Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Všetko tip-top, pán Cullen III.

Všetko tip-top, pán Cullen III.Ostávajú posledné dva dni do svadby a situácia je naozaj vypätá. Lenže osud je vrtkavý a my musíme myslieť na to, že aj keď to tak nevyzerá, hru lásky nikdy nerozohrajú len dvaja hráči...

3. časť

Vyhýbať sa Edwardovi Cullenovi, keď mu chystám svadbu, bolo to najťažšie, čo som v živote zažila. Nebyť Angeli, už dnes by som musela znovu vidieť jeho dokonalú tvár, ktorá by ma nútila vracať sa späť k minulej noci, nášmu bozku a k jeho slovám. V noci som ledva zaspala, pretože som si z hlavy nevedela vytĺcť jeho posledné slová.

„Lenže ty ma máš rada. Nemôžeš to popierať.“

Popierala som to. Samozrejme. Nič iné odo mňa ani nemohol očakávať. Ak by sa za dva dni neženil, teraz by bolo všetko inak a ja by som sa ráno možno neprebúdzala sama. Lenže tak to nebolo. Musela som sa zmieriť s faktom, že Edward patril inej a pokiaľ som nechcela byť tou, ktorá ich rozdelí – a to teda nechcela – musela som na neho zabudnúť. A to bolo ťažké.

Vyhýbať sa Edwardovi Cullenovi bolo ako vyhýbať sa vášmu domovníkovi, ktorému dlžíte peniaze. Môžete sa snažiť ako chcete, ale nakoniec sa s ním stretnúť musíte, inak by ste sa mohli ocitnúť na ulici. Edward nado mnou nemal takú moc, práve naopak, bolo to ešte horšie. Síce som sa mu mohla vyhýbyť fyzicky a poslať Angelu do ich domu miesto seba, z mysle som ho však vygumovať nedokázala. Preto som sa zavalila prácou a snažila sa sústrediť len na ňu. No nie vždy sa mi to podarilo.

Prečo ma vlastne bozkával, keď už mal snúbenicu? A prečo sa stále dožadoval odpovede? Nech som sa akokoľvek snažila, odpoveď na tieto dve otázky som nepoznala a to ma neskutočne ubíjalo.

Poobede som si ľahla na gauč vo svojej kancelárii a vyčistila si hlavu dávkou energeťáku. Ozvalo sa klopanie a dvere sa mierne poodchýlili. Otvorila som jedno oko a prižmúrila na prišelca.

„Môžem, Bellinka?“

Našpúlila som pery. Jake ma volal „Bellinka“ len, keď mal prúser. Po tom, čo predvčerom vyviedol ten prúser naozaj mal, ale žeby mu to oslovenie pomohlo, to teda nie.

„Nemám na teba náladu, Jake,“ zahundrala som jeho smerom a znovu odvrátila tvár do stropu.

„Tak ti ju urobím, Bellinka. Prišiel som sa ti ospravedlniť za ten minulý večer. Bol som hlupák, keď som sa opil.“

„A to je všetko?“ Nedovolila som, aby mu to prešlo tak ľahko.

„Odprosím ťa aj na kolenách, ak chceš,“ dýchol mi na ucho. Mykla som sa a okamžite sa posadila. Jake kľačal pri pohovke a smutne sa na mňa pozeral.

„Spoliehala som sa na teba, Jake,“ zvýšila som hlas. „Možno to vyzerá, že zvládnem naozaj všetko sama, ale tak to nie je. Aj ja občas potrebujem pomôcť. Dôverovala som ti a ty si ma nechal v štichu. To ti len tak neprepáčim.“

Zamračil sa. „Dobre, čo sa tu deje, Bella? Nemôžeš byť taká naštvaná len preto, že som sa opil a ty si ma musela zaviesť domov.“

„Ale som,“ protirečila som mu a nahnevane si prekrížila ruky na prsiach. „Si ťažký a bývaš v dome bez výťahu.“

Jake sa zasmial, prisadol si vedľa mňa a objal ma jednou rukou okolo ramien. „Fajn. Takže si mi už odpustila a teraz mi povieš, čo ťa naozaj trápi, inak sa odtiaľto nepohnem.“

„Nemusíš, idem ja.“ Postavila som sa, no on ma vzápätí zarazil späť na gauč. Vyložil si moje nohy na svoje a prehodil cez ne ruku. Tým mi znemožnil akýkoľvek ďalší únikový manéver. Zavrčala som na neho.

„Hovoril som s Angelou,“ začal už bez úsmevu a moju nahnevanú reakciu úplne odignoroval. „Povedala mi, čo sa stalo včera na svadbe. Že si tancovala s Edwardom Cullenom. To je ten chlapík, ktorý sa okolo teba motal aj predvčerom vo Forks, však? Sexy blondiak, ktorý sa má túto sobotu ženiť, Bella.“

„Ja viem, Jake. Ja mu tú svadbu predsa organizujem,“ pripomenula som mu.

„Páči sa ti? Je medzi vami dvomi niečo?“

Zháčila som sa. Jake ma mal dokonale prečítanú. Ak by som mu klamala, spoznal by to. No možno ani nie... „Nič medzi nami nie je. Dobre, raz sme spolu tancovali, avšak to len preto, aby sme zachránili svadbu. Angela si to zle vysvetlila. A možno sme sa včera pobozkali pred mojim bytom, lenže to...“

„Čože ste?“ vykríkol. Zakryla som mu rukou ústa, aby sme nepritiahli neželanú pozornosť z kancelárii a výhražne sa na neho pozrela. Odtiahol mi ruku. „Nemôžem uveriť vlastným ušiam, Swanová. Nie, počkaj, vysvetli mi to. Ty si pobozkala jeho alebo on teba?“

Prevrátila som oči - akoby to bolo dôležité. „On mňa,“ priznala som, „ a ja som sa pridala. Neodstrčila som ho, až pokým mu nevolala snúbenica.“

Jake sa na mňa užasnuto pozeral. Už som to nevydržala a postavila sa. Pohodila som rukami. „Tak fajn! Môžeš ma začať súdiť. Viem, že som urobila hlúposť, ale nemôžem si pomôcť. Takže, prosím, buď krutý! Možno mi to pomôže vymazať si ho z hlavy.“

Jake zažmurkal a potom nečakane načiahol ruku. Podozrievavo som sa jej chytila. Stiahol ma na svoje kolená a pevne objal. Takúto reakciu som nečakala.

„Mám ťa rád, Bella. Si moja najlepšia kamarátka, vieš to, však?“ Prikývla som. Hovoril tónom hlasu, ktorý som u neho nespoznávala. Mal starosti. Ťažko si povzdychol. „Chcel by som, aby si bola šťastná, no nechcem ti klamať. Poznám mužov – veď som jedným z nich. A každý chlap sa bojí svadby. Mať iba jednu ženu do konca života, to je naša najhoršia predstava. Nepoznám Edwarda tak dobre, ani ty nie, ale som si istý, že dôvod, prečo ťa chce, je tento.“

„Užiť si a potom ísť ďalej?“ opýtala som sa kyslo.

„Takto o tom nehovor. Najskôr ide iba o malý flirt predtým, než sa ožení.“

Oprela som si hlavu o jeho rameno a privrela oči. „Lenže on mi nepríde ako Ten typ. Mal príležitosť, ale netlačil na mňa, aby som sa s ním vyspala. Drží si odstup. Správa sa ako pravý gentleman. Je milý, vnímavý, vie pomôcť a neskrýva svoju temnú stránku za peknú tvár. On takúto stránku nemá, Jake. I keď sa veľmi neusmieva. Vlastne, väčšinou ma len pozorne sleduje. Páči sa mi jeho pohľad, aj keď vždy očerveniem ako čili paprička. A v podbrušku mi lietajú neposledné motýle.“

„Panebože, ty si sa do neho zamilovala!“ zvolal.

„Čo-“ nedokončila som. Prudko som sa mu posadila na kolenách a vážne sa na neho pozrela. „Páči sa mi, to je všetko,“ uisťovala som ho. Jake nadvihol obočie.

„Páči? Ale, prosím ťa! Kedy sa Belle Swanovej niekto páčil. Ani si nespomínam, že by si posledných pár rokov, čo tu pracuješ, s niekým chodila. Ak nerátame tých pár jednorázových pokusov o rande. Nech bol chlap akokoľvek snaživý, poslala si ho dočerta. Edwarda nie. A to, ako o ňom hovoríš... Čo iné to môže byť, ak nie láska?“

Padla mi sánka. „Kto mi tu pred chvíľou hovoril, že ma chce len do postele?“

„Moment, teraz riešime tvoje pohnútky, nie jeho. Tak si to priznaj, úplne ťa pobláznil, Bella.“

„Nepobláznil,“ namietala som okamžite. V tom okamihu som vedela, že klamem samej sebe. Zafňukala som a spustila ramená. „Pobláznil. Nemôžem na neho prestať myslieť, aj keď sa veľmi snažím. A to, že sa ide ženiť, ma príšerne bolí pri srdci. Jake, čo mám robiť, aby to prestalo?“ zúfalo som sa ho opýtala a dúfala, že bude poznať riešenie. Mal za sebou toľko vzťahov. Neustále sa s niekým dával do kopy a rozchádzal. On však len mykol plecami.

„Neviem. Viem len, že by si sa od neho mala držať čo najďalej, aby ti nezlomil srdce.“

Pozerala som sa na svojho najlepšieho kamaráta a chcela sa ho opýtať, ako to mám zariadiť, keď mu organizujem svadbu, no náš hovor prerušilo vyzváňanie telefónu. Obaja sme sebou vydesene trhli. Jake ma potom zložil a podišiel k stolu. Zodvihol.

„Tu je kancelária Isabelly Swanovej,“ ozval sa do slúchadla. Po chvíli sa pozrel na mňa, zakryl spodné slúchadlo rukou a šepol: „To je Edward Cullen.“

Srdce mi poskočilo radosťou. Už-už som sa chcela zodvihnúť, keď som znovu smutne klesla na pohovku. „Povedz mu, že tu nie som,“ odvetila som.

„Nie je tu,“ zopakoval do slúchadla. „Mám niečo od-“ nedokončil. Urobil grimasu a vrátil slúchadlo späť na miesto. Vrátil sa ku mne.

„Zavesil.“

„Zaujímalo by ma, čo chcel,“ zamyslela som sa nahlas.

Na prípravy svadby v ich dome tam dnes bola Angela. Ja som ostala celý deň v kancelárii, aby som sa s ním nemusela stretnúť a zariaďovala som zvyšok. Večer som znovu chcela požiadať svoju kolegyňu, aby za mňa zobrala aj zajtrajšiu službu u nich a dúfala som, že mi vyhovie. S Edwardom som sa mienila stretnúť až v sobotu na jeho svadbe, i keď ani tam by som najradšej nešla.

„Ak chceš, vezmem ťa večer spolu s Angelou von. Na pohárik,“ ponúkol mi Jake.

„Nechcem sa opiť,“ varovala som ho, no on iba pokrútil hlavou.

„Neopijeme ťa, neboj sa. Budeš piť len dovtedy, kým ti nebude trochu lepšie. Takže po prvom hlte, Swanová.“ Zasmial sa na plné hrdlo. Plesla som po ňom vnímajúc tu jemnú urážku. 

***

Pred piatou, keď som si ešte raz prechádzala rozpočet na svadbu Cullenovcov, som vo svojich zložkách natrafila na zmluvu z New Yorku. Poslali mi ju pred dvomi dňami elektronickou poštou, ale ja som mala toľko práce s dvomi svadbami, že som ju uložila do počítača a ďalej sa jej nevenovala. Teraz som ju však otvorila a prečítala si podmienky. Najviac ma zaujal dodatok, kde mi na prvý mesiac ponúkali aj zariadený strešný byt. Takáto ponuka len nasvedčovala tomu, že ma veľmi chcú – predsa by ju neposielali každému.

Ozvalo sa klopanie na dvere. Previnilo som zrušila dokument a pozrela sa na vchádzajúceho Jakea. V ruke držal svoj telefón.

„Zdá sa, že nikam nepôjdeme, Swanová,“ oznámil naštvane. „Tá prekliata mrcha si zmyslela, že si dnes urobí rozlúčku so slobodou a našu malú Angelu zapriahla ako ťažného koňa. Volá aj teba.“

Zamračila som sa. Došlo mi, že tou „prekliatou mrchou“ myslí Tanyu Denali, lenže... „Prečo by chcela aj mňa. Má Angela nejaký problém?“

„Nie. Je to len ďalšia rozmaznaná potvora. Zrejme jej vadí, že si hlavnou organizátorkou a netráviš s ňou toľko času, ako by si mala,“ zavtipkoval.

Uchechtla som sa. „To si nemyslím. Zabudol si snáď, ako neprišla na nákup šiat, keď mala? Tá sa mi radšej oblúkom vyhýba, aj keď nechápem presne prečo.“

Žeby niečo tušila o mne a o Edwardovi? Nie, zamietla som okamžite. To by ma tak pokojne nevolala na svoju rozlúčku. Teraz by už prerazila dvere do mojej kancelárie a trhala by mi vlasy. Avšak, keďže sa to netýkalo Edwarda a nebola ani najmenšia pravdepodobnosť, že by som ho tam stretla, nemala som najmenší dôvod odmietať.

„Zbalím sa a pôjdem sa pozrieť, čo odo mňa chce. Prinajhoršom zmenila názor na to, kde sa bude konať svadba a predsa len presvedčila Edwarda, aby ju mali vo veľkej sále.“ Povzdychla som si pri spomienke na naše prvé stretnutie.

Vypla som notebook a zbalila si ho do tašky. Na holé plecia som si prehodila svoje čierne sako a vzala si kabelku. Jake mi gentlemansky otvoril dvere a odprevadil ma až pred budovu k môjmu autu.

„Sú v Hoteli Grand. Ak by sa niečo stalo, volaj,“ vyhlásil s vážnou tvárou. Zasmiala som sa nad jeho ochranárskym postojom. Zasalutovala som a naštartovala.

O necelú polhodinu som sa už pýtala na recepcii na izbu a potom nastúpila do výťahu. Cestou som sa aj párkrát pokúšala dovolať Angeli, aby som presne vedela, čo ma čaká, no nedvíhala. Najskôr to bolo kvôli hlasnej hudbe, ktorá sa rozliehala po celej chodbe z kráľovského apartmánu. Silne som zabúchala na dvere. Na veľké počudovanie sa okamžite otvorili. Objavila sa v nich dokonalá postava ženy s bielymi vlasmi a zlatými očami, ktorej meno som nepoznala.

„Prepáčte. Hľadám Tanyu Denali. Som Isabella Swanová, organizujem jej svadbu“ povedala som žene. Tá si ma dlho premeriavala.

Cez pootvorené dvere som zatiaľ mala možnosť vidieť polonahého mladého muža, najskôr z Latinskej alebo Južnej Ameriky, ďalšie dve ženy – rovnako krásne ako Tanya – a Angelu, ktorá sedela na pohovke a vôbec do tejto spoločnosti nezapadala.

„Tanya pred chvíľou odišla na strechu. Mám vás za ňou poslať,“ odvetila. Jej hlas bol dokonalý. Zaujímalo ma, či je v nejakom príbuzenskom vzťahu s Cullenovcami, ale to už mi neznáma zabuchla dvere priamo pred nosom. Vychovanie jej zdá sa dosť chýbalo.

Našla som schodisko a vyšla ním na strechu. Neviem, či to nebolo zakázané, ale keďže tu bola aj Tanya, nijako som to neriešila. Vonku pofukoval silný vietor, ktorý dole nebolo vôbec cítiť. Slnečné lúče už dávno zapadli a teraz prichádzal súmrak. Nad nami sa formovali čierne búrkové mraky.

„Slečna Denali?“ zvolala som. Obišla som malú búdku, z ktorej som vyšla, a našla ju na druhej strane strechy hotela. Uvoľnene sa opierala o okraj a sledovala mesto. Bol naň nádherný pohľad.

„Slečna?“ zavolala som na ňu znovu. Tento krát ma už počula. Otočila sa a ja som si všimla, aká je bledá. Bola dokonca bledšia, než obyčajne a to už je čo povedať. Na perách sa jej však objavil úsmev.

„Isabella. Som rada, že ste prišli. Ani som nedúfala,“ povedala. Jej milosť sa mi akosi nepozdávala a tak som čakala, kedy ma urazí tak, ako to má vo zvyku.

„Chceli ste so mnou prebrať niečo ohľadom príprav na vašu svadbu, slečna Denali?“ opýtala som sa a pristúpila bližšie k nej.

„Áno aj nie. Chcela by som sa ešte raz opýtať, koľko svadieb to už máte za sebou?“

V duchu som sa mračila. Jej postoj ma znepokojoval. „Päťdesiatšesť. S tou včerajšou päťdesiatsedem.“

„Správne,“ prikývla a úsmev sa jej ešte viac rozšíril. „A prezraďte mi, slečna Swanová, ako sa väčšinou chovali nevesty? Boli také ako ja? Nervózne, nerozhodné... Zamilované?“

„Každá svadba je iná rovnako tak aj každá nevesta, slečna Denali. Ak máte strach alebo niečo podobné, je to len prirodzené. Pred svadbou to cítia všetky nevesty. Dokonca aj tie, ktoré sa vydávajú po druhý či tretí krát,“ ubezpečila som ju. Pristúpila som k okraju a oprela sa bokom o múrik. Nikdy v živote by mi nenapadlo, že budem chlácholiť nervóznu Tanyu Denali.

„Je teda normálne, ak to isté cíti aj muž pred svojou svadbou? Asi áno. A asi je prirodzené, ak sa predtým vyspí so svojou organizátorkou svadby. Nemyslíte, Isabella?“

V tom okamihu by sa mi krvi nedorezal. Tanya ma ovalila mechom plným svojej vlastne nenávisti a hnevu, ktorý ma úplne zrazil na kolená. Váľala som sa na zemi a lapala prach. V hrudi ma ťažilo a bolo mi zima i teplo zároveň. Nebola by som prekvapenejšia, keby teraz nad nami preletí UFO, ako z jej nepriameho obvinenia. Chcela som vyvrátiť jej slová, pretože to nebola pravda, ale v ústach som mala sucho. Neprirodzene som zahabkala.

„Keď máte za sebou toľko svadieb, musíte mať už bohaté skúsenosti so zvádzaním mužov, nemám pravdu? Ani sa nečudujem, že ste slobodná. Veď mať každý týždeň jedno nové mäsko je oveľa vzrušujúcejšie, než byť celý život len s jedným. Povedzte, ktorí zo svojich osvedčených trikov ste použili na môjho snúbenca?“

Spadla mi sánka. Tanya Denali prešla do priameho útoku a prevŕtavala ma svojim nenávistným pohľadom. Cítila som, ako mi do hlavy vypaľuje dieru.

„Robili ste to len včera alebo to bolo už skôr? Oh, samozrejme, že to muselo byť skôr. Edward je ten najsexy chlap na svete. Každá by ho chcela. Som len prekvapená, že sa on sám zahadzuje s takou špinou ako ste vy.“

To mi stačilo. Pohár mojej trpezlivosti práve pretiekol a vzbúrila sa vo mne krv. Nebola som veľmi násilnícky typ, no teraz som mala sto chutí udrieť tú namyslenú mrchu za jej slová. Miesto toho som sa len nadýchla a zovrela ruky do malých pästičiek.

„Neviem, kto presne vám do hlavy natlačil takéto somariny, slečna Denali,“ začala som podráždene, „ale ubezpečujem vás, že vzťah medzi mnou a vašim snúbencom je čisto profesionálny. Nespala som s ním ani včera, ani nikdy inokedy. Nespala som ani so žiadnym iným mužom, ktorému som usporadúvala svadbu. Len preto, že ste paranoidná, si svoj hnev nemusíte vylievať na mne.“

Tanya sa napriahla a jednu mi vrazila. Dlaňou. Alebo aspoň myslím, že to bolo otvorenou dlaňou. Aj keby nie, bolelo to ako čert a ja som sa zakymácala k okraju. Chytila som si boľavé líce a rozzúrene sa pozrela na Tanyu.

 „Zbláznili ste sa?“

„Áno, zbláznila,“ pritakala. V tom okamihu jej oči iskrili a ona sa naozaj ponášala viac na blázna ako na krásnu top modelku. „Nedovolím, aby mi nejaká chudera prebrala manžela. Takže vás týmto vyhadzujem, slečna Swanová. Už viac nebudeme potrebovať vaše služby.“ Po tých slovách ma chytila za golier kabáta a vydvihla na nohy. Potom mnou sotila a ja som prepadla cez múrik.

Ten náhly pohyb sa zrazu spomalil. Bolo to ako v pomaly sa pretáčajúcom filme. Videla som jej rozbesnenú tvár, jej biele ruky, ktoré ma púšťajú i čierne nebo nad sebou. V diaľke som začula prvý hrom a na tvár mi dopadla dažďová kvapka. Rútila som sa do prázdna, ničoty a tmy. V tom okamihu som vedela, že zomriem. V posledných sekundách mi však pred očami neprebehol celý život, len mi pevná kovová konštrukcia vyrazila dych. Telo ma sakramentsky zabolelo, do krvi sa mi nahrnul adrenalín a to ma prebralo k životu.

Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ma Tanya Deanli pokúsi zabiť. Že ma vysotí zo strechy Hotela Grand a už vôbec nie, že dopadnem dva metre nižšie od okraja na staré požiarne schodisko. Nebyť jeho, bola by som mŕtva. I keď som sa tak na chvíľu naozaj cítila.

Tanya to videla. Neurobila však nič, aby mi pomohla ani aby dokončila svoju prácu. Jej blond vlasy sa mi stratili z dohľadu. Chvíľu som tam nečinne ležala, hustý dážď mi zatiaľ premočil oblečenie i vlasy. Ani neviem, ako dlho mi to trvalo, než som sa pozviechala do sedu a skontrolovala svoje telo. Okrem bolesti som však nebola zranená.

Nahla som sa cez malú plošinu. Dole to bolo pätnásť poschodí. Bola to tmavá zadná ulička, kde nebolo nič okrem odpadkov. Vedľa seba som videla okno. Za ním bol pohyb, tak som naň zaklopala. Otvorila ho postaršia žena. Ospravedlnila som sa jej a nasunula sa dnu. Na otázku, ako som sa tam dostala, som neodvetila. Len som vyšla hlavnými dverami na chodbu, privolala si výťah a zviezla sa do garáži Nasadla som do svojho starého Forda a potichu to odšoférovala domov.

Zaparkovala som na konci ulice. Nikde inde nebolo voľné. Potom som vystúpila, zamkla auto a začala sa hrabať vo svojej taške. Hľadala som kľúč, no nijako sa mi nedarilo. Mala som tam priveľa vecí. Načo som vôbec nosila toľko vecí? Načo mi bola v kabelke lepiaca páska? A zošívačka? Prečo som tam mala toľko farebných pier a blokov a všetko to vyzeralo byť perfektne usporiadané, ale nemohla som tam nájsť jedny poondiate kľúče?

„Bella?“

Zastavila som a pozrela sa pred seba.

„Edward.“ Hlas sa mi zlomil. Zosunula som sa k zemi. Pred pádom ma stihol zachytiť a vzal ma do svojho náručia. Automaticky som ho pevne objala okolo krku a roztriasla sa.

„Pšš,“ tíšil ma. „Čo sa stalo?“

Miesto odpovede som sa rozplakala. Pevnejšie ma zovrel a zodvihol na ruky. Počula som cinkanie kľúčov, ktorými otvoril vchodové dvere a pomaly šliapal hore so mnou v náručí. Moja váha ju zjavne neprekážala.

Na moje veľké prekvapenie, presne vedel, ktoré dvere sú moje a ja som premýšľala nad tým, ako je to možné. To ma na okamih zastavilo v plači a kým sme vošli do môjho bytu, slzy mi už úplne uschli na lícach.

Posadil sa na gauč v mojej malej obývačke. Nepúšťala som ho a ani on sa ma nesnažil odtisnúť. Aj napriek tomu, že ja som ho včera odstrčila. Teraz len sedel, objímal ma a na nič sa nepýtal. Bol tu pri mne, keď som ho skutočne potrebovala. Kvôli tomu som ho milovala.

Dlho sme sedeli a ani jeden z nás nič nepovedal. Čakal, než začnem.

„V tých mokrých veciach nachladneš,“ povedala som nakoniec. „Nemám tu žiadne chlapčenské oblečenie, ale môžem ti dať uterák.“ Odtiahla som sa a bez toho, aby som sa mu pozrela do tváre, som vstala a odišla do izby. Tam som si vyzula topánky, vyzliekla si sako a vzala suchú osúšku. Vrátila som sa k Edwardovi. Stál uprostred obývačky.

„Aj ty nachladneš. Mala by si sa rýchlo prezliecť, Bella,“ radil mi. Na počudovanie som chlad nevnímala.

„To je v poriadku,“ prehodila som ledabo. Podala som mu uterák, no on ho položil na gauč a pristúpil ku mne. Chytil ma jednou rukou okolo pása a druhou mi zodvihol bradu.

„Čo sa stalo, Bella?“ zopakoval svoju predchádzajúcu otázku.

„Bola som za Tanyou,“ odvetila som a v tom okamihu to aj oľutovala. Edwardovi potemnela tvár. „Obvinila ma z toho, že som sa s tebou včera vyspala a potom ma udrela. Bolo jej jedno, čo hovorím a aká je pravda.“

Nasal vzduch pomedzi zuby. Zodvihol ruku a jemne sa dotkol môjho líca. Sykla som, tak ruku okamžite stiahol. „Budem tam mať modrinu,“ zasmiala som sa.

„Aj tak budeš nádherná.“ Pritisol pery na moje čelo. „Zabijem Tanyu za to, že ti ublížila,“ povedal chladne.

Rozšírila som oči. Myslel to vážne? A to len po tom, čo som mu povedala o tej facke? Čo by potom robil, ak by zistil, že sa ma pokúsila zabiť? Ani ja sama som tomu ešte nedokázala uveriť.

„Som v poriadku,“ nadýchla som sa. „A navyše, ani sa jej nečudujem. Stále sa ku mne spávaš, akoby som bola ja tvojou priateľkou a nie ona.“

Vnútorná Bella otvorila ústa. Naozaj som tú ženu bránila?

„Už som ti to predsa hovoril,“ namietal, „nemilujem Tanyu. Svadba s ňou mala len pomôcť mojej nevlastnej mame, aby sa prestala báť o to, že zostanem naveky sám. Tanya o tom vie. Preto nechápem, prečo ti niečo také urobila. Nemala to robiť. Toto si vypije.“ Zachvel sa od zlosti. Chytila som ho za ramená, aby teraz v hneve niekam naozaj nevyrazil.

„Počkaj! Nemusíš sa kvôli mne hádať so svojou snúbenicou. Bolo to len nedorozu-“

Položil mi ukazovák na pery a nedovolil mi dokončiť. „Čo ak viac nechcem, aby bola mojou snúbenicou? Tanyu nemilujem a nikdy milovať ani nebudem, Bella. Je to pre mňa skôr sestra, aj keď teraz ani to nie. Na rozdiel od teba. Ty si pre mňa to najkrásnejšie stvorenie, aké som kedy videl. A bolí ma srdce z toho, keď vidím, že sa trápiš alebo ti niekto ubližuje. Máš ma rada, však?“

Znovu tá istá otázka. Prečo sa na ňu pýtal, keď už poznal odpoveď? Stiahol prst a venoval mi krátky bozk na pery. Ten náhli čin ma prekvapil. Jeho hnev sa akoby razom vytratil a v jeho očiach sa objavila rovnaká spaľujúca túžba a nežnosť, akú som mala možnosť vidieť včera večer.

„Chcel by som byť len s tebou, Bella. Teraz, zajtra, pozajtra. Neustále. Už navždy. Stačí povedať, že ma máš aspoň trochu rada.“

Jeho slová zneli ako z rozprávky. Na chvíľu som sa zasnila. „Myslím, že ťa mám veľmi rada, Edward Cullen.“

Hlasno si vydýchol úľavou. Naklonil sa a šepol: „Takže sa s tebou môžem milovať?“

Pri tom slove sa mi telo znovu rozochvelo. Tentoraz však od túžby. Jeho jemné pery ma pobozkali na uchu, sánke a prechádzali bližšie k perám. Náhle sa tvarovali okolo mojich, zapadali do seba ako dve kocky z lega. Objala som ho rukami okolo krku a zaborila prsty do jeho bronzových vlasov. Bol to blažený pocit. Konečne ich prehrabnúť, zistiť ich jemnosť. Edward spokojne zapriadol, akoby vedel na čo myslím. Pevnejšie ma vzal za boky a vsunul do mojich úst jazyk. Bol chladný a to mi spôsobilo zimomriavky. Poláskal ma ním na mojom a vyzval ho do milostného tanca. A ja som išla. Tak veľmi som ho chcela ochutnať. Bolo to zakázané, zlé a jedna časť ďaleko vo mne si to uvedomovala. Kričala, ale jej hlas bol úplne potlačený narastajúcou vášňou.

Edwardova ruka sa pomaly presúvala po mojom páse dole na stehno. Tam, kde som už nemala šaty, sa zastavila a ešte pomalším tempom sa začala vracať. No tentoraz postupoval po mojej koži, čím mi dvíhal poddajnú látku. Motýliky v mojom bruchu sa zdvojnásobili. A potom, akoby ich niekto vypustil z klietky, sa rozleteli do celého môjho tela. Až v končekoch prstov som cítila šialené vzrušenie, ktoré mi doslova podlomilo nohy. Nebyť Edwarda, spadnem. Jeho dlaň zovrela môj zadoček a ja som prekvapene vzdychla. Stále sme sa bozkávali, nedokázali sme od seba odtrhnúť pery. Vzal ma za vlasy a donútil ma zakloniť hlavu. Svoj jazyk a vlhké pery presúval po mojom krku k hrudi. Nerozumela som, ako ma môžeu tie malé bozky tak veľmi vzrušovať. Ale bolo tomu tak a medzi nohami som cítila istú potrebu. Už som ju poznala so svojich minulých vzťahov, no nikdy sa neobjavila v takej veľkej sile.

„Chcem ťa. Chcem ťa celú,“ zašepkal sotva počuteľne. Jeho slová mali na mňa obrovský účinok. Akýkoľvek predchádzajúci vzdor a pocit, že je to zlé, sa vyparil. V hlave mi uviazal len jediná myšlienka, jediný pocit. Bol to pocit potreby.

„Tak si ma vezmi,“ odpovedala som mu rovnakým, rozvášneným hlasom.

Zdalo sa, že čakal iba na to. Pretože hneď potom ma vzal na ruky a tak rýchlo, až sa mi z toho krútila hlava, ma preniesol do izby. Cestou zapálil svetlo a mi sme sa ocitli v oranžových lúčoch, ktoré presne charakterizovali našu vášeň.

Postavil ma k posteli a spojil naše pery. Prsty som mu opäť zaborila do tých jemných vlasov a dovolila jeho rukám, aby mi rozopli šaty. Keďže boli stále celé premáčané, musel im trochu pomôcť, aby mi skĺzli z tela. Podprsenka ich čochvíľa nasledovala. Edward sa odo mňa vtedy odlepil a s čiernymi žiadostivými očami si prezeral moje telo. Cítila som sa nesvoja, akosi priveľmi obnažená. I keď gatky a podväzky s pančucháčmi som mala stále na sebe.

„Myslím, že už ťa zo svojho náručia nikdy nepustím, Bella. Si nádhená,“ povedal. Líca mi zrumeneli a chcela som namietať. Boli tu predsa oveľa krajšie ženy, než ja – napríklad jeho nevlastná sestra Rosalie – no nechcela som kaziť tento okamih.

„Pôjdeme za to do pekla, vieš o tom?“

„Nech,“ zareagoval s odvahou. Pritlačil si ma na hruď a palcom mi zodvihol bradu. Ešte nikdy som nevidela také odhodlanie. „Sto krát radšej pôjdem do pekla za to, že som sa s tebou miloval, akoby som sa mal celú večnosť preklínať za to, že som to neurobil. Potrebujem ťa.“ Poslednú vetu zašepkal. Privrela som oči. Aj ja som ho potrebovala a chcela, až mi to spôsobovalo bolesť. Jeho odhodlanie bolo šialené a i keď som nikdy neverila na peklo či nebo, v jeho slovách bola pravda. Aj ja by som sa preklínala, ak by som sa mu teraz neodovzdala.

Edward stál a čakal na moju reakciu. Ja som spustila ruky k jeho nohaviciam a rozopla mu zips. To bola moja odpoveď. A keď jeho nohavice padli k zemi, zodvihol ma a položil do mäkkých matracov. Nepotrebovali sme žiadnu predohru. Predohrou bol ten týždeň, odkedy sme sa prvý krát stretli a vedeli, že sa nemôžeme jeden druhého mať. Predohrou bolo naše vnútorné trápenie a potlačované vzrušenie.

Lenže teraz prišiel čas a obaja sme boli pripravený. V lone som cítila Edwardov stoporený úd. Chcela som ho pobozkať a pomôcť mu do seba, no on ma zadržal. Bozkami si vytvoril cestičku cez moje prsia, buško až k vnútornej strane stehien. Natiahla som ruky dozadu za hlavu a zovrela vankúš. Bola som pripravená, tak načo čakal? Prečo mi chcel spôsobovať ďalšie muky?

Jeho pohyby boli pomalé, keď mi uvoľnil podväzky a sťahoval gatky. A keď si znovu kliesnil cestičku bozkami po mojej bradavke zistila som, že aj on je už bez trenírok. Vzala som ho za vlasy a donútila ho, aby ma pobozkal. Popritom som sa roztiahla ako najviac to šlo a pokrčila jednu nohu. Edwardova ruka ju okamžite našla a prešla mi od stehna až k zadočku, ktorý nadvihla a vtedy do mňa vnikol.

Vnímala som slasť, blaženosť. Na pár sekúnd ma jeho veľkosť a ľahkosť, akou sa do mňa vsunul, úplne ochromila. Ale rýchlo som sa prebrala na jeho ďalší pohyb a láskanie rukami, ktorým ma zaplavil. S Edwardom to bola rozkoš. A to nie len na konci, ale aj počas celého milovania. Veľa mužov na pohladenia zabúda a sústredí sa jedine na to, aby boli čo najhlbšie vo vás. Lenže Edward bol úplne iný a všetky moje skúsenosti razom zmietol zo stola. Jeho pomalé pohyby ma privádzali do šialenstva, ale aj jeho. Pretože zatínal päste i zuby. Pohladila som ho po tvári a pobozkala ho. Nebola som žiadny porcelánový anjelik, ktorý sa rozpadne v jeho rukách. Ruky som položila na jeho zadok, pevný a nádherne tvarovaný a donútila ho zájsť hlbšie. Pochopil, čo chcem a uvoľnil sa. Milovali sme sa dlho a vášnivo. Venoval sa mi tak, že som niekoľkokrát hlboko načrela do rieky rozkoše. A práve vo chvíli, keď sa mi už zdalo, že to nevydržím a roztrieštim sa na tisíc kúskov, sme obaja vybuchli v extáze.

Moje telo bolo vláčne, bez akejkoľvek energie. Edward sa mi zosunul medzi prsia a dýchal rovnako ťažko ako ja. Potom si ľahol vedľa mňa a ja som našla ešte posledný kúsok sily k tomu, aby som sa k nemu pritúlila. Objal ma okolo pásu a pritisol si pery k mojim vlasom.

„Teraz už môžeme ísť obaja dopekla,“ zamrmlal.

***

Prebudila som sa na vyzváňanie telefónu. Bol to nepríjemný zvuk, ktorý ma vytrhol z krásneho snenia. Celé telo ma bolelo. Ale nebola to bolesť, ako keď sa potknete a potom máte samú modrinu. Bola to príjemná bolesť z uspokojenia.

Rozlepila som oči a zažmúrila do svetla. Za oknami už bolo svetlo. Cez hmlu síce nebolo vidieť slnko, no niekde tam bolo. Lenivo sa blížilo na samý vrch oblohy. Stopy po včerajšej búrke úplne zmizli. Hodiny na nočnom stolíku som videla trochu rozmazane, ale tie čísla hovorili za všetko. Bolo desať a ja som v chvate vstala z postele. Načiahla som sa pre telefón a zodvihla. Bola to Angie.

„Bella, no konečne. Si chorá? Prečo si ráno neprišla? Dnes toho máme veľa a ty si zmeškala schôdzku. Navyše sme sa včera ani nestihli porozprávať. Tanya mi povedala, že si sa ponáhľala. Čo sa stalo? Si v poriadku?“ sypala na mňa otázky. Zažmúrila som oči a pretrela si ich rukou. V mysli sa mi vybavovali udalosti minulej noci. Strecha. Tanya. Jej obvinenie. Edward. Sex s Edwardom.

Pohľadom som sa vrátila späť k posteli, ale Edward v nej neležal. Bola tam len rozhádzaná plachta a uležaný vankúš. Dokonca ani jeho veci som nikde nevidela. Zbadala som však odkaz. Malý. Krčil sa na opačnej strane postele. Vzala som ho a rýchlo si prečítala úhľadné písmo.

Išiel som to vyžehliť s Tanyou.

Nič viac tam nebolo. Prebehla som tie slová ešte raz, trochu ich obracala na jazyku, no akokoľvek som ich vyslovila, zneli mi rovnako. Edward si to išiel vyžehliť u svojej snúbenice. To mohlo znamenať iba jediné – chce sa s ňou udobriť. Včerajšia noc pre neho nič neznamenala. Najskôr to bola len ďalšia epizóda v jeho živote sexsymbolu. Snažil sa ukojiť svoje chute a to sa mu aj podarilo. Nemal ďalší dôvod tu zotrvávať, ani mi to vysvetľovať.

Toto zistenie ma zachmúrilo. Avšak nešokovalo. Niečo vo mne presne tento výsledok očakávalo. Varovalo ma to, ale ja som neposlúchala. Tak mi treba.

„Hej, Bella. Si tam?“ zahučala Angie. Ťažko som vydýchla. Mala som chuť znovu si zaliezť do postele a najbližších pár dní sa odtiaľ ani nepohnúť. Chcela som sa ponoriť do depresie.

„Áno, Angie, som tu. Ráno som sa necítila dobre, asi na mňa niečo lezie. Prepáč, chcela som ti zavolať, ale musela som znovu zaspať.“ Vlastne som jej ani neklamala. Skutočne som sa cítila zničene, akoby som mala mať nádchu. A k tomu všetkému aj akosi prázdne. A možno urazene a nahnevane. Ale tie pocity sa mali naplno prejaviť, až keď sa poriadne vyplačem a opijem. Ó, áno. Dnes žiadna práca. Potrebujem drink.

Vošla som aj s telefónom do kuchyne a naliala si whisky. Medzitým som počúvala Angelu.

„Panebože, to je z tej práce. Hovorila som, aby si si oddýchla. Och, Bella,“ dušovala sa.

„To je v poriadku, Ange. Radšej mi povedz, čo všetko bolo na porade.“

Vzdychla si a začala ma informovať o svadbe Judith Frostovej, ktorá by sa mala konať budúci týždeň Prípravy na ňu patrili niekomu inému, no aj tak to bolo dôležité. Hovorila dlho a fakty striedala s vtipnými situáciami, ktoré sa udiali v priebehu porady. Ani si nevšimla, že sa nesmejem na tom, ako si Jake polial košeľu kávou, keď sa hovorilo o sexuálnom nádychu v našich kanceláriách. Miesto toho som si sadla na barovú stoličku a začala pozvoľna popíjať. Po treťom poháriku whisky s ľadom, Angela skončila:

„A to najlepšie na záver. Videla som posledné výsledky našej firmy a zdá sa, že sme tento rok získali veľký náskok oproti ostatným firmám na západnom pobreží. Myslím, že také hodnotenie nemajú ani svadobné agentúry v New Yorku,“ zajasala. Prestala som piť a usmiala sa.

„Vieš, že mi v New Yorku ponúkli miesto, však?“ pripomenula som jej.

„Jasné, ale ty to aj tak nevezmeš, nie?“

Zahryzla som si do pery. „Jasné, Angie. Ale niečo od teba potrebujem. Malú láskavosť. Naozaj sa necítim dobre. Postarala by si sa za mňa o svadbu Cullenovcov?“

„Č-čože? To nemôžem, zbláznila si sa? Bella, veď ja ani neviem ako...“

„Robila si so mnou skoro dva roky. Poznáš postupy a všetko je už v podstate zariadené. Stačí ich dvoch už iba dostať pred oltár,“ zaškerila som sa. „Ak chceš, ešte teraz ti pošlem presný zoznam, čo ešte treba urobiť. Ja sa na to vôbec necítim.“

„Em, stalo sa niečo?“ opýtala sa neisto.

Povzdychla som si. „Povedzme, že tri svadby za dva týždne je skutočne veľa. Nanajvýš, ak máš robiť svadbu niekomu ako je Tanya Denali a Edward Cullen.“

Ešte krátko som Angelu presviedčala, kým konečne súhlasila. Potom som jej mailom poslala potrebné dokumenty, ktoré potrebovala k dokončeniu ich svadby. Hneď na to som vyplnila ešte jeden mail a poslala ho do materskej spoločnosti našej firmy. Potom som začala baliť.

Ani neviem, kedy som sa presne rozhodla. Určite som nechcela ísť do New Yorku hneď, ako mi prišla ich ponuka. Mala som tu priateľov v podobe Angeli a Jakea, dobrú šéfku, skvelú prácu a miesto, ktoré sa mi stalo domovom. Na ponuku ísť pracovať do materskej firmy som dokonca aj zabudla, až kým som na ňu znovu nenarazila včera večer. Možno to bol osud. A možno som sa rozhodla odpovedať kladne ešte predtým, než som sa vyspala s Edwardom a zistila, že môj výber chlapov stojí naozaj za houby.

Edward to svojim odchodom a odkazom na posteli len potvrdil moje rozhodnutie odísť. Nájsť si nové miesto, novú prácu. Ďaleko odtiaľto a od neho. Už som sa mu viac nedokázala pozrieť do očí a nezniesla by som ani pomyslenie, že bývame tak blízko od seba a môžeme na seba kedykoľvek naraziť. To by ma pomaly zruinovalo.

Predpoludním som zavolala svojmu domovníkovi a zaplatila mu nájomné za najbližšie tri mesiace. To bola doba, kedy som si chcela nechať veci vo svojom starom byte. Doba, ktorú som potrebovala na asimiláciu v New Yorku a na to, aby som sa dala aspoň trochu dokopy. Potom som zavolala Jakeovi. O čo ide som mu povedala do telefónu. Na lúčenie som veľmi nebola. Ani sa mi nechcelo vysvetľovať, prečo som sa tak náhle rozhodla odísť. Takto som mohla zrušiť hovor a odísť. Jake ma však čakal pred domom.

„Čo to robíš?“ pýtal sa. Nevšímala som si ho a s dvomi kuframi sa postavila ku krajnici, aby ma videl taxikár.

„Bella, niečo som sa ťa pýtal,“ kričal na mňa. Podišiel ku mne a silno mnou zatriasol.

„Odchádzam. Už som ti to predsa hovorila,“ odvetila som neutrálne.

„Áno, ale ja chcem vedieť prečo. Čo sa stalo, že si sa tak náhle rozhodla prijať ponuku z New Yorku? Je to niečo medzi tebou a Edwardom Cullenom?“

Prebila som ho pohľadom. Bolo upokojujúce vedieť, že najbližšie tri mesiace to prekliate meno nebudem počuť. „Mal si pravdu. No ja som ťa neposlúchla, Jake. Včera som sa s ním vyspala a on sa dnes ráno vrátil k Tanyi. Zmýlila som sa v ňom. Bude z nich naozaj skvelý pár.“

„A preto odchádzaš z mesta i z krajiny?“

Zamračila som sa a pripomenula mu: „Stále budem v Amerike.“

„Lenže nie tu. So mnou a s Angelou. Bella, rozmysli si to ešte.“

Pokrútila som hlavou. „Je mi ľúto, Jake. Nemôžem. Nezniesla by som žiť tak blízko pri ňom. Alebo aspoň teraz ešte nie.“

„Takže sa vrátiš? Určite?“ Snažil sa chytiť poslednej nádeje. Nemala som tušenie, čo sa stane za tie tri mesiace, ale prikývla som. Aj keď som sa nemusela vrátiť už vôbec alebo som mohla prísť skôr, než by ktokoľvek z nás tušil...

„Dovoľ mi odviesť ťa na letisko,“ povedal. S povzdychom som si nastúpila k nemu do auta. Cestou sa ma ešte snažil presviedčať, aby som tu ostala, dokonca sa mi začal vyrážať, že ak neostanem, unesie ma, lenže ja som vedela, že Jake taký typ nie je. Nakoniec ma iba objal a pobozkal na líce vo vstupnej hale. Lietadlo mi letelo za pár minút a tak som sa nemohla zdržovať. Bolo mi len ľúto, že som klamala Angele.

***

V lietadle som musela mať vypnutý mobil. Znovu som ho zapla až na medzipristátí v Denveri, kde sa naše lietadlo zdržalo trištvrte hodinu. To mi dalo dostatok času na malé občerstvenie, ale i na to, aby som skontrolovala správy. Prišlo mi niekoľko textoviek od Angeli. Najskôr sa v nich hnevala, potom pridávala smutné smajlíky. V hlasovej správe, ktorú mi zanechala, sa dokonca rozplakala. Zabolelo ma srdce, no odolala som myšlienke zavolať jej späť.

A potom tu boli ďalšie dve správy. Prvá bola od mojej šéfky, ktorej Jake povedal, že som odišla. Bola prekvapená, no popriala mi všetko dobré. Druhá bola od samotného Jakea. Stálo v nej len pár slov: Ide si po teba. Najskôr ma zaskočili, ale potom som sa zasmiala. Najskôr to bol len nejaký jeho žart. Keď sa ozvala hlásateľka, zbalila som sa a vybrala sa späť do lietadla.

 

V New Yorku sme pristáli pred šiestou. Vystúpila som z lietadla a išla k batožinovému priestoru. Počas toho, ako som čakala v dave na svoj kufor, mi niekto zakryl oči. Zamrzla som na mieste.

„Hádaj kto som,“ vyzval ma neznámy. Telo sa mi rozochvelo, čo bola prirodzená reakcia na jeho podmanivý hlas.

Otočila som sa a zalapala po dychu. „Edward.“ Chcela som si do neho štuchnúť, ale naozaj to bol on. V celej svojej oslnivej kráse. Na sebe mal už iné oblečenie, ako minulú noc, čo znamenalo, že bol doma. Samozrejme, veď sa bol udobrovať zo svojou snúbenicou. Zaplavil ma smútok. Edward sa však usmieval od ucha k uchu. „Čo tu robíš?“ chcela som vedieť a dúfala, že sme neleteli rovnakým lietadlom.

„Jake mi povedal, kde ťa nájdem,“ odvetil a ja som si vydýchla. Ale iba spoly. Zároveň mi došlo, že Jakeova správa nebol žiadny nevydarený vtip. „Keď som sa dnes na obed vrátil do tvojho bytu stretol som domáceho. Vraj si odišla. Tak som išiel do tvojej firmy. A keď Jake po neuveriteľne dlhej dobre konečne pochopil, že ťa šialene milujem, rozhodol sa mi pomôcť.“

 „Čože? Myslela som tým, ako si sa sem tak rýchlo dostal.“

„Ja ti tu vyznávam city a teba zaujíma toto? Jake mi povedal, ktorým lietadlom si išla. Takže, zatiaľ, čo ste stáli na medzipristátí v Denveri, predbehol som vás prenajatím súkromným lietadlom.“

Edward ma neprestával udivovať. „To všetko si urobil len preto, aby si dal kopačky svojej milenke? Predpokladám, že si si to vyžehlil s Tanyou, takže by si sa mal teraz čo najrýchlejšie pobaliť a vyraziť späť domov, aby si stihol svadbu.“

„O čom to hovoríš? Tú svadbu som zrušil. Hovoril som ti o tom.“

Zarazila som sa. Na nič také som si nespomínala. Síce hovoril, že chce byť so mnou a Tanyu nemiluje, ale nehovoria toto boháči svojim vydržiavaným milenkám?

„Ráno mi volala Rosalie. Alice prišla k nám domov a chytila sa s Tanyou. Vieš predsa, že Alice bola už od samého začiatku, proti mojej svadbe s Tanyou.“ Prikývla som a ďalej ho počúvala. „Vtedy si sa zobudila. Musel som odísť a ísť to vyžehliť. Pustila si ma a tak som ti sľúbil aj to, že sa ešte dnes s Tanyou porozprávam a ukončím túto frašku. Ak si niekoho niekedy vezmem chcem, aby si to bola ty.“

Otvorila som ústa. Snažila som sa odpútať od tej poslednej vety, vďaka ktorej som sa roztápala od šťastia a sústrediť sa na dnešné ráno. Na nič z toho som si nespomínala.

„Ako to vlastne dopadlo u teba doma?“ chcela som vedieť.

Povzdychol si. „Alice tentoraz trvala na svojom dosť rázne a tak ju Tanya napadla. Poriadne sa pobili, kým som tam stihol prísť. Ale hovoril som s Tanyou. Náš rozchod niesla ťažko a ešte ťažšie to, že som si vybral práve teba, Bella, ale inak si myslím, že sa dá dokopy. Vlastne myslím, že by ste raz mohli byť aj veľmi dobré priateľky.“

„Keď sa ma pokúsila zabiť, asi nie,“ namietala som a hneď si aj zahryzla do jazyka. Neskoro. Čakala som na Edwardove hromženie a to na seba naozaj nenechalo dlho čakať. Tvár mu potemnela, oči stvrdli a boli razom plné chladu. Načiahol sa, objal ma okolo drieku a prisunul čo najbližšie k sebe.

„Viem o tom. Tanya sa preriekla. Už som ju za to potrestal, takže sa ťa nikdy znovu nedotkne, láska. A teraz k tebe, Bella. Som naštvaný, že si mi o tom nepovedala. Ale zúrim kvôli tomu, že si odišla a nepočkala na mňa, aby som ti všetko poriadne vysvetlil. Naozaj si si myslela, že mi tak ľahko utečieš, Bella?“

Prekvapilo ma, ako rýchlo sa situácia dokázala obrátiť proti mne. Edward bol naozaj naštvaný, no to všetko bola predsa jeho chyba.

„Nemôžem za to, že nevieš písať odkazy. Mohol si to definovať presnejšie, ako len napísať, že si to ideš vyžehliť s Tanyou. Len si sa so mnou vyspal a ani si mi nepovedal, že ma máš rád alebo také niečo. Na rozdiel-“

Umlčal ma bozkom. Sladkým ako on sám. Tým mi vytrhol slová z úst a keby ma nedržal, podlomili by sa mi kolená. „Milujem ťa, Bella,“ zašepkal.

„Aj ja ťa milujem,“ odvetila som. Obaja sme cítili, že to je najdôležitejší okamih v našich životoch a tak sme na chvíľu obaja znehybneli a vychutnávali si to. Aj keď to bolo len prvý krv, čo sme vyslovili to slovo. Potom sa Edward náhle vzpriamil a v očiach sa mu objavili iskričky.

„A čo teraz?“ spýtala som sa nadšene.

„Najskôr skočíme do tvojej firmy,“ začal s potmehúdskym úsmevom. „Povieš šéfom, že tú prácu odmietaš a vraciaš sa späť do Seattlu. Potom ťa vezmem na večeru, prenajmem nám hotel a ty budeš môj dezert. Súhlasíš?“

„Čo-nie!“ vykríkla som.

„Hm, neviem, či by si mala byť taká odmeraná, keď som kvôli tebe musel preletieť celé Spojené štáty.“

Stiahla som sa chvost. „Prepáč.“

Zasmial sa a pobozkal ma na nos. „Urobil by som to znovu, Bella. Išiel by som za tebou kamkoľvek, aj na kraj sveta. Pretože ty si moja pravá láska. Ale teraz mi prezraď, dokedy že si to Jakeovi povedala, že budeš mimo?“

„Tri mesiace, prečo?“ Jeho výraz tváre sa mi prestával páčiť.

„Takže máme tri mesiace len pre seba? Perfektné.“

„Nie. Musím sa vrátiť do Seattlu,“ namietala som. Znovu sa načiahol a pobozkal ma, čím utlmil všetky moje protesty.

 

Edwardov pohľad:

Vybehol som hore schodmi. Počul som Bellin hysterický pochod po našej izbe a tak som sa rozhodol urobiť tomu koniec skôr, než vychodí dieru. Krátko som zaklopal na dvere a vošiel.

„Miláčik?“ oslovil som svoju nervóznu snúbenicu. Bella prestala chodiť a zodvihla na mňa pohľad. V tom okamihu som oľutoval, že som prešiel prah izby.

„Čo tam tvoja sestra robí?“ dožadovala sa odpovede. Samozrejme, že počula ten rachot na našej záhrade. Dom stál predsa hneď vedľa nej a ten náraz museli počuť určite aj v meste. Usmial som sa na Bellu a snažil sa tváriť v pohode.

„Alice sa tie prípravy trochu vymkli spod kontroly, ale nemusíš sa báť. Všetko zase opraví. A na našu svadbu to bude vyzerať ako z rozprávky.“

„To ťažko,“ odporovala mi okamžite. Preplietla si ruky na prsiach a vyzrela von oknom. Nič však okrem príjazdovej cesty nevidela. „Nechápem, prečo Alice nechcela pomôcť. Zariaďovanie svadieb je predsa moja práca. Tak prečo mi na vlastnú nedovolí ani kúpiť kvetiny?“

Pristúpil som bližšie a odzadu ju objal. Venoval som jej malý bozk na špičku ucha. „Pretože chce, aby si si to tento krát užila. Nechceme, aby si bola vystresovaná a unavená na vlastnej svadbe, láska. Takže sa uvoľni, ľahni si a proste...“

„Relaxuj?“ dokončila za mňa prudko. Vytrhla sa mi a nevraživo sa na mňa pozrela. „Čo keď niečo nevyjde? Čo keď nedovezú tortu? Alebo nikto z hostí nepríde? Videl si vôbec tú prístupovú cestu k vášmu domu, Edward? To by nenašiel ani upír.“

Prehltol som tú urážku na svoj druh a zasmial sa. Bella to slovo veľmi ľahko zaradila do svojho slovníka a naučila sa ho používať vďaka Emmettovi aj vo vtipoch, ktorým mohol chápať len upír. A ja hlupák som sa pred pár mesiacmi tak veľmi bál, ako jej povedať, že som mŕtvy a o sto rokov od nej starší. Bella to však zobrala s kľudom. Vlastne, aspoň túto časť. Keď sa dozvedela, že ma premenili v sedemnástich, hodila po mne vázu.

„Kedy si mi chcel oznámiť takú podstatnú vec? Vieš, že spať s maloletým je u nás trestné? Veď som od teba staršia o tri, štyri, päť... O päť rokov.“

Ledva sa mi podarilo upokojiť ju a vysvetliť jej, že to bolo pred sto rokmi. Keď sa konečne upokojila, bola neskutočne zvedavá a chcela o mne všetko vedieť. Veľmi som sa toho okamihu bál, no vôbec jej nevadilo, že jej priateľ sa živý krvou a je nesmrteľný. Vďaka tomu som sa do nej ešte viac zamiloval a požiadal som ju o ruku.

Pousmial som sa. „Neboj sa. Urobíme toľko balónikov, koľko bude potreba, aby nás našli. A ak to nepomôže, tak vystavíme Emmetta so šípkou. Súhlasíš?“

„Ty z toho máš srandu?“ Rozšírili sa jej oči. Pud prežitia mi hovoril, aby som ustúpil a prišiel vo vhodnejšej dobe. Bella mala pravdu, keď mi na začiatku hovorila, že nechápem nevesty. Doteraz som si myslel, že nechápem iba ženy. A veľmi dobre som vedel, že niektorým je lepšie sa vyhýbať, lebo sú nebezpečné – napríklad moja nevlastná sestra Alice. Lenže teraz som si uvedomil, že nechápem ani nevesty.

Pomaly som teda vyšiel z izby a nechal tam Bellu znovu samú. Rozhodol som sa radšej ísť pomôcť Alice a dohliadnuť na to, aby sa nič ďalšie nepokazilo, kvôli čomu by si mohla robiť starosti. No bola to len svadba, čo viac by sa mohlo pokaziť? Zastavil som uprostred schodiska a pozrel sa na svoju ruku. Bola prázdna. Okamžite som si spomenul na svadbu Heleny Stuartovej, zaspätkoval som a ponáhľal sa hľadať svoj snubný prsteň. Pamätal som si, že som ho mal naposledy v garáži a dúfal, že tam stále je. Nechcel som si ani len predstaviť, čo by robila Bella, keby ho na svadbe neuvidí na mojom prste. A čo by robila Alice. Obe by určite zrušili svadbu...


 

Konečne!!

Ak sa niekto takto cítil po dočítaní tejto siahodlhej vyčerpávajúcej poviedky, tak sa nečudujem. :)

Aj keď je mi ľúto, že svadobná agentka Bella skončila, aspoň našla svoje šťastie (aj keď som sa na chvíľu pohrávala s myšlienkou Sad Endu). Chcela som síce pridať bonus z pohľadu Edwarda, nakoniec som jeho pohľad vsunula len nakoniec. Pevne verím, že vám to nevadilo a poviedka sa vám páčila. Na záver sa chcem poďakovať všetkým, ktorí zotrvali pri čítaní. A zároveň aj adminkám, ktoré túto poviedku upravovali a vydali. :)

Dúfam, že sa ešte pri nejakej poviedke stretneme. :)

 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Všetko tip-top, pán Cullen III.:

 1
6. eda
09.07.2015 [16:10]

Tanya je pošahaná, Eda miláček, Bella vystresovaná a já vysmátá. Opravdu povedená kapitola( vlastně všecky 3) už sem se bála že Edward je takový jak předpovídal Jake, ale je dobře že pustil Tanyu k vodě Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. winna
27.04.2015 [23:00]

Moc úžasná kapitola, oddychová, a zároveň plná napětí. Perfektní závěr pro perfektní povídku Emoticon

4. Clothylda
11.04.2015 [19:07]

Paráda, skvělé! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Barbora
11.04.2015 [10:07]

Krása Emoticon Emoticon Emoticon

2. Seb
09.04.2015 [18:32]

Teda to byly nervy, hned jak Bella příšla na střechu, jsem měla strach, že ji Tanya strčí dolů. No nevím, ale Sad End
bych rozdýchávala hodně špatně.
Emoticon
Celá povídka se ti moc povedla, všechny postavy si skvěle vykreslila,Jake byl skvělej, přesně jak má být, nemluvě o Edwardovi, čtení jsem si moc užila a budu se těšit na tvoje další písmenka. Děkuju! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Lucka
09.04.2015 [0:17]

skvělé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!