Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Je to aj tvoje dieťa! 2. časť

04.01.2011 (17:15) • ACullen • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2572×

2. časť

Pri pohľade do jeho očí sa mi rozbúchalo srdce. Pri pohľade na jeho dokonalú tvár sa mi do očí začali tlačiť slzy. Rýchlo som sa otočila, aby to nevidel. Chcela som tie prekliate slzy potlačiť, no bolo neskoro. Vyliali sa z mojich očí a na tvári mi zanechávali mokré cestičky.

„Si v poriadku?” spýtal sa znepokojene. Nemohla som sa k nemu otočiť, aby videl, čo mi spôsobuje, no mohla som mu povedať, čo sa mi stalo.

„N... niekto mi uniesol dcéru! Moje dieťatko!” vzlykala som a otočila som sa na neho. Keď počul, že mám dieťa, tvárou mu prebleskla bolesť.

„Vydala si sa?” spýtal sa potichu.

„Nie! Som slobodná matka! A čo je teba vlastne do toho?!” vyštekla som.

„Prepáč. Ja len, keď som počul, ako si vykríkla to meno, došlo mi, že sa niečo muselo stať a tak som sa ťa na to prišiel opýtať,” povedal. Pozrela som sa na neho, a keď som uvidela ten jeho úsmev, takmer som spadla. Zhlboka som sa nadýchla a ucítila som opäť ten zápach.

„Edward, cítiš to?” spýtala som sa, a keď som videla jeho prekvapený výraz, došlo mi, že to cítil už dávno.

„Bella, ty si tu z vlkolakom?” spýtal sa a ja som počula, ako zatínal zuby.

„Nie! Od vtedy, čo som odišla z Forks, som žiadneho nestretla. Prečo?” spýtala som sa.

„Pretože, tu všade je cítiť vlkolačí zápach. Bella, nechcem ťa vystrašiť, ale vyzerá to tak, že tvoje dieťa uniesli práve vlkolaci,” povedal potichu. V tej chvíli ma oblial studený pot. Ako to, že som na to neprišla skôr? Malo mi to byť jasné. Keď som sa odsťahovala, muselo im to byť divné a tak Jacob zistil od môjho otca kam som šla.

„Edward, prosím ťa, pomôž mi! Určite ju zabijú. Musím ju nájsť! Hneď teraz. Mám o ňu strach,” povedal som a z očí sa mi vydrali ďalšie slzy.

„Bella, neplač. Pomôžem ti. A nie len ja, ale aj celá moja rodina. Ale musíš isť so mnou,” povedal a objal ma. A v tej chvíli skamenel a ja som ho od seba odstrčila. Všimla som si jeho čudný pohľad.

„Čo to robíš? ” zavrčala som.

„Prepáč,” zamrmlal, ale vzal ma za ruku a ťahal ma k drahému autu.

„Edward, moje veci!” namietla som. Pozrel sa na mňa, otočil sa a o chvíľu sa vracal s mojimi vecami.

„Ďakujem,” zašepkala som a sledovala som jeho úsmev, ktorý mu nezmizol ani keď nastupoval do auta...

Po pol hodine rýchlej jazdy sme zastavili pri veľkom dome. Bol rovnako veľký ako dom, ktorý mali vo Forks. Pocítila som, ako sa rany v mojej hrudi opäť otvárajú. Vidieť Edwarda mi neprospelo, ale vidieť celú rodinu už bude ťažšie.

„Edward, ja... Nie som si istá, či je to dobrý nápad. Bojím sa,” zašepkala som.

„Bella, neboj sa!” povedal a už ma ťahal dovnútra. Pred veľkými dverami som sa zhlboka nadýchla a vošla som dnu. Srdce mi prudko bilo a sústredila som sa na moju upírsku stránku, aby som zakryla moje ľudské vlastnosti.

„Edward Cullen, opäť si priviedol nejakého upíra?” ozval sa zo schodov Alicin hlas. Edward sa na mňa prekvapene pozrel a potom svoj pohľad presmeroval na Alice. Čakala som, kedy zíde dole a kedy ma uvidí.

„Alice, o čom to tu hovoríš?”” spýtal sa jej nechápavo Edward.

„No, vieš... Bella!?” začala, no keď ma zbadala, oči sa jej rozžiarili a vrhla sa mi okolo krku.

„Alice,” povedala som prosto a jemne som ju objala.

„Som rada, že ťa opäť vidím. Dali ste sa opäť dokopy?” sypala jednu otázku za druhou. Keď som počula tú poslednú, odtrhla som sa od nej a zúrivo som na ňu zavrčala. Cítila som, že moje upírstvo sa začína prejavovať. Prikrčila som sa do bojovného postoja a vrčala som. Obaja sa na mňa prekvapene pozerali a v Aliciných očiach sa objavili pochybnosti o mojej ľudskosti.

„Čo sa to tu deje?” ozval sa z poschodia ďalší známy hlas. Pozrela som sa hore a zbadala som Jaspera. Keď videl, že vrčím na Alice, neuveriteľnou rýchlosťou zbehol dole, chytila ma pod krk a prirazil ma ku stene pričom hrozivo vrčal. Moja upírska stránka sa v tej chvíli stratila do pozadia a mne ostali len ľudské reflexy a schopnosti. Začala som lapať po dychu a vedela som, že toto je môj koniec.

„R... Reneesme,” vydýchla som a zatvorila som oči...

„Čo sa to s Bellou stalo? Je úplne iná. Vrčala na mňa. A cítiť z nej upíra,” hovoril niekto.

„Neviem, Alice. Je to čudné. Musíme počkať kým sa preberie a potom všetko zistíme,” povedal ďalší.

„Reneesme,” zašepkala som a pomaly som začala otvárať oči.

„Bella,” vydýchol niekto a prudko ma objal. Podľa vlasov to bola Alice.

„Alice, prepáč. Nechcela som na teba vrčať a ani nič podobné, no tvoje otázka ma naštvala. Ako si si mohla myslieť, že by som sa dala s Edwardom opäť dokopy. O tom môžeš len snívať! Alice, pusti ma. Musím odísť. Teraz mám dôležitejšiu prácu,” povedala som a postavila som sa. Chcela som odísť a hľadať moju dcérku.

„Bella, prepáč. Nechcel som,” povedal niekto z rohu izby. Stála tam Jasper.

„To nič. Nevadí. Bola to moja vina. Neovládla som sa,” povedala som a vybrala som sa na odchod.

„Kam si myslíš, že ideš?” spýtal sa ma rozhorčene Edward. Pozrela som sa na neho a všimla som si, že za ním stojí Esme, Carlisle, Emmett a Rosalie. Všetci sa na mňa usmievali.

„Odchádzam. Idem hľadať moju dcérku! Už som stratila dosť času. Nemôžem sa zdržovať!” odsekla som mu a vybrala som sa preč.

„Už som ti to povedal. Pomôžeme ti! Bella, ostaň tu,” povedal a ja som sa otočila. Na všetkých tvárach boli opäť úsmevy a ja som sa začínala cítiť, ako vtedy vo Forks, keď som u nich bola po prvýkrát.

„Dobre, ale ako ju chceš nájsť?” spýtala som sa.

„Alice,” povedal jednoducho. Alice sa na neho šokovane pozrela a potom sa pozrela na mňa.

„Ako ju môžem nájsť, keď nevidím ani Bellu?” povedala nahnevane.

„Alice, skús hľadať práve to miesto, ktoré nevidíš,” poradila som jej. Neveriacky sa na mňa pozrela, no nakoniec to skúsila. Chvíľku sa sústredene mračila, no napokon sa jej tvár rozžiarila. V tej chvíli som vedela, že to miesto našla.

„Sú v starom sklade. Neďaleko praku. Nájdete to, pretože je to asi dva kilometre severne od miesta, kde si s ňou bola. Ale bežte tam hneď. Zdá sa, že tvoja dcéra trpí alebo niečo také. Bežte!” povedala zachrípnuto a potom doširoka otvorila oči.

„Nessie, vydrž!” zašepkala som a mojou rýchlosťou som vybehla z domu. Cítila som sa za sebou Edwarda, no neotáčala som sa. Bežala som cez les, pretože som vedela, že tadiaľ sa rýchlejšie dostanem k parku. Toľko krát som tu lovila, že ho poznám naspamäť.

„Bella, počkaj!” zakričal Edward. Prudko som zastavila a pozrela som sa na neho.

„Čo sa deje?” spýtala som sa rýchlo.

„Musíme byť opatrní. Nevieme, čo je vo vnútri,” povedal a chytil ma za ruku. Potom sa opäť rozbehol, no teraz sme bežali vedľa seba. Po dvadsiatich minútach sme dobehli ku starému skladu. Vo vnútri bolo počuť hádky. Niekto sa hádal. Bolo to dosť hlasné. Dokonca som začula aj detský plač.

„To je Reneesme,” povedala som zlomeným hlasom.

„Bella, dostaneme ju odtiaľ,” povedal a potom vtrhol dnu. Bola som hneď za ním a to, čo som uvidela ma šokovalo. Moja dcérka ležala na kuse starého kartónu a okolo nej boli Jacob, Jared a Embry.

„Ty bastard!” zavrčala som a vrhla som sa na neho.

„Ale, ale, ale, koho to tu máme? Mamičku! A spolu s ňou prišiel aj otecko? Pijavica, už ti to stihla povedať, však?” spýtal sa Jake provokačne.

„Čo mi mala povedať?” spýtal sa Edward.

„Takže nevieš, že táto malá potvora je tvoje decko?” spýtal sa Jared a spolu s Embrim sa na Edwarda vrhli. Nemohla som mu pomôcť, pretože ja som sa chcela pomstiť Jacobovi.

„Bellinka, ak ostaneš so mnou, tvojmu decku sa nič nestane. A ani Edíkovi,” zapišťal a vrhol sa ku mne.

„Prestaň! Nechaj mňa, moju dcéru a aj Edward na pokoji!” zavrčala som a skočila som mu po krku. Keďže som mala zuby už ostrejšie bez problémov som sa mi zahryzla do krku a vpustila som mu do žíl trocha jedu. Jacob zreval a klesol na zem. Ja som rýchlo priskočila k Reneesme a zdvihla som ju z tej otrasnej zeme. Bola celá ľadová. Vyzliekla som si bundu a zabalila som ju do nej. Spolu s ňou som sa otočila na Edwarda, ktorý ešte stále bojoval s tými dvoma.

„Dosť!” vykríkla som. Všetci sa na mňa otočili a ja som bradou ukázala na Jacoba. Zvíjal sa v bolestiach na zemi. Obaja k nemu priskočili a potom ho odtiahli niekam preč. Stála som tam a pozerala som sa na nich, a až keď mi zmizli z dohľadu, som sa otočila na Edwarda.

„Bella, je to pravda?” spýtal sa ma a podišiel ku mne. Pozeral sa na moju malú Nessie a v očiach som mu zbadala šťastie.

„Edward, áno je to pravda. Reneesme je tvoja dcéra, no ja nechcem, aby si sa s ňou vídal!” povedala som a spolu s mojou dcérou som odišla preč z toho odporného miesta...

Pri prvej časti bolo tak veľa krásnych komentárov. Dúfam, že sa Vám bude páčiť aj táto časť. Neviem, či budete chcieť pokračovanie, aby to bolo E + B, alebo aby bola Bella sama (táto časť by bola koncom). To záleží len od Vás. ;)

Vaša ACullen...

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Je to aj tvoje dieťa! 2. časť: