Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Pokus, prečo nie?

Pokus, prečo nie?Takže, Bella má koníčka, ktorý je všetkým z nás veľmi blízky a iste ho dobre poznáme. Narazila aj Bells na tak skvelú stránku ako je naše stmívko, alebo to dopadá aj inak? Opäť prosím, žobrem o komentíky každého kto aspoň otvorí. Ďakujem.

Edward ma pobozkal na čelo a vytratil sa oknom aj s tým jeho pokriveným úsmevom a chtivým pohľadom. Presne jeho výraz mi pripomenul to, ako to bolo na začiatku, keď sme sa len spoznávali. Keď po mne túžil rovnako ako po mojej krvi...

Teraz išiel na lov a ja som nemohla byť s ním. Ja viem, že chodí na lov aj tak o mnoho menej než by mal pre bezpečie svoje aj iných. Bola som nadšená, keď som si opäť uvedomila, že mne už by nebol schopný ublížiť. O to lepšie bolo, že ma s ním čakala celá večnosť a celkovo... všetko bolo dobré!

Prišlo mi to ako v rozprávke. A presne to ma dohnalo k môjmu starému počítaču, ktorý už dlho nebol používaný. Už dávno som si všimla jednu stránku. Bolo to akoby v minulom živote, keď som ešte žila s mamou vo Pheonixe. Vtedy som chcela byť autorka, pridávať príbehy. Tak ako iný ľudia registrovaný na tej stránke. Ale nemala som o čom písať. Za svoje dievčenské sny som sa hanbila a mojim vtedajším snom bolo neodísť do Forks. To by asi nebolo moc záživné. Ale teraz sa karta obrátila. Mala by som sa podeliť. Nikdy som nebola na vlastnú prezentáciu, ale toto bolo cez internet, nikto ma neuvidí ak by sa moja poviedka nepáčila... ale iste sa bude. Stala sa mi predsa tá najfantastickejšia vec na svete.

Rozmýšľala som, kým sa ten starý počítač zapol a ako prvé som si pustila CDčko od Philla, Debussyho, ako inšpiráciu. Otvorila som môj nikdy nepoužitý program na písanie a začala som.

 

„Bella, to je smiešne!“ zasmial sa a mňa zalial hnev. Ale keď som zazrela jeho tvár vo svetle lampy, moje srdce opäť zabudlo biť a môj hnev sa vytratil v okamihu.

 

Popisovala som všetko, naše prvé stretnutie. Popísala som Edwardov zjav, ale vynechala som detaily, aby som Cullenovcov nedostala do maléru. Venovala som sa hlavne tomu, ako tajomne, úchvatne a neodolateľne na mňa pôsobil. Hlavného hrdinu som pomenovala Eduard, pretože sa mi od toho najkrajšie znejúceho mena na svete nechcelo odchádzať. Mala som dojem, že by to časť Edwardovej skutočnej podstaty zabilo, keby ja volal napríklad Bob, alebo Brad. Hlavnú hrdinku som chcela pomenovať pekným menom, ako napríklad Lily, ale za každým sa mi pri tom mene vybavila ryšavá, alebo blonďatá kráska a to som fyzicky nezniesla, keď bola Lily s mojím Eduardom.

Písala som o tom všetkom, čo keby odo mňa bola niekedy počula Jessica, tak by skákala až na plafón od šťastia. Boli to presne detaily, pocity, ktoré som s Edwardom zažívala. Veci, ktoré dali môjmu životu zmysel. A keď som dopísala, bol z toho prenádherný príbeh. Dala som to celé uložiť a šla som sa zaregistrovať na spomínanú stránku. Keď som sa pozrela na hodinky, zistila som, že som tam presedela už 2 hodiny. Niečo za mnou šuchlo. Vyľakane som sa strhla na uškŕňajúceho sa Edwarda.

„Čo ty tu... aha, už si späť?“
„Milé privítanie,“ poznamenal a nestŕhal zo mňa pohľad.

„Jasné, že som rada.“ Rozbehla som sa k nemu a hodila sa mu okolo krku. Pohladil ma po vlasoch a pritisol mi pery k jamôčke pri uchu.

„Môžem to vidieť?“ spýtal sa.

„V žiadnom prípade,“ zavrčala som pri tej predstave. Tuhšie ma objal a ja som zostala s ním. Zaspala som na jeho kamennej hrudi, zabalená do deky.

Nad ránom sa vytratil domov a ja som sa zobudila až na jeho neprítomnosť. Čakala nás oboch škola a on sa musel prezliecť a zájsť pre auto. No ja som ochotne a s ľahkosťou vstala a skontrolovala už kvitovanú registráciu. Okamžite som vbehla do pridávania článkov a prekopírovala celý svoj príbeh, dala uložiť a pozrela si výsledok. Neuveriteľné, môj prvý článok!  Už sa neviem dočkať až si to konečne ľudia prečítajú... a teraz šup spať.

 

Budík kričal, akoby mu za to platili. Vypla som ho, vstala a šla sa umyť, obliecť a pripraviť do školy. Keď bolo všetko hotové, nechala som počítaču desať minút aby sa zapol.

Pozrela som z okna. Charlieho auto akurát odchádzalo, strieborné volvo nikde. Sadla som za počítač. Nabehla som rýchlo na stránku už dávno uloženú v obľúbených položkách. Najprv som stresovala, nevedela som to nájsť. Potom som videla, že moja poviedka bola okomentovaná až 7 krát, za tú jedinú noc a kus rána! Nadšene som nabehla na komentára a začala čítať. Cítila som ako z mojej tváre prchá farba.

´Nechcem ťa uraziť, ale nepáči sa mi to. Je to príliš prehnané. Skús niečo iné.´

´Bolo to veľmi sladučké a síce mám fantasy rada, toto je moc aj na mňa.´

´Jasne, ty si ale snilko! Nemala si si dať nick Bells84, ale Dreamer! Nemyslím to zle, ale voľačo takto nereálne nemá miesto ani vo fantázií.´

´Wow, fakt dobré!´ Kútiky mojich úst vyleteli hore, na chvíľu. ´Keď takého niekde uvidíš, zavolaj a ja si ho ulovím!´

´Možno by si ho mala premenovať na Imko, ako imaginárny, a poprípade navštíviť psychológa.´

Zostala som sedieť s pootvorenými ústami. Jedna vec je neuznanie mojich spisovateľských kvalít, ale aby mi niekto situáciu s gentlemanom Edwardom označil za nereálnu, napriek tomu, že sa práve spred domu ozvalo trúbenie jeho auta a on tam v stelesnení svojej dokonalosti sedel a čakal na mňa.

Vypla som staručký počítač jednou rukou, schytila tašku a vybehla von. Edward vystúpil a prekvapene si prezrel môj nahnevaný výraz.

„Bella,“ oslovil ma a čakal, čo mu poviem. Náhle som sa uvoľnila a usmiala sa na neho najkrajšie, ako som dokázala. Usmial sa späť a otvoril mi dvere. Hodila som dnu tašku a nastúpila. Je taký dokonalý, až je to nereálne? O to lepšie, viem, že to nie je len moje šialenstvo.

„Všetko v poriadku?“  spýtal sa starostlivo a na cestu ani nepozrel.

„Samozrejme, Imko... ehm, ako sa máš?“

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pokus, prečo nie?:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!