdci, ktoré doposiaľ sužovala bolesť, smútok. Pekné či dobré pocity už boli dávno pochované hlboko podzemnou.

Vykríkla  som keď sa oheň zahryzol do môjho srdca. Stále a stále ďobal pichľavými nožmi a vysielal nepríjemnú bolesť.

A zrazu. Všetko utíchlo. Moje srdce, moja bolesť, moje dýchanie. Všade bolo ticho. „Vítam Ťa v upírom živote, Isabella,“ zašepkal Aro z kresla v ktorom sedel

Fascinovalo ma všetko kolo. Bolo to  ostré. Neunikol mi žiaden detail v celej miestnosti.

 

V autobuse (Mike, Jessika, Angela)

Išli až priveľmi dlho. Cesta sa zmenila na štrkovú. Neboli jediný v autobuse, ktorým s o nezdalo. Začali panikáriť.

Autobus zaparkoval pred akousi budovou. To ale nebola budova, ale hrad.

„Vítam Vás tu moji drahí,“ rozoznel sa mužský hlas lesom. Všetci sa otočili na pôvodcu hlasu.

Oči im zaliali slzy. Vedeli aký osud ch čaká.

Heidy a ten chlapec z autobusu im naznačili, aby išli do predu. Viedli ich všemožnými chodbami až zastavili pred drevenými dverami. Tie sa so škripotom otvorili. Naskytol sa im pohľad na prekrásnu miestnosť. Len s jedným možným obmedzením. Bola to totiž Jedáleň. A to si niekto neuvedomil.

 

2. kapitola | 4. kapitola

Súhrn mojich poviedok



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek A vy ste si mysleli, že som človek! 3:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!