Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction parodie » Emmett, zabijem ťa!

asdfasf


Emmett, zabijem ťa! Presne túto vetu si môže povedať Rosalie, ktorá sa vybrala spolu s Emmom po Carlisleove veci do nemocnice. Ľudia si začnú všímať, že s nimi nie je všetko v poriadku, a tak zasahujú reportéri a kameramani. Ako to všetko vyrieši náš Emmett? :)

Carlisle:

Už dlhšie si brúsime zuby na jednu dvojicu, ktorá vyzerá vážne zvláštne. Zdržujú sa hlavne v nemocnici. Ako sa nám podarilo zistiť, sú to adoptívne deti jedného nemenovaného doktora Carlislea Cullena z nemocnice vo Forks. A čím tú takí zvláštni? Nuž, na svetle sa vraj trblietajú a majú odlišnú farbu očí, ktorá sa stále mení,“ dokončil moderátor vo večerných správach, ktoré boli – mimochodom – vysielané naživo! Mal som sto chutí vypnúť televízor, odpojiť ho a slušne vyhodiť z okna na nejaký matrac, aby sa – nedajbože – zničil. To by ma moje deti už vážne priviedli do hrobu.

Naozaj som zvedavý, čo vymysleli Emmett s Rose! Ešteže som nekonal neunáhlene a telka stojí tam, kde má.

 

Emmett:

Carlisle mi kázal, aby som zaparkoval v podzemnom parkovisku, vyšiel do jeho pracovne a vzal nejaký zakladač slabozelenej farby. Urobil som všetko, čo som mal, ale stále ma niečo trápilo. Akoby som na niečo zabudol, na niečo podstatné.

Keď sme spolu s Rose zišli po schodoch, hneď mi doplo do hlavičky, o čo ide. Všetky svetlá boli zasvietené. Aj tie, o ktorých som nemal ani najmenšiu šajnu. Osvetlené bolo úplne všetko! Od áut, po podlahu, ktorá doslova žiarila.

Pred nami, no nie celkom – asi tak stodvanásť metrov pred nami stál niekto a držal niečo v ruke. Zaostril som a to, čo som videl, ma prekvapilo. Kamera? Čo by tu chcel niekto s kamerou? Dobre, možnože nejaká reportáž z prostredia nemocnice. Ale prečo sa ten chlapík rúti práve k nám?

„Rosie, myslím, že...“ nedopovedal som, ale ukázal smerov von.

„Emm, ak mi chceš povedať, že ide priamo k nám a je tu vysvietené, tak si ma neželaj. A kde si vlastne zaparkoval auto?“ spýtala sa potichu cez zaťaté zuby.

„Ehm, no... vonku, pretože tu, v podzemnej garáži, s tým mám veľmi, veľmi, veľmi zlé skúsenosti. Vieš, prepichnuté gumy, poškriabaný lak, či rozbité sklo...“ začal som jej vysvetľovať dôvody, pre ktoré som parkoval čo najďalej od nemocnice. Jej to môže byť jedno. Jej auto používame len fakt výnimočne.

„Emmett, sklapni a povedz mi, ako sa odtiaľto dostaneme!“ zamyslel som sa. No, iba ak by sme znova vyšli na prvé poschodie, kde sú hlavné dvere. Ale ten chlapík by si, podľa mňa, švihol a dobehol tam cez cestu.

„Zlato, jednoducho prebehneme von. To nie je žiaden problém.“

V tom ma Rosie stiahla za stenu.

„Tak moment. Ja predsa nebudem v týchto topánkach utekať!“ a ukázala na lodičky, ktoré si kúpila minulý týždeň spolu s Alice. Bolo to, tuším, na nejakom veľkom výpredaji. „Takže si to najskôr dobre rozmysli.“

„Už mám plán... asi.“

„Počúvam ťa.“

„Pôjdeme pomedzi autá,“ vyhlásil som a usmial sa. Rosalie zalapala po dychu a prezrela si ma od hlavy po päty. No, priznám sa, že tento nápad som vypotil len pred niekoľkými sekundami.

Rosie vystrčila hlavu a zisťovala situáciu. „Poď!“ skríkla a šklbla mnou za ruku. Leteli sme k zemi. „Za toto ťa zabijem, Emmett. To ti sľubujem!“ sykla mi priamo do ucha. Ako to nemám v láske!

„Zlato, nemaj strach. Dostaneme sa tam, ani nás neuvidia,“ odvetil som láskavým tónom.

Znovu ma stiahla k zemi, no tentoraz som sa nevyhol zoznamovaniu sa so zemou. Chcel som sa aspoň posadiť, ale ona sa o mňa oprela a pozerala smerom, kde mal byť ten chlapík.

„Dobre, rozdelíme sa. Ja tu zostanem a počkám, zatiaľ čo ty pôjdeš dopredu pomedzi tie autá.“

„Ale...“

„Som rada, že súhlasíš. Choď!“

Ani som si nevšimol kedy, no čupel som pri ďalšom aute. Povzdychol som si.

Zapozeral som sa po tom... reportérovi. Vedľa neho bol kameraman.. snažili sa nás nájsť, prezerali si ľavú stranu parkoviska, zatiaľ čo my sme boli na pravej a v kúte pri dverách do nemocnice, každú chvíľu sa dostávali bližšie a bližšie k nám.

Mohol som sa rozbehnúť von, ale to by spoznali, že nie som normálny, že nie som vlastne ani človek. Ak mali akékoľvek podozrenie, tak teraz by sa to len potvrdilo. Ale keby som ich... zabil? Fajn, to by mi ale Carlisle nikdy neodpustil a pred Rosie nechcem zabíjať nikoho. Takže ich smrť neprichádza do úvahy!

Posunul som sa o tri autá bližšie k výjazdu. Ale to bola chyba!

„Tam sú!“ Hej, chlapče, si slepý? Som tu sám! Mal som chuť mu tú vetu povedať, ale to by bola už druhá chyba. A ja predsa Rosie sklamať nechcem! „Hej! Počkajte! Urobím s vami len rozhovor! Prosím, ukážte sa nám.“ Ani za svet!

Zohnutý som sa pomaly presunul medzi nejaké dve autá.

„Prosím vás, neskrývajte sa. Nemáme veľa času. Takže? Urobíme len krátky rozhovor. Musíme vám položiť pár otázok. Pán Cullen?“ Potichu som sa zasmial. „Ste človek?“ Tá otázka nemala ďaleko od môjho výbuchu smiechu. Že či sme ľudia? Chodíme? Pijeme? (No, len krv.) Hovoríme? Nie, sme mŕtvoly, ktoré chodia, jedia a hovoria. Dokonca vedia aj milovať!

„Áno?“ spýtal som sa vysokým a piskľavým tónom.

„No konečne!“

„Prepáčte, povedali ste niečo?“ A znovu ten hlas.

„Och, asi sme si vás s niekým pomýlili. Prepáčte, ospravedlňujeme sa.“

Povzdychol som si a otočil sa.

„Ale... nie ste náhodou Emmett Cullen?“

Emmentt Culľen? Nie, prepáčte, toto ja určite nebudem! Skúste na treťom poschodí, tuším, že som ho tam videl.“ Odkašľal som si, pretože tým odporným tónom sa mi hovorilo fakt hrozne.

„Ďakujem vám, pán...“

„Len nie Culľen.“

 

 

Táto poviedka bol len taký výplod fantázie, písaný v noci - prosím, majte ohľad, nebola som celkom pri vedomí. :D

A taký komentár by ma fakt potešil.

(Zľutujte sa, keď už mám tie narodeniny. O:) )



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Emmett, zabijem ťa! :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!