Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Októbrová súťaž: Znamenie

Soutěž Twilight kresba - By last


Októbrová súťaž: Znamenie

3. kategória - určené slová: Renesmee nemá rada mačky a ako môžete zistiť v tejto poviedke, tak ich nemá rada oprávnene.

Sviečka, čaj, lístie, čierna mačka, matematika

 

Renesmee milovala jeseň. Možno preto, že aj jej farba bola medzi bronzovými a gaštanovými odtieňmi, zdedenými po mame a otcovi. V svetle slnečných lúčov, ktoré sa prebojovali cez baldachýn mračien, mali jej vlnité pramene zlatavé odlesky. 

Jacob na nej obdivoval všetko od hlavy, cez ladné krivky skryté pod horčicou tričkom a čiernym sakom, až po svalnaté nohy, ktoré nadobudla po hodinách tréningu karate. Ono, keď sa nevedela premeniť na niečo, čo pomocou láb a ostrých pazúrov dokáže naštiepať dubové drevo a nebola ani nesmrteľná ako antické sochy, musela nadobudnúť iné schopnosti na seba obranu. 

Keď mal indián čas, odprevádzal Renesmee zo školy domov. Dnes si urobili skratku cez les a ani jeden nemal potrebu tomu druhému ukazovať svoju neľudské stránku. Teraz boli iba obyčajní priatelia idúci po vyšliapanej cestičke, pomedzi opadajúce stromy. Farebným listom sa podarilo zakryť neutíchajúcu zeleň a tak mala dvojica aspoň na chvíľu pocit, že je v inom svete. 

„Pôjdeme dnes na jesenný festival do mesta?" Jacob na okamih pustil Renesmee ruku, lebo im kmeň skrížil cestu. Nechodili spolu, ale bol to ich zvyk z dôb, keď bola poloupirka ešte malým dievčaťom. 

„Neviem. Musím sa učiť na zajtrajší test z matematiky a odniesť Alice knihu."

„Nech si po ňu príde sama. Bude tam hrať Alex Rainbird Music."

„Vážne?" nadskočila, ale svoj prejav ovládla a zmenila ho na ľahostajnosť. „Ešte si to rozmyslím."

Bolo ťažké odolať obľúbenému hudobníkovi. Tu v malom daždivom meste Renesmee srdečne privítala hrejivú hudbu Indie folk, ktorá sem zaliala vánok južanských štátov. 

Lístie dvojici šušťalo pod topánkami a Renesmee si tieto zvuky užívala plnými dúškami. Kráčala so sklonenou hlavou a zreteľne videla ako jej cestu  náhle skrížilo malé stvorenie na štyroch labách. 

Čierna mačka!"

Renesmee napľula na zem a trikrát sa otočila. 

Jacob na ňu udivene zízal. „Ty si tá posledná na koho by som typoval poverčivosť."

„Vlkodlaci a upíri by takisto nemali existovať a sú tu."

Vlkodlak sa zaškeril a sklonil sa k mačke, aby ju pohladkal za ušami. „Veď je taká rozkošná."

„Nie je."

„Nechcela by si si ju zobrať domov?"

„Neznášam mačky," znechutene odfrkla a prekrížila si ruky na hrudi. 

„Ty si na psy, čo?" 

Renesmee na neho vyplazila jazyk. 

„Dobre, tak ju od teba odnesiem, čo najďalej. Uvidíme sa na festivale, o šiestej?"

„Budem sa snažiť."

Vzal mačku na ruky, odbehol za strom, kde zo seba zhodil všetko oblečenie a premenený na vlka odniesol malú šelmu v zuboch preč.

Renesmee si oddýchla a zvesila plecia. Nemusela byť dokonalou dcérou, ani dokonalou priateľkou. Mohla byť sama sebou, dievčaťom, ktoré si snažilo vynahradiť stratené detstvo. Rozbehla sa lesom a pod veľkým dubom skočila do kopy lístia. Potom skočila znova a znova, kým nemala líca a ruky hnedé ako Jacob. 

Renesmee prišla z lesa celá vysmiata. Vbehla do dverí, ale v obývačke sa prudko sa zarazila. Na gauči medzi rodičmi sa rozvaľoval ten pokojný posol bosoriek. Spokojne kýval chvostom, vysmieval sa jej a gúľal na ňu svoje oči zelené ako mätové lístky. 

„Jacob ju stihol dovliecť až sem?"

„Ja som si myslela, že si s ním bola celý čas," zavrčal Edward. Bella sa pred ním snažila skrývať dcérine myšlienky najlepšie ako vedela. 

„Túto mačku našla Alice pred ich dverami. Trvala na tom, že ju musíme zobrať domov, lebo je to jediná mačka na svete, ktorá pred nami neuteká od strachu. Vraj sa ti mačky veľmi páči," vysvetlila pokojne Bella. 

„Už aj Alice?" nahnevala sa Renesmee. Rýchlymi krokmi prebehla k Edwardovi a Belle, mačku spomedzi nich vzala a vyhodila pred dvere. 

„Renesmee!" upozornila ju mama, ale to už dievča bolo v kuchyni a zohrievalo vodu v rýchlo varnej kanvici. Potom si zaliala svoj obľúbený čaj menom "Jesenné radovánky". Dom rázom zaliala vôňa ovocnej zmesi so sladkastou škoricou a chuťou osviežená ľahko kyselkavým ibištekom. Na okne v izbe ju už čakala sviečka, ktorú stačilo iba zapáliť. Pripomínala jej dnešnú prechádzku s lákavými vôňami jazmínu, vetiveru a hrejivých semišových tónov. 

Poloupírka si ľahla na posteľ a rozložila si zošity. Postupne stihla urobiť domácu úlohu z angličtiny, dejepisu a zemepisu, ale keď pokročil čas dopredu, ležala pred ňou ešte príprava na zajtrajší test. Keby sa začala učiť, nestihla by stretnutie s priateľmi. 

„Bože, daj mi znamenie, či sa mám učiť matematiku alebo ísť na festival." Renesmee tuho zavrela oči, pokrčila nos, tvár nastavila k stropu a prekrížila prostredník a ukazovák na oboch rukách.

Cez pootvorené okno dovnútra vyskočila chlpatá guľa, prebehla cez izbu až k posteli a po mäkkom matraci precupotala na zošit dievčaťa. Tam si sadla a nechala mačacie prekvapenie. 

Keď Renesmee oči znova otvorila a uvidela tam hnedú kôpku, vykríkla. Potom sa zúfalo rozosmiala. „Máš úplnú pravdu. Srať na matematiku. Idem na festival. Chceš ísť so mnou...?"

Renesmee sa naklonila, aby sa lepšie prizrela, aké pohlavie má jej mačací kamarát. „Budem ťa volať Miňus."

Vzala kocúra na ruky a vložila ho do tašky ku knihe pre Alice. Prihovárala jej, čo budú robiť a ako sa na festival vonku teší, pretože ho každý rok pre dážď museli presunúť do mestskej haly. Vôňa jablkového koláča mala i vo vnútri svoje čaro, ale dobré počasie v jeseni bol vo Forks zázrak. 

Po ceste sa Renesmee zastavila v obchode kúpiť niečo dobré, ale keď vyšla vonku, mraky opäť vládli oblohe.

Poloupírka sa mračila, až kým neprišla na námestie. Uprostred drevených stánkov a davu ľudí stála Alice a Jacob v družnom rozhovore. 

„Ahoj Renesmee. Videla som, že sa chystáš na festival doniesť mi knihu." 

Po rokoch žitia s talentovanými upírmi sa už Renesmee naučila mať s nimi slušnú komunikáciu.

Namiesto pozdravu sa na oboch oborila. „Vy ste to na mňa naplánovali! Vedel si, že nemám rada mačky, tak si vymyslel plán! A že sa Alice len tak rozhodne ju priniesť k nám domov."

„Ale si tu, či nie?"

„Áno," priznala. Z tašky vykukla zvedavá hlava. 

„Zobrala si ju so sebou?" vyvalil oči Jacob.

„Nie je taká zlá. Mimochodom, zobrala som ti prekvapenie."

„Naozaj? Čo je to?" Renesmee spod mačky vytiahla škatuľku a podala mu ju.

„Sú to sušienky z domácej výroby."

„Sú výborné. Kde si ich kúpila?"

„V Zverimaxe. Môžeš sa o nich podeliť s Míňusom," vzala mačku na ruky a škrabala ju za ušami. 

Jacob zavrčal.

„A doniesla si mi knihu?"

„Áno, vytiahni si ju z tašky, ale dávaj na ňu pozor. Je moja obľúbená."

Renesmee pohladila Míňusa po hlave. Mačka blažene zavrnela. 

„Ehm, Renesmee, tá kniha..."

Poloupírka sa prudko otočila. Alice v rukách držala knihu potrhanú na franforce. Tvrdý obal bol poškodený od pazúrov a strany vytrhané.

Dievča pustilo kocúra prudko na zem. „Ja ťa zabijem! Neznášam mačky." 

Alice a Jacob sa šialene rozosmiali a s nimi aj Renesmee, kým pokoj jesenného podvečera nenarušili veľké kvapky. Zabávali sa skákaním z vyššie položeného jablka na list, až sa skĺzli po plechovej streche rovno do kožucha vyplašenej mačky. Tá ich na svojom chrbte odniesla pomedzi stánky a ďalej po ulici za svojimi ďalšími dobrodružstvami. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Októbrová súťaž: Znamenie:

 1
03.10.2021 [9:25]

JessicaSrát na matiku, sušenky domácí výroby ze Zverimexu, narážka, že je Nessie na psy. Boží! Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!