Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Stará duša Carlislea Cullena

Tortička


Stará duša Carlislea CullenaKrátka jednorázovka - alebo aspoň jej prvá časť. Raz ma napadol názov Stará duša Carlisla Cullena a potom to už išlo. Je to o Carlisleovi ako sa premenil na upíra. Ale je to iné ako v knihe, ale iba trochu. Je to vlastne o jeho prvej láske. A tak dúfam, že sa vám to bude páčiť, a tak nechajte mi tu potom komentár, aby som vedela, ako na tom som a či sa to vôbec oplatí písať aj ďalej. :)

Stará duša Carlislea Cullena

(Londýn, 1650)

1. časť

Pohľad autora:

Pastor bol mŕtvy. Jeho syn stál smutný nad jeho hrobom a snažil sa tváriť silne. Ale nešlo to. Pri myšlienke, čo ho čaká, chcel ujsť. Zmiznúť a nikdy sa nevrátiť. Ale nemohol. Kvôli nej. Nikdy by ju nemohol opustiť.

„Carlisle, synak.“ Na ramene pocítil ruku. Otočil sa.

„Pán Qinie.“ Hľadel do očí šedivého muža s hnedými očami a vráskami na čele.

„Je mi to veľmi ľúto, chlapče. Tvoj otec bol správny muž, ale škoda, že ho vek dostihol.“

„Áno.“

„Verím, že budeš taký ako on. Podobáte sa na seba. A dúfam, že máš rovnaké presvedčenie a budeš teraz ty viesť ľudí.“

Casrlislea jeho pohľad mrazil. Ťažko prehltol. Chcel odpovedať, ale skôr ako to mohol spraviť, prerušil ho hlas jeho anjela, ktorý sa ozval za pánom Qinom.

„Otec? Už musíme ísť.“ Pán Qinie sa otočil na dcéru Sarlotte a Carlisleovi sa pri pohľade na ňu roztriasli kolená. Bola taká dokonalá. Naozaj ako anjel.

„Úprimnú sústrasť, Carlisle.“ Otočil sa na neho.

Pán Qinie spustil ruku z Carlislea, ale ešte raz sa na neho vážne pozrel s otázkou v očiach. Carlisle prikývol a oni odišli.

Keď sa pohreb skončil a všetci už poodchádzali, bol súmrak. Carlisle sa tiež vybral domov. Musel sa ponáhľať, pretože prechádzať sa po vonku cez noc bolo nebezpečné. Už nebol ďaleko od svojho domu, keď zacítil smrad. Bol to odporný zápach rozkladajúceho sa tela. Vychádzal z kanalizácie.

Podišiel bližšie a pozrel sa dole. Aj keď tam bola tma, jasne videl zhrbenú postavu upíra, ako pije krv z bezvládneho tela. Srdce mu začalo byť rýchlejšie a prestal na okamih dýchať. Nevedel, čo má spraviť. Odrazu sa však rozbehol preč. Bežal tak rýchlo ako mu sily stačili. Nešiel domov, ale za pánom Qinom. Do honosného bieleho domu v dobrej štvrti. Zabúchal na dvere.

V nich sa objavila slúžka.

„Želáte si?“ spýtala sa.

Carlisle nemal čas vysvetľovať jej to, len vletel do haly a v rýchlosti sa jej spýtal: „Kde je pán Qinie?“

„V pracovni,“ odvetila.

Carlisle vybehol hore na poschodie a snažil sa nájsť pracovňu, ale skôr ako to mohol urobiť, pán Qinie vybehol z pracovne na krik.

„Carlisle, čo sa to tu deje?“

„Videl som upíra. V kanalizácií neďaleko kostola,“ odvetil zadychčane.

Nastalo krátke ticho. Pán Qinie sa na okamih zamyslel. Za ten čas vyšla z izby aj Belinda a stará slúžka vyšla hore schodmi.

„Otec?“ spýtala sa Belinda. Nevedela, čo sa deje.

„Maria, povedz Pierrovi, aby zohnal ľudí. Stretneme sa pred kostolom.“

„Áno, pane.“ Maria sa odtackala po schodoch späť dole.

„Carlisle, my pôjdeme napred,“ zavelil pán Qinie.

Carlisle len prikývol. Zišli dole po schodoch späť do haly.

„Otec, počkaj,“ volala na nich Belinda. Objavila sa na schodoch a pribehla k svojmu otcovi.

„Dávaj si pozor, prosím.“ Objala ho.

„Aj ty Carlisle. Buď opatrný.“ Aj jeho objala. Ale zdalo sa, že toto objatie bolo plné citov. Keď sa Belinda odtiahla, oči mala plné sĺz.

„Neboj sa.“ Usmial sa na ňu Carlisle, aby jej tak povedal, že to dobre dopadne. Aj keď vediac čo ho čaká, nemohol si byť istý ničím.

Carlisle a pán Qinie išli na koňoch ku kostolu. Tam sa už zbiehali ľudia z okolia. Bola už noc, a tak svetlo z pochodní strašidelne osvetľovalo vidly.

Obaja zoskočili z koňov a vzali si tiež pochodne, ktoré im podával už krívajúci sluha Pierre.

„Ľudia,“ začal hovoriť k ľuďom pán Qinie. „Dnes máme možnosť zabiť upíra. Tak ju využime. Nech pastor nezasvätil svoj život lovu upírov nadarmo. Chyťme toho upíra!“ Otočil sa ku Carlisleovi. „Poveď nás a ukáž nám, kde si ho videl.“

Dav sa vybral na miesto, kde Carlisle v stoke videl upíra. Keď sa teraz pozrel dole, už tam nebolo nič, len mŕtve telo nejakej červenovlasej dievčiny. A niektorí začali vyťahovať telo a druhí sa rozdelili v snahe nájsť upíra, ktorý zabíjal.

Carlisle išiel s ľuďmi poza temné ulice Londýna až pokým sa v tieňoch niečo nepohlo. Zastavili. Niektorí prestali aj dýchať. Čierna zhrbená postava sa k nim približovala. Tackala sa z rohu na roh a vydávala zo seba zvláštne chrčanie. Asi si nevšimla svetlá z fakieľ.

Keď bola tak blízko, až jej svetlo mohlo osvetliť tvár, ľudia videli mladého muža, ktorý však vôbec nevyzeral mlado. Oči mal čierne ako noc a tvár bledú ako sneh. Pod očami mal čierne kruhy a nos stiahnutý. Zlomený. Keď si všimol dav, zastal. Zavrčal. Z jeho úst tiahol odporný zápach a jeho zuby boli čierne.

Carlisle vedel, že je zoslabnutý. Podľa očí niekoľko dní nejedol. Ale aj tak nechcel, aby na neho ľudia zaútočili. Nebol si teda úplne tak istý, čo má teraz urobiť. Ale niekto zakričal:

„Naňho!“ A v tom okamihu už bolo nemožné zastaviť rozvášnený dav.

A stalo sa presne to, čoho sa Carlisle obával. Upír nebol taký zoslabnutý, ako si pôvodne mysleli. Zhodil zo seba kus roztrhanej handry a vyskočil na jedného muža s pochodňou. Skôr než sa stihli ostatní spamätať, zlomil mu väzy a začal z neho sať krv.

Carlisle sa spamätal ako prvý a z celej sily vrazil do upíra. Obaja spadli na zem a začali sa byť. Ale Carlisle sa nemohol rovnať upírskej sile nad ním. Ani si neuvedomil, kedy ho stihol pohryznúť. Zacítil len prudkú bolesť ako oheň, ktorý mu behom sekundy začal spaľovať celé telo.

Dav upíra odtrhol od Carlislea, ale ten sa im vymotal. Začal bežať preč a dav za ním. Carlisle ostal v kŕčoch ležať na zemi. Cítil obrovskú bolesť a hmla mu zahaľovala myseľ. Napadla ho však ešte jedna veta. Musím sa ukryť.  Z posledných síl vstal a tackavo otvoril dvere do čiernej komory. Ťažkou skrinkou zatarasil vchod a padol na hromadu zemiakov. Už nedokázal myslieť. Už cítil len bolesť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stará duša Carlislea Cullena:

 1
1. BlackStar admin
25.05.2011 [17:28]

BlackStarAhoj,
nabudúce už v článku nič nemeň, keď ti ho admin opraví. Náhodne som na toto narazila a v názve si si upravila meno Carlisle. URL si mala tak, ako som ho nastavila spolu s nadpisom - a zrazu bum a je iný - takže nabudúce bacha. Ju? Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!