Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Lži nášho života

17.03.2012 (15:15) • JessLoye • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1530×

„Miláčik, som doma!“ zavolala som. Hodila som svoje kľúče do sklenenej mištičky pri vešiaku a bosými nohami utekala do obývačky. Edward sedel tak, že ma nemohol vidieť a listoval v nejakom časopise. Prekryla som mu oči dlaňami.

„Hádaj kto,“ zaspievala zvonivo, aj keď to bolo úplne zbytočné, keďže som sa mu ohlásila pri dverách.

„Tá najdokonalejšia žena pod slnkom,“ zamumlal a otočil sa, aby ma mohol pobozkať.

„Ako si sa dnes mal?“ spýtala som sa, keď som si sadla vedľa neho na gauč a skrčila nohy pod seba. Hlavu som mala opretú o jeho rameno a preplietla som si s ním prsty...

„Pracoval som. Už mám hotovú zmluvu pre toho Kórejca. A ráno som bol pozrieť Esme. Veľmi sa potešila, ale mrzelo ju, že si neprišla so mnou. Povedal som, že si v robote, ale vieš... So svojou budúcou nevestou by sa mala určite vídať častejšie.“ Prekvapene som vypískla.

„Čože? Ako to myslíš?“

„Vezmeš si ma, láska?“ Vymotal sa z môjho náručia a kľakol si predo mňa. Cítila som sa vydesene. To by som najprv musela... Ale, ber to čert.

„Áno, vezmem.“ Šťastne ma objal a navliekol mi zásnubný prsteň.

„Ach, Edward, je nádherný!“ zapriadla som a pritiahla si ho, aby som ho mohla pobozkať.

„To myslíš vážne?“ zvrieskla Jessica. Smutne som prikývla.

„A ty si súhlasila?“ Opäť som kývla. „Môj ty Bože, tak to si v háji, dievča!“

„Ja viem,“ povedala som ticho a prešla k nej, aby som ju mohla objať. Jess bola ako moja veľká sestra, u ktorej som vždy našla útechu a pomoc. 

„A priznala si sa mu?“

„Nič nevie,“ vzlykla som.

„Zamilovala si sa?“

„Vieš, ako je to so mnou a láskou,“ odvrkla som.

„Ale predsa - Edward je úplne úžasný! Ani by mi nevadilo, keby si odo mňa odišla a založila si rodinu s pánom dokonalým, pretože... Wow! Keby si si ho vzala, znamenalo by to úžasnú svadobnú noc!“ štebotala nadšene.

„Prepána, Jess, veď on ani nevie, že som poloupírka! Nemá ani tušenia, že niečo podobné existuje!“
Pošúchala som si čelo. Mala pravdu. Som v háji.

Dnes za mnou do kancelárie prišla Alice.

„Ahoj, Al, ako sa máš?“ spýtala som sa zvesela, tváriac sa, ako keby sa nič nestalo.

„Dnes bol za mnou Edward,“ začala hneď. „Vyzerá... šťastne,“ podotkla. Na sekundu som stisla viečka k sebe.

„To je dobré, nie?“ Ach, aká hlúpa márna snaha o nenútený tón...

„Nie, pretože to znamená, že ak mu ublížiš, bude trpieť oveľa viac!“ Zamračila sa.

„Prečo by som mu mala ublížiť?“ Hlas sa mi zachvel.

„Keby som to vedela, už by si tu nebola,“ zavrčala a bez rozlúčenia odišla. Zúfalo som si sadla do kresla a zložila hlavu do dlaní. Ak mi chcela celú záležitosť ešte sťažiť, práve sa jej to podarilo...

Sedela som na posteli a hľadela do zrkadla pri toaletnom stolíku. Edward akurát vyšiel z kúpeľne. Po štyroch prešiel po posteli až ku mne, pohladil ma po ramenách a vtisol mi bozk na plece. Neotočila som sa k nemu.

„Čo sa deje, láska?“ opýtal sa starostlivo – až mi zovrelo srdce.

„Nič, len som unavená,“ odvetila som ticho. Jemu sa zaiskrilo v očiach a vyhodil si ma do náruče.

„Hej!“ zhíkla som. On ma ale následne položil do vankúšov a prikryl až po bradu s perinou.

„Spi, láska. Oddýchni si. Musíš byť odpočinutá, pretože zajtra oznámime našim moje zásnuby.“  Pobozkal ma na čelo a ľahol si vedľa mňa. Skoro som sa rozplakala.

Ráno som sa obliekla do slušivého kostýmu a hlasy si schovala pod elegantný klobúk. Cítila som sa hnusne. Edward ma zozadu objal a položil si hlavu na moje rameno.

„Si šťastná?“ opýtal sa. „Pokiaľ to nechceš, nemusíš si ma brať, ja pochopím...“

„Psst.“ Položila som mu prst na ústa a zľahka ho pobozkala. „Všetko je dokonalé.“

Esme ma u Cullenovcov privítala so širokým úsmevom.

„Ahoj, drahá, veľmi dlho som ťa nevidela, ako sa máš?“

„Výborne, Esme, ďakujem za opýtanie.“

V obývačke sedeli všetci. Dokonca sa usmievali, len Alice s Rose sa na mňa mračili.

„Rodina, chceli by sme vám s Bellou niečo oznámiť,“ povedal slávnostne a objal ma jednou rukou. Pohľadom som ho vyzvala, aby pokračoval.

„Budeme sa brať!“ Všetci sa začali úprimne tešiť a gratulovať nám, dokonca aj Rosalie pookriala, iba Alice sedela ďalej v kresle a vyzerala byť urazená. Jasper z nej bol zmätený, ale aj tak nám prišiel popriať šťastie a zagratulovať. Objal ma. Keď odo mňa ale odstúpil, Alice už v obývačke nebola.

„Rozumieš? Oni sa z toho úprimne tešia! Nemôžem im rozvrátiť celú rodinu! Už teraz sú s Alice pohnevaní kvôli tomu, že sa máme s Edwardom brať!“ žalovala som Jessice s plačom a márne sa pokúšala strčiť kľúč do zámku, aby som mohla odomknúť.

„Je doma?“

„Nie, dnes sa zdrží v práci.“

„Tak si s ním o tom pohovor,“ navrhla.

„Zbláznila si sa?“ Skopla som z nôh topánky a kľúče hodila do sklenenej mištičky.

„A čo by som mu povedala? Že celé tri roky ma k nemu okrem krásneho pozadia vábilo iba jeho bankové konto? Že je to vlastne fajn muž, ale padol do pasce hnusnej klamárke? Že ja vlastne ani nie som človek?“ Cez slzy som ani poriadne nevidela na cestu do spálne. „On si predsa myslí, že ho milujem,“ pokračovala som. „Ako by som sa mu mohla k takému niečomu priznať?“ Dvere boli rozmazané, ale keď som ich otvorila, Edwarda medzi sviečkami a lupeňmi ruží som videla viac než dokonalo...

Odišiel. A ja sa už na viac hriechov toho dňa nepamätám.

Prebral ma studený obklad na čele.

„Priveľa stresu a podobné hlúposti, doktor Cullen nakázal pokoj na lôžku.“

„Doktor Cullen?“ zaskučala som a privrela oči. „Čo presne sa stalo?“

„Nuž, tou vecou s Edwardom si sa trápila viac, ako je zdravé. Preto, keď si ho našla v izbe, omdlela si. Samozrejme, že sa hneď otočil – a keď ťa videl ležať na zemi, zavolal svojho otca. Ale odvtedy som ho nevidela.“ 

„Fajn,“ povedala som hľadiac do stropu.

„Fajn?“ zopakovala po mne Jessica.

„Fajn. Skončila som s ním. Kašľať na to, že som sa zaľúbila. Máme na účte ešte nejaké peniaze?“

„Hej, ty to berieš nejako zhurta, brzdi, princezná!“

„Potrebujem na neho zabudnúť,“ zamumlala som. „Dnes večer si nájdem asi niekoho iného.“  

Autor: JessLoye, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Lži nášho života: