Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Stalo sa to. Vadí mi to? Nie!


Ako sa Jane stala upírom? Aké boli jej prvé hodiny?
(Vlastná verzia)
15+ (násilná smrť)

EDIT: Článek neprošel korekcí

 

Ako každý večer čakala som na neho. Thomas bol môj najlepší priateľ. Alec náš "vzťah" neschvaľoval - Thomas pôsobil divne. Vždy keď mi Alec robil prednášky o tom, že Thomas je nebezpečný som vybuchla. Vždy dostal Alec facku. Tie nekonečné hádky mi už liezli hore krkom. Ja sa hádať nechcem! Nemám to v povahe. Alebo mám? Nakoniec to vzdal a my sme sa už úplne odlúčili - nepáčilo sa mi to! Je to predsa môj brat, mám ho rada nech je aký chce! 

Čakala som pri bielom dube hore na kopčeku nad našou osadou. Sedela som v tureckom sede a čakala na Thomasa. Snežilo a mne nevadilo, že som celá mokrá a premrznutá na kosť. Meškal. Veď vždy keď zapadlo slnko ma tu už čakal! A dnes neprišiel. Čo sa stalo? Prešla hodina, dve a on nikde. Sklamaná som išla domov. Čo keď sa tam objavil keď som odišla? Čo keď sa mu niečo stalo? Nie, nato nesmiem ani myslieť! 

Doma už všetci spali. Vyzliekla som si mokré veci a položila vedľa ohňa aby mi do rána uschli. Ešte raz som sa pozrela von oknom hore na kopec či tam náhodou niekoho neuvidím. Bohužiaľ tma je sviňa. Unavene som klesla do kožušiny a zaspala som.

 

„Jane! Vstávaj! Treba pomáhať," zakričala na mňa mama. Neochotne som sa vyhrabala z kožušiny a rýchlo sa obliekla. 

„Čo treba spraviť mami?" Parkrát som sa otočila okolo vlastnej osi. Kde je otec?! Ako náhle ma uvidí tu len tak stáť vyfacká ma. Vždy ma bije. Nenávidím ho zato! Thomas ma jediný chápal. Zavrela som oči a spomínala na chvíle s Thomasom. Ako sme sa naháňali, ako sme sa smiali. Nech je už večer! Chýba mi. Zrazu som ucítila ostrú bolesť na tvári. Dostala som facku. S bolesťou som otvorila oči a zistila, že mám rozbité ústa. Valila sa mi krv na ruku. S plačom som utiekla von z domu. Asi za mňou ešte kričal, ale mne to bolo jedno! 

 

O pár hodín neskôr

Dnes je omnoho chladnejšie ako včera. Bežala som hore na kopec keď ma dakto chytil a zatiahol do lesa. Zrazu som ucítila ostrú bolesť na krku. Bolelo to. Ani si neviete predstaviť ako! Tá osoba ktorá mi spôsobila tú bolesť ma tam nechala len tak ležať. V snehu! Chcela som kričať, ale nedokázala som zo seba vydať ani hláska. Už som ani plakať nedokázala. Zavrela som oči a čakala na smrť.

 

O tri dni

Prudko som otvorila oči a postavila som sa. Konečne prestalo snežiť a vyšlo slnko. Ani som si neuvedomila ako rýchlo som sa postavila. Pomaly som vyšla na lúku keď zrazu ma niekto chytil za ruku a zatiahol späť do prítmia lesa.

„Ahoj Jane." Šepot u môjho ucha ma vytrhol zo strachu. Pomaly som sa otočila a uvidela som tie dokonalé modrošedé oči v ktorých som sa vždy strácala.

„Thomas! Čo tu robíš? Kde si b?" V prúde mojich otázok ma zastavil jeho prst na mojich perách. 

„Teraz ma dobre počúvaj! Možno hneď nepochopíš o čom tu vravím, ale nechaj si to uležať v hlave. Jane premenil som ťa v upíra. Vyhýbaj sa slnku - nespáli ťa, ale odhalí. Časom pochopíš ako to myslím. Keď budeš najviac potrebovať objaviš aj svoj dar. Nemám viac času ti to vysvetliť. Idú po mne. Nezabudni na mňa. Ver mi vo všetom! A premeň aj brata nech nie si na zbytok večnosti sama... Zbohom." Nechápala som jeho slovám. Chcela som sa ho spýtať na toľko vecí, ale už bol preč. 

Rozhodla som sa ísť domov. Neverila som mu. Moje šaty boli premočené, ale zima mi nebola. Moje pľúca nepotrebovali vzduch, ale páčilo sa mi ako chutí. Moje oči videli každé zrnko snehu zreteľne. Čo sa to so mnou stalo? Vystúpila som z prítmia lesa a vošla na slnko. Celá som sa leskla. Čo sa to deje? Asi som úplne zošalela. Zrazu sa pri mne zjavil otec. Jeho pohľad bol plný hnevu a zdesenia. Pribehol ku mne a strelil mi facku. So mnou to ani nepohlo - teda až na tu neuveriteľnú zlosť ktorá vo mne vrela. Ďalšia facka. Nič sa nedialo. Stále som stála na nohách a krv mi vôbec netiekla.

„Ty hlúpa blonďatá hus! Ja ti ukážem!" Ďalšia facka. A DOSŤ!

Chcem mu ublížiť, ale ako? Zrazu sa bolesťou zložil na zem. Periférnym videním som pozrela okolie a nikto tu nebol. Zvýjal sa bolesťou a ja som stála na nohách. Len som sa naňho pozerala a priala si aby na tú bolesť zomrel. Ale preňho by to bola ľahká smrť. Rozhodla som sa, že mu ju nedoprajem. Veľa rokov ma bil, znásilňoval. 

Keď sa konečne postavil na nohy chcel ma znovu udrieť. Ustúpila som o krok dozadu presne vtedy keď sa jeho ruka mala dotknúť mojej tváre. A ideš trpieť! Zákerne som sa usmiala.

Priblížila som sa k nemu a surovo som mu stúpila na chodidlo. Odporné zachrapčanie, výkrik bolesti a pád na zem. Skočila som mu na stehno. Jeho stehenná kosť si našla cestu von. Keď som ucítila tú úžasnú vôňu krvi skoro som sa prestala ovládať. V tomto momente som si uvedomila, že Thomas hovoril pravdu. Tak otecko teraz ti to dám vyžrať! Chytila som mu jeho ruky a postupne dolámala všetky prsty. To isté aj na nohách. Vrešťal bolesťou. Páčilo sa mi to. Chcela som mu len ponaťahovať poriadne svaly a šľachy, ale neodhadla som svoju silu a odtrhla pravú ruku. Už nevládzal ani kričať. Moje ovládanie bolo už fakt na hranici, ale rozhodla som sa, že ho budem mučiť. Povyšklbovala som mu všetky vlasy, vypichla oči. Stále som nemala dosť. Odtrhla som mu postupne všetky končatiny. A konečne som sa vrhla na jeho krk. Ešte bol pri vedomí. Asi nevnímal, ale jeho srdce bilo. Pomaly som mu odtrhla hlavu. Vôbec nie rýchlo - užívala som si ten pocit...

 

O niečo neskôr

Tak! Oteckove pozostatky zahrabané. Nikto ho nikdy nenájde. Vlastne nemali by nájsť čo. Bol úplne bez krvi, bez končatín a zohavaný. Pravdepodobne by ani nevedeli kto to je.  

Neviem prečo ma Thomas premenil, ale ďakujem mu zato. Konečne som sa pomstila. Mám geniálny dar. Zrazu som si spomenula na jeho slová 'premeň aj brata nech nie si na zbytok večnosti sama' . Fakt to spravím Alecovi? 

Prišla som domov. Mama bola mŕtva. Bola brutálne zbitá. Alec ležal v kúte. Bol tiež brutálne zbitý. Pribehla som k nemu. Ani ma nezaregistroval.

„Otec," tíško šepol. Ten hajzel mi zabil mamu! Alec začal ťažko dýchať a ja som vedela, že umiera. Neváhala som. Uhryzla som ho. Dúfala som, že takto ho mám premeniť. Hrýzla som ho po celom tele. Nemala som ho vôbec chuť zabiť - sústredila som sa len na jeho záchranu. Keď som už nemala kde hrýzť ustúpila som dozadu pár krokov a pomaly sa zosypala na zem. Alecovo srdce začalo prudko biť a ja som si bola 100% istá, že sa mení. 

 

Volám sa Jane. A toto bol začiatok môjho príbehu.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stalo sa to. Vadí mi to? Nie!:

 1
05.07.2012 [1:35]

BubulienkaAhoj, je mi to veľmi ľúto, ale článok ti musím vrátiť.

- Nefunguje ti perex obrázok. Najlepšie bude, ak si ho nahráš do tunajšej galérie a odtiaľ si zhora skopíruješ a vložíš link.
- Pokiaľ máš vetu v zátvorke, aj na konci vety sa musí nachádzať bodka. (Ahoj.)
- Čiarky; chýbajú ti komplet v celom článku.
*pred spojkami - ako, že, ak, lebo, keď, ako
*ak máš vo vete viac slovies, vety musia byť oddelené čiarkou
*čiže súvetia, oslovenia
*nech, kto
- Nie je nato, ale na to (predložka a ukazovacie zámeno)
- Nie je zato, ale za to
- Nie je dakto, ale niekto
- Číslovky sa píšu slovom
- Priama reč:
*Môže sa končiť čiarkou a uvádzacia veta sa musí začínať malým písmenom.
*Môže sa končiť bodkou a uvádzacia veta sa musí začínať veľkým písmenom. (Pozri si pravidlá písania priamej reči v článku, ktorý som uviedla nižšie.)

Odporúčam, aby si si našla korektora, alebo si pozri tento článok: www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/slovenska-gramatika/
Keď budeš mať všetko opravené, zaškrtni "Článek je hotov". Ďakujem. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!