Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Vráť mi moju slobodu, Aro!

Vráť mi moju slobodu, Aro!Bella sa po Edwardovom odchode dostala do Volterry. Stále má však Cullenovcov rada. Aro sa rozhodne usporiadať ples, kde pozve aj Cullenovcov. Keď Edward zistí, že Bella žije, rozhodne sa ju odviezť z Volterry... Bude Aro súhlasiť alebo Bellu neprepustí?

Vráť mi moju slobodu, Aro!

Sedela som pri okne v mojej izbe a premýšľala som, prečo práve ja. Viem, žiadala som od Edwarda, aby ma premenil, no keď odišiel, zabudla som na to...

Boli to presne tri mesiace po jeho odchode. Prišli za mnou. Vraj si ma vybrali pre moje schopnosti. Vtedy som nevedela, čo to znamená. Vysvetlili mi to až vo Volterre. Vraj som štít a pri dotyku vidím celý život osoby, ktorej som sa dotkla. Vďaka môjmu štítu na mňa žiadne schopnosti nepôsobia...

Už je to rok. Rok, čo ma premenili. Rok, čo žijem vo Volterre a rok, čo som Volturi. Som dokonale vytrénovaná, aby som chodila na výpravy. Mám tu aj zopár priateľov. Felixa, Demetriho, Jane a Aleca.  Mám ich rada, no mojím prvým upírskym priateľom sa nikdy nevyrovnajú...

„Bella, máš ísť do hlavnej sály. Volá ťa Aro,” povedala Jane, keď prišla ku mne do izby.

„Hneď?” spýtala som sa. Pozerala sa na mňa tým pohľadom, ktorý všetko odhalí.

„Opäť na nich myslíš?” spýtala sa ma. Pokrútila som hlavou na znak súhlasu. Jane zosmutnela. Bola ako moja druhá mladšia sestrička. Sadla si ku mne a objala ma.

„Jane, nevieš, čo chce Aro?” spýtala som sa po chvíli ticha.

„Neviem. Možno to súvisí s tým plesom,” odvetila normálnym hlasom.

„S plesom?”

„Áno, s plesom. Aro ti to nepovedal?” spýtala sa naoko prekvapene.

„Nie, ale možno mi to povie dnes,” ukončila som náš rozhovor a šla som za ním...

Jane mala pravdu. Naozaj šlo o ten ples. Má sa konať o 5 dní. Jane ma opäť vytiahne na nákupy. Ako som povedala, tak sa aj stalo. Musela som si vyskúšať hádam 100 rôznych modelov, no nakoniec som si vybrala tie zelené. Potom sme šli kupovať topánky a masku. Jane sa smiala, že vypadám ako vodník, no mne sa to páčilo...

O 5 dní...

Ples sa má konať už o 2 hodiny a Jane ma už od rána skrášľuje. Musím uznať, že keď skončila, vyzerala som neuveriteľne. Obliekla som si šaty a vybrala som sa s Jane do plesového sálu. Tam som sa dozvedela, že nás musia uviesť, a tak sme povedali svoje mená. Keď sme vošli do sály, počuli sme, ako sa pár upírom zastavil dych. Bolo príjemné byť opäť stredobodom pozornosti. Podišla som k Arovi. Práve sa rozprával s Caiusom.

„Aro, sú tu všetci?” spýtala som sa. Aro sa ku mne otočil a na chvíľu stratil reč. Potom sa spamätal.

„Bella, si okúzľujúco krásna. Nie, ešte tu nie sú všetci. Chýbajú naši hlavní hostia,” povedal a potom mi už nevenoval pozornosť. Premýšľala som, kto to môže byť, keď sa opäť otvorili dvere na hlavnej sále.

„Rodina Cullenovcov práve prichádza,” povedala Chelsa. Takmer som dostala infarkt. Sú tu. Cullenovci. Och, pane Bože. Vošli so všetkou krásou. Boli ešte krajší, ako som si ich pamätala.

Ako prvého som si všimla Emmetta. Naozaj bol až taký veľký, potom Rose a Alice. Tie ostali rovnaké. Esme a Carlisle šli ako prví a vzadu bol Jazz a ten, na ktorého som tak dlho myslela... Edward Cullen.

„Bella, bež privítať našich hostí!” prikázal mi Aro. Zhlboka som sa nadýchla a vybrala som sa k nim.

„Vitajte vo Volterre,” privítala som ich. Otočili sa na mňa a počula som, ako niekto prudko vydýchol. Bol to Edward.

„My sa ešte nepoznáme. Som Carlisle Cullen a toto je moja rodina,” predstavil sa Carlisle. Zvažovala som, či im mám povedať kto som, no nakoniec som sa rozhodla, že to urobím.

„Carlisle, ale my sa už poznáme dlho. Zrejme si už nepamätáte na to ľudské dievča, ktoré ste opustili vo Forks, však?” spýtala som sa a zložila som si masku.

„Bella! Ja som vedela, že žiješ,” vykríkla Alice a prudko ma objala. Zasmiala som sa a objala som ju tiež. Bolo krásne opäť ju vidieť. Keď ma pustila, zdrapil ma Emmett a nechcel ma pustiť.

„Emmett, fuj to. Zničíš mi šaty,” povedala som mu. Pustil ma a pozeral sa na mňa ako na blázna. Začala som sa smiať. Postupne sa ku mne pridali všetci okrem Edwarda. Pozeral sa na mňa nejako ublížene. Podišla som k nemu.

„Ahoj, Edward. Dlho sme sa nevideli,” povedala som. Natiahla som k nemu ruku, no on len nehybne stál. Spustila som ju teda pozdĺž tela. Edward nadskočil, ako keby ho niekto kopol a pevne ma objal. Objatie som mu opätovala. Potom ma objal Carlisle, Esme a nakoniec aj Rose. Z jej objatia som bola prekvapená. Usmiala sa na mňa a ja na ňu. Začala hrať hudba a Edward ma vyzval do tanca. Súhlasila som a šli sme do prostriedku sály.

„Ty žiješ,” vydýchol dve slová.

„Áno. Čo si si myslel? Nemohla som zomrieť a nevidieť ťa,” povedala som s úsmevom.

„Och, Bella, nikdy si neodpustím, čo som urobil,” povedal zahanbene.

„Edward, môžem sa pozrieť?” spýtala som sa. Prekvapene sa na mňa pozrel, no dovolil mi to. Chytila som ho za ruku a nazrela som do minulosti. Videla som, ako sa trápil, keď ma opustil. Aké to pre neho bolo ťažké. Vydýchla som nad toľkou pravdou. Otvorila som oči a objala som ho.

„Edward, ale prečo? Nemusel si predsa odchádzať. Mohol si ma premeniť,” šepkala som mu do ucha.

„Nemohol, ale ako vidím, urobili to za mňa,” povedal a usmial sa. Vzala som ho za ruku a zaviedla som ho do záhrady. Sadli sme si na lavičku a rozprávali sme sa. Edward ma chcel dostať z Volterry, no nevedela som, či Aro bude súhlasiť. Nechcela som si robiť márne nádeje. Povedala som o tom Edwardovi. On iba pokrútil hlavou a zmizol. On normálne ušiel. Nevedela som, čo mám robiť. Vstala som a šla som do sály. Už tam nikto nebol, len Cullenovci a Aro. Začula som, že sa ho snažia presvedčiť, aby ma prepustil. Keď som vošla, otočili sa na mňa. Usmievali sa.

„Isabella, poď sem!” zavolal ma Aro. Podišla som k nim a on spustil.

„Môžeš odísť z Volterry, no mám jednu podmienku. Ak ťa zavolám, budeš musieť okamžite prísť sem. Bude to len vtedy ak budeme potrebovať pomoc pri výpravách,” povedal, prišiel ku mne a objal ma...

Lúčenie je vždy najťažšie. Ja to viem. Spoznala som veľa skvelých ľudí, s ktorými som sa musela rozlúčiť v jeden deň, aby som mohla začať nový život s ľuďmi, ktorých milujem nadovšetko.  A tak sa skončil môj príbeh vo Volterre...

Ak sa vám to bude páčiť som ochotná napísať pokračovanie, no ak nie...

Vopred ďakujem za komentáre...

Vaša ACullen



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vráť mi moju slobodu, Aro!:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!