Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Náhoda...

Náhoda...Aké by to bolo, keby Bella, akú poznáme, bola taká istá, len poloupírka a prvýkrát išla do Európy a tam poznala pekného muža?

Náhoda...

Volám sa Isabella Swanová. Mám osemnásť rokov a práve som zmaturovala. Moja rodina mi dala na moje narodeniny zájazd do Európy. Štyri týždne plné cestovania. Plán zájazdu je navštíviť Taliansko: Benátky, Veronu a Rím. Všade sme toľko, aby sme si to stihli pozrieť.

Nabalila som sa a Charlie ma odviezol na letisko, kde už čakal náš zájazd. Naviac to boli starí ľudia, ale mne to nevadilo. Nasadli sme do lietadla a už sme aj leteli. Toto bolo prvýkrát, čo som bola v lietadle.

Necítia som sa veľmi príjemne. Nevšímala som si vedľa koho sedím alebo čokoľvek iné, keď sa ma zrazu dotkla studená ruka. Pozrela som sa vedľa seba a zamrzla som na mieste. Krajšieho človeka som nikdy v živote nevidela.

Chlapec, ktorý pri mne sedel, mal bronzové vlasy, jednoducho rozstrapatené. Keď som sa dostala cez krásne tvarované, rovné čelo k očiam, mala som pocit, že snívam. Zlaté oči plné smútku a starostí sa na mňa dívali, akoby videli ducha. Asi som sa zamilovala. Ale čuš, Bella. Ako by si sa mohla zaľúbiť na prvý pohľad? Nebuď bláznivá. A hlavne - teba by nikto nikdy nechcel.

No nič, potriasla som hlavou a prebrala som sa s omámenia. Chlapec vedľa mňa urobil to isté, aj keď som nechápala prečo.

„Je ti zle?“ opýtal sa ma spolusediaci.

„Oo, to nie. Len prvýkrát cestujem lietadlom. Inak, ja som Bella.“

„Teší ma, krásna Bella. Ja som Edward. Kam cestuješ?“

A tak sme sa rozprávali ešte ďalšie tri hodiny. Dozvedela som sa o ňom, že má veľkú rodinu, ale všetci sú adoptovaní.

Emmett a Jasper sa zdali ako poriadne čísla. Alice také malé šidlo, ktoré päť minút neobsedí a Rosalie? Taká princezná, ale asi len na povrchu. Verím, že keby sa s ňou človek stretol a rozprával, bola by iná.

Ja som mu rozprávala tiež o Charliem, o tom, ako sme sa sťahovali a všetko o mojom mizernom živote. Ale ja som si nesťažovala. Veď teraz idem do Talianska.

S Edwardom sa mi rozprávalo priam neuveriteľne. Smiali sme sa, rozprávali aj o vážnych veciach a zistili sme, že máme toho strašne veľa spoločného, aj keď veľa vecí rozdielnych. Potom som zaspala.

Keď som sa zobudila, zistila som, že už za dve hodiny budeme pristávať, a hlavne to, že som spala na Edwardovi. Ruku položenú v jeho lone a hlavu na jeho ramene. Keď som to zistila, strhla som sa a hneď som sa brala preč. Ale on ma podržal za tvár a usmial sa na mňa.

„Nemusíš odchádzať. Mne je to viac ako príjemné...“ povedal Edward a keď som si naňho s červenajúcimi sa lícami ľahla naspať, zapriadol ako kocúr.

Začala som rozmýšľať o tom, ako môže existovať taký úžasný muž. Bezmyšlienkovite som si začala vyklepkávať melódiu jednej pesničky na jeho stehno. Edward začal si tú istú pesničku začal pohmkávať.

Odtiahla som sa od neho a pozerali sme sa do očí. Mala som pocit, akoby sa ku mne priblížil, keď zrazu začali strašné turbulencie. Lietadlom len tak hádzalo a ja som sa strašne bála. Edward ma chytil za ruku a krúžil mi po nej palcom, aby ma upokojil.

Keď sme pristáli, Edward sa na mňa vo dverách lietadla naposledy pozrel a už som ho na letisku viac nevidela.

Keď sme aj s mojim zájazdom prišli autobusom do našej prvej zastávky, Benátky, zostala som ohromene stáť  pred naším hotelom. Vedela som, že na môj darček sa minulo veľa peňazí, ale nevedela som, že až toľko. Stála som pred krásnym päť hviezdičkovým hotelom.

Prišli sme na recepciu a každý dostal svoj vlastný kľúč. Išla som do svojej izby a tam som sa hneď vybalila a išla sa pozrieť, aký mám výhľad. Bolo to neuveriteľné, ale mala som výhľad priamo na hlavné námestie.

Pozerala som sa na ľudí, ako domorodci hrajú karty, ako sa zamilované páry držia za ruky a bozkávajú sa na krásnych loďkách po benátskych kanáloch. Bola som ohromená. Zrazu som videla niekoho, kto mal také bronzové vlasy ako mal Edward ale asi sa mi to len zdalo, veď čo by tu robil.

Vedúca zájazdu nám dala tri dni voľno na vlastné sa popozeranie si Benátok a nákupy a podobne. Niektorí ľudia išli do kúpeľov a niektorí len zostali na hoteli a užívali si pohodlie all inclusive.

Ja som išla na obchádzku po meste. Neviem prečo, ale asi som sa zdala všetkým Talianom pekná, pretože kamkoľvek som prišla, všetci sa na mňa pozreli a hvízdali na mňa. Mne to bolo ale veľmi nepríjemné. Radšej som si nikoho nevšímala a venovala sa mojej novej záľube – fotografovaniu. Niektoré fotky sa mi naozaj podarili.

Takto to pokračovalo ešte ďalšie dva dni, keď už sme mali spoločný program ako zájazd. Šli sme na výlet loďou po rieke a bolo to nádherné, ale celú dobu som mala pocit, že ma niekto sleduje. Poznáte ten taký čudný pocit v bruchu, keď vám niekoho oči prepaľujú chrbát. Stále som sa obzerala, ale nikdy som nič nevidela, len občas som zahliadla vlasy Edwarda, ale to už sa mi len zdalo, pretože som ho nikdy nevidela.

Nastal čas odchodu do Verony. Verona je krásne, malebné mestečko, kde žili Rómeo a Júlia. Milujem Shakespeara, tak preto som sa sem strašne tešila.

Zase sme sa ubytovali v úžasnom hoteli, kde sme mali plný servis, vrátane pitia aj o pol noci. Bolo to úžasné, ale ja som sa, hneď ako som mohla, vydala do mesta, aby som sa pozrela, ako vyzerá dom Júlie.

Keď som tam prišla, videla som strašne veľa zronených a uplakaných dievčat, ktoré niečo písali. Keď som sa prišla pozrieť bližšie, uvidela som, že sú to listy, ktoré tie dievčatá píšu pre Júliu. Písali jej o nevyplnených láskach, o ťažkých rozchodoch a o chorobách a úmrtiach. Písali jej všetky svoje najhoršie obavy a problémy a dúfali v to, že im Júlia pomôže.

A vtedy som sa rozhodla. Aj ja jej napíšem. Je to síce patetické, smiešne a naivné, ale aj tak som sa rozhodla napísať jej o Edwardovi.

 

Drahá Júlia,

práve si hovorím, prečo toto vlastne robím, ale aj tak ti to napíšem. V lietadle na ceste sem som poznala úžasného chlapca. Volá sa Edward. Je krásny, šarmantný, charizmatický, má úžasné názory na život a máme toho veľmi veľa spoločného. Prvýkrát v mojom živote som sa zamilovala. Ale táto láska zostane navždy len v mojom srdci. Nikto sa o tom nikdy nedozvie. Rada by som to povedala len jednému človeku - Edwardovi. Ale tomu to už nepoviem, pretože ho už nikdy v živote neuvidím. Som z toho veľmi smutná, pretože sa bojím, že naňho budem navždy myslieť.

Ďakujem za to, že si ma vypočula.

Bella Swanová

 

Odložila som list na stenu a už som chcela odísť, keď som zrazu zacítila tú vôňu, do ktorej som sa zamilovala v lietadle. Keď som zodvihla pohľad, uvidela som ho. V celej jeho kráse. Stál tam predo mnou a usmieval sa na mňa tým krásnym, krivým úsmevom. Keď som ho uvidela, skoro sa mi podlomili kolená.

„Edward! Čo tu robíš? Tak rada ťa vidím.“ A už som za ním bežala. Než som si ale uvedomila, čo robím, už som mu visela okolo krku.

Ale keď som si to uvedomila, chcela som sa odtiahnuť, ale bránili mi dve ruky obmotané okolo môjho pása. Edí si ma pritiahol ešte bližšie k jeho telu a zdalo sa mi, akoby nasával moju vôňu.

„Och, Bella, tak rád ťa vidím. Tak strašne si mi chýbala. Nemohol som na teba prestať myslieť!“

 

Tak, a touto vetou sa začalo najšťastnejšie obdobie môjho života. Chodili sme s Edwardom spolu všade, prespával aj u mňa na izbe a bol stále pri mne. Všetkým naokolo ukazoval, že ma miluje. Že sme spolu a že spolu aj chceme byť. No, ale ja som upadávala do depresie, pretože náš čas sa krátil. Ešte sme mali pred sebou štyri dni v Ríme a potom cesta domov. Edward s nami išiel do Ríma a chodil s nami po pamiatkach, pretože so mnou stále chcel byť.

Tak a bolo to tu. Deň odchodu. S Edím sme sa v noci lúčili veľmi príjemným spôsobom, ale teraz už sme sa museli rozlúčiť naozaj. Je to zlé, ale Edward odchádza až o týždeň po mne, a hlavne - ja idem do Seattlu a on na Floridu.

„Bella... milujem ťa. Navždy budem. Upíria láska je večná. To dobre vieš, ale je to lepšie, ak sa ty zaľúbiš do niekoho iného. Ty si poloupír. Ty sa môžeš ešte zamilovať. Si moje srdce, moja duša a moje telo. Milujem ťa.“

S týmito slovami sme sa rozlúčili.

 

Priletela som domov, vybalila som veci, porozprávala doma o úžasnom výlete a stále myslela na Edwarda. Už ho nikdy neuvidím. Ale ja stále môžem ísť za ním. O tomto som rozmýšľala celý týždeň a potom som sa rozhodla - pôjdem za ním.

Teraz sedím v lietadle a len rozmýšľam ako zareaguje.

Turbulencie.

Strach.

Krik.

Oheň.

Tma.

 

Toto bol príbeh jedného zamilovaného páru, ktorý sa nedočkal šťastného konca....


Prosím prosím, buďte na mňa milé, je to moja prvá jednorázovka. :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Náhoda...:

 1
19.12.2011 [19:42]

kikuskaPáni. Poviem ti, celkom sa ti to vydarilo, ale čo sa mi páčilo najviac bol ten koniec. Ja síce nemám rada smutné konce, ale sem sa to dokonale hodilo. V celej poviedke bola často Júlia zmieňovaná a všetci dobre vieme ako sa Júliina láska a príbeh jej lásky skončili. Je to smutné, ale nie všetko vždy končí šťastne. Neviem to ani opísať, ale z toho konca mám dobrý pocit, jednoducho sa mi neskutočne páči ako si to vsadilo do deja. Klobúk dolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31.10.2011 [13:44]

ssendyNádhera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ale nemám ráda smutné konce Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ale jinak fakt super Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Gemm
03.10.2011 [21:23]

Gemm Emoticon Emoticon Emoticon Toto se mi teda ani trochu nelíbí!!!
Emoticon Ne, povídka skvělá a romantická a roztomilá a pěkná a čtivá a moc se mi líbila, jen... no, proti smutnýmu konci nic nemám, ale tohle? Jsi zlá! Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.09.2011 [16:32]

Evelynka Emoticon

3. lucka2010
30.09.2011 [14:23]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Až na ten konec dobrýý :D

2. Alem
26.09.2011 [20:46]

Smutne,ale krasne..... Emoticon

1. Nessienka admin
26.09.2011 [17:09]

NessienkaAhoj. V poviedke som ti opravila tieto chyby:

*Čiarky
*Zdvojené medzery
*Je v hoteli, nie v hotely!
*Slová s krát sa píšu spolu.
*Preklepy
*České výrazy
*Číslovky píš slovom
*Emmett je s dvomi T

Nabudúce dávaj väčší pozor. Ďakujem. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!