Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Prečo som sa zaľúbil

18.12.2011 (15:30) • JessLoye • FanFiction jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 1816×

„Ahoj, mami!“
„Renesmee.“
„Mami? Vážne si mi povedala Renesmee? Haló! Mami, počuješ?“
„Počujem.“
„Si nahnevaná? Hej, ja sa s tebou rozprávam! Si nahnevaná?“
„Nie.“
„Zase ste sa s otcom pohádali? No tak, hovor so mnou! Nebuď tvrdohlavá!“
„On je tu tvrdohlavý!“

Oduto som šľahla pohľadom smerom k Edwardovi.
„Mňa raz z jeho nálad asi porazí. Zas mal svoju chvíľku. Ó, Bella, Bella, za všetko môžem ja, odpustíš mi to niekedy? Bella, Bella, je to moja vina! Len moja vina! Mal by som umrieť, ó, Bella!“ napodobňovala som jeho hlas do telefónu. Moja dcéra sa smiala.
„Áno, niekedy je taký.“
„Niekedy?“ zasyčala som. „Odkedy som upírka! Dve storočia!“
„Určite to nie je také zlé,“ začala Nessie zmierlivo. 
„Ver mi, je to zlé!“
Odrazu mi telefón zmizol z ruky.
„Za všetko môže tvoja matka!“
„Aha, meníš taktiku?“ odfrkla som si.
„Edward, ty ma nechceš? Ty ma nechceš! Ach, Edward! Keby som len bola upírka, keby som len bola upírka! A teraz? Keby som len ostala človekom! Mala som ostať človekom! Ty by si si ma viac všímal, pretože by som bola krehkejšia! Ale takto? Ach, keby som len ostala človekom!“
„Oci, myslím, že by ste mali ísť na ďalšiu svadobnú cestu,“ navrhla Ness.
„Neviem, či tvoja matka dovolí, aby sme išli rovno z Esminho ostrova na ďalší. Vieš, my už tak trochu sme na ďalšej svadobnej ceste. Mal by som ju vziať do Volterry, potom by prišla na to, aký poklad ju čaká doma.“
„Nezabudni, že mňa má Aro radšej ako teba,“ povedala som opovržlivo. 
„Tak... prečo nezájdete domov?“ pípla Nessie.
„Pretože tá star-“
Vytrhla som mu telefón.
„To je dobrý nápad, zlatko. Ideme.“


Z letiska v Seattli sme utekali lesom pešo. Edward a jeho schopnosť omamovať. Tak omámil taxikára, až nezastavil na červenú... Nuž, niekedy je ale naozaj lepšie utekať. 
Odrazu som začula detský plač.
Spozornela som a pozrela na Edwarda. Vyzeral rovnako zmätene ak ja. Rozbehla som sa ku kríkom, pod ktorým boli dve osoby. Musela som odvrátiť pohľad a Edward mi odrazu šúchal paže, aby ma upokojil. Potom ma ale pustil, aby vytiahol drobné dieťa z objatia matky.
Nereagovala.
Vzala som mu z rúk malú perinku. Bábätko ešte nemalo zúbky a veľkým krikom dávalo najavo, že mu voľačo chýba.
„Nemôžeme ho tu nechať,“ povedala som. „Vezmeme ho domov.“
Edward neprotestoval – len by skúsil.

Nešli sme do domu Cullenovcov, ale utiahli sme sa do nášho domčeka, ktorý som dostala k devätnástim narodeninám. Položila som ho na našu posteľ a pomaly rozviazala stuhy na perinke.
Malé chlapčiatko v bielych dupačkách začalo kopkať nožičkami a opäť sa rozplakalo. 
„Edward, choď sa pozrieť k Esmé, či nemá v chladničke mlieko. Ja ho zatiaľ skúsim upokojiť.“
Po dlhom čase spolunažívania mi neodporoval. Zmizol – a o pár minút bol už späť. Chlapček si ma zatiaľ pokojne prezeral.
„Podrž ho, ja mu to zohrejem. Budeme musieť ísť za Carlisleom, aby zistil, či nie je zranený alebo chorý.“
„Môžem ho prezrieť aj ja,“ navrhol, keď som mu ho vkladala do rúk, ktoré okamžite sformoval do kolísky. Odpovedala som prikývnutím.
Kým som stála v kuchyni pri sporáku, cítila som sa pomerne nepatrične, pretože som okrem jedného srdiečka, nádychov a tichého mumlania nepočula nič.
Bola som vďačná, že som Ness vychovávala už ako upírka, takže som vedela, akú teplotu má mlieko mať. Zo zadnej poličky som vytiahla starú fľašku s cumľom. Nikdy som nemala to srdce, aby som všetky tie „haraburdy“ vyhodila. 
Keď som prišla do spálne, zarazila som sa vo dverách. Edward sedel na posteli, jednu nohu mal vyloženú hore, a v rukách zvieral malý uzlíček. Ponúkal mu jeden palec, s ktorým sa chlapča hralo. Vyzeralo to čarokrásne. Vlasy mu padali do čela a pery mal roztiahnuté do širokého úsmevu.
Odrazu zdvihol oči. 
„Poď,“ zašepkal ticho. Prešla som k nemu a vzala si chlapča na ruky. Keď som mu položila fľašku k ústočkám, okamžite začal hltavo sať. Bol určite veľmi hladný. Ako som ho sledovala, ucítila som na tvári Edwardovu dlaň. Len som sa pousmiala a ďalej sledovala malého.
„Čo spravíme s jeho matkou?“ opýtala som sa potichu. 
„Pochováme ju,“ povedal.
„A aké meno mu dáme?“
Edward mlčal. 
„Nemal pri sebe žiaden doklad, rodný list, ani medailónik,“ pokračovala som. 
„Čo tak Eric?“ opýtal sa Edward. Krátko som sa zasmiala.
„Ako ten zo školy?“
„Z ktorej myslíš?“ nechápal.
„Z tej našej.“ 
„Aha,“ zachechtal sa. 
„Ale to by šlo, malý Eric Cullen.“ Ukazovákom som prešla po drobnom čielku.

Keď sa Eric najedol, položila som ho na našu posteľ a ľahla si k nemu. Edward si ľahol oproti a sledoval moju tvár. 
„Materstvo ti neuveriteľne pristane,“ zašepkal. Nevedela som, čo mu odpovedať, tak som radšej mlčala. 
„Ja... dnes som si niečo uvedomil.“
Bola som zvedavá, čo mi povie.
„V poslednej dobe náš vzťah poriadne ochladol, ale teraz, keď som ťa videl s tým malým, uvedomil som si, prečo som sa do teba zamiloval. A cítim sa úžasne povznesený, keď viem, že si moja manželka. Veľmi ma mrzí, čo som...“
Položila som mu prst na ústa.
„Milujem ťa.“
„Aj ja ťa ľúbim,“ odpovedal mi ticho.

Autor: JessLoye, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo som sa zaľúbil: