Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Human dreams and vampire reality 1/3

Chris Weitz - American Pie

Téma mesiaca január

Kapitoly zimy (0) Každodenné maličkosti (7) Predsavzatia (1) Krv na snehu (11) Socha z ľadu (0)

Celkem hlasů: 19


Human dreams and vampire reality 1/3Prinášam vám ďalšiu jednorázovku. :) Život dvoch obyčajno-neobyčajných dievčat a život dvoch upírov. Ako to môže dopadnúť a ako sa to vlastne začne? Táto kapitola je trochu zmätená, ale je to zámienka :). Prajem príjemné čítanie, vaša Noe :).

V stave, keď sa obvykle vyzliekam na ulici, sme prišli domov. Alkohol som cítila sama zo seba. Cítila som sa hrozne zle. To môže len mňa napadnúť, keď si poviem: „Je to nový bar, tak to treba osláviť!“ 

Sim vyzerala v poriadku. Prišli sme domov, a dokonca si dala ešte nealkoholické pivo. Ja tú vôňu a chuť už pre dnešok odmietam. Sadla som si na pohovku a zapla televíziu. Dávali akurát komédiu Vo štvorici, po opici hneď, ako to len bolo možné, prepla som to... Ďalší kanál bol omnoho prijateľnejší. Dávali akurát Sex v meste 1. Pohodlne som sa usadila a sledovala obrazovku. Po chvíli sa mi začali zatvárať oči, chcela som ísť do kúpeľne, ale madam Sim sa práve čľapká vo vaničke. 

„Veď ja ti dám!“ zahundrala som.

Veľmi, ale veľmi opatrne som vstala. Párkrát to so mnou zatackalo, pokým som videla podlahu rovno. Pomalými krokmi som sa posúvala ďalej. Prechádzala som cez dvere, keď som sa potkla o prah. S brblaním som sa postavila a počula šumenie.

„Ale zas až tak opitá nie som,“ presviedčala som sa.

Otočila som sa za tým hučaním a s radosťou nad tým, že ešte zvuky rozoznať viem, som sa usmiala.

Prišla som k televízii, v ktorej sa zrnilo. Len hučala a mne to príšerne liezlo na nervy. 

„Tak choď, ty sprostá vec!“ Všetkou svojou silou som do nej udrela. 

Nič sa jej nestalo, ostala v celku, len po obrazovke prešiel jeden biely pás a ďalej si bublala. Na toto som nemala nervy. Búchala som už rovno do sklenenej obrazovky, až mi ňou prešla ruka. Vypleštila som oči, ale ťahalo ma ďalej, ďalej, až som zrazu zmizla celá.

Nič som nevidela, žiadny tunel, svetlo, nič. Bola som doma a teraz pozerám do stropu, ležím na posteli. Posteľ?!

„Už som tu, miláčik,“ počula som hlas, príliš dobre som ho počula. „Si nádherná, ako vždy.“ Skočil na mňa nejaký chlap. Vykríkla som. V okamihu som stála uprostred nejakej obývačky.

„Tak ty máš chuť na hru?“ pošepkal mi ten chlap do ucha. Nevšimla som si, že by od niekadiaľ prišiel. Zozadu ma objal okolo pása a hrubo pritisol na seba. 

„Predsa nechceš, aby ťa tu Emmett takto našiel.“ S humorom mi to šepkal blízko ucha. Otriasalo mnou vzrušenie. Tak krásny hlas som ešte nepočula. Ale Emmett, ako z tej Twilight ságy? Musela som sa zasmiať.

„Príde ti to smiešne? Keď ťa uvidí takto, tak ho nezastaví ani Rose,“ povedal zdesene. Toto mi už prišlo divné. Rose a Emmett. Ešte mi povedzte, že je tu Edward.

„Keď ju uvidím ako? Chcem ju vidieť. Si holá? Všade si holá?“ Čo to je za úchyla? 
Otočila som sa k tomu chlapovi s presvedčením, že on bude vedieť, čo robiť.

„Ty si... Jasper!“ vykríkla som.

Pozrel sa na mňa skúmavým pohľadom.

„Teda Jackson a hráš Jaspera. Ja ťa žeriem!“ S výskotom som mu skočila okolo krku a nemienila pustiť. Toto keď sa dozvie Sim, tak spadne na zadok. A k tomu mi povedal miláčik.

„Emmett?!“ zakričal do domu a už sa tu objavil. 

„Ja som chcel prísť, ale Rose ma nepusti-,“ Jasper si ma skryl za chrbát. Ešte stále som nechápala, prečo z toho robia takú drámu, že ma Emmett uvidí. Veď je to len... holá? Ja som holá?! 

Natiahla som sa po fialovú deku, ktorá ležala na pohovke. Omotala som sa do nej a pevne ju uviazala. 

Zodvihla som hlavu a pred sebou videla svalnatého chlapa so šibalským úsmevom. Pri pohľade na neho sa mi podlamovali kolená.

„Emmett!“ rozbehla som sa jeho smerom a vôbec nevnímala to, že som pred chvíľou bola v náruči Jaspera.

„Noé, prečo visíš na mojom manželovi?“

„Rose?“ zaskočene som sa opýtala nádhernej blondíny s prísne vyzerajúcou tvárou. 

„Emmett?“ obrátila sa s otázkou na Emmetta. 

„Čo odo mňa chcete?!“ rozčuľoval sa.

„Dal si jej niečo?“ pýtal sa Jasper podozrievavo Emma.

„Tento krát nie, čestné,“ obraňoval sa.

„Ale no tak, Carlisle, to snáď nie je nutné.“ Bol to hlas Sim, ktorý sa ozýval z poschodia. Snažila som sa bežať rýchlo, ale to som netušila, ako veľmi rýchlo.

Rozrazila som dvere a vpadla do izby. 

„Sim?“ neverila som vlastným očiam. Bola pripútaná k posteli a nad jej rozkrokom sa skláňal Carlisle Cullen.

„Noé! Čo tu preboha robíš?“ vydesene a zároveň zahanbene sa pýtala.

Prešiel mnou šok. Nemohla som sa pohnúť z miesta, a už vôbec som zo seba nevedela vydať čo i len hlások.

„To... to... he?!“ cítila som prichádzajúci príval smiechu. Snažila som sa to zadržiavať, ale veľmi to nešlo. Smiala som sa ako šialená, pri tom čo oni ležali na sebe bez pohnutia a zarazene sa na mňa dívali.

„Simi,“ oslovil ju Carlisle. 

Odrazu sa predo mnou objavila a pritom ležala na posteli. Vytlačila ma za dvere a zabuchla za mnou. Odpochodovala som dole za ostatnými a nevedela sa prestať usmievať.

„Tak toto som ešte neurobil ani ja,“ povedal zarazene Emmett. Všetci traja na mňa neveriaco pozerali. 

„No... bolo to vtipné, ale už by stačilo. O čo tu ide?“ Bolo to divné. Jasper, Emmett, Rose, Carlisle so Simou. Pri spomienke na nich som sa znovu usmiala. 

„Láska, už by toho bolo dosť. Nikdy si sa takto nesprávala, deje sa niečo? Chceš mi tým niečo naznačiť? Chceš odo mňa odísť?“ poslednú vetu povedal mierne hystericky.

„Odísť? Ja s tebou niečo mám?“ vypleštila som oči.

„Ak to je vtip, tak nie je dobrý,“ pripojila sa Rose.

„Vyzerám na to, že by som vtipkovala?“

Jasper sa nemohúco zrútil na gauč. 

Kmitala som pohľadom medzi ním a Rose. Boli prepojení, akoby to boli skutočné dvojčatá. 
Odrazu po mne Rose hodila neštvaný pohľad a v okamihu bola u mňa. Pohybovala sa presne tak, ako by mala, teda ako upír. Tak počkať, ako upír? Žiadny štáb, kamery, nič? Tento krát som už bola strachom bez seba. Ja som obkolesená upírmi?

„Prečo ten strach?“ prehovoril zničený Jasper.

„Pretože si neviem predstaviť život bez teba?“ nesmelo som sa usmiala. Ešte stále som to nechápala, ale keď ma poznajú oni a navyše som priateľka Jaspera, tak potom nemá zmysel pred tým utekať. 

„Toto mi už viac krát nerob, áno? Život bez teba by nemal zmysel.“ Zasnene sa mi pozrel do očí a ja som nemohla odolať. Musela som sa dívať do tých jeho zlatých. Priala som si vidieť ich naživo a teraz sa mi to splnilo. Vyzerali ako drahokamy. Zlaté s iskričkami v nich.

Vyšvihol si ma do náručia a vybehol so mnou hore do izby. Prechádzali sme okolo Rose a Emma, ktorý sa tvárili ešte stále prekvapene. Bolo úžasné sledovať, ako rýchlo beží. Len mi stále nešlo do hlavy, prečo mi to príde dokonalejšie. Vidieť všetky detaily obrazu, počuť ako šuští lístie na stromoch a ešte k tomu všetkému, cítiť Jasperovu pokožku vankúšikmi prstov. 
Jednou rukou otvoril dvere a v druhej ma držal. Mohla som sa presvedčiť o upírskej sile. Vošiel dovnútra, nohou zaklapol dvere a pritisol ma na ne. S heknutím som ostala primrznutá. 

Pomaly sa približoval k mojím perám, až sa ich dotkol. Srdce sa mi rozbehlo na tisíc obrátok, ale nebola som schopná oplácať mu ich. Priťahoval ma, páčil sa mi a cítila som niečo v sebe. Možnú náklonnosť, ale nemilovala som ho. Ako by som mohla? On ma očividne pozná dlho a tak isto aj jeho rodina. Ale čo je najhoršie, zdá sa, že ho poznám aj ja, no nepamätám si to. Netuším, čo sa to deje a prečo som tu. Bola som doma so Sim a odrazu tá telka. A čo Sim? Pamätá si to, že sme boli doma? Alebo som sa zbláznila ja? 

„Povedz mi pravdu, čo sa to s tebou deje? Prosím.“ Odtiahol sa odo mňa. Nepadol žiadny bozk, nemohla som. 

„Nič sa nedeje. Malo by sa?“

„Mňa neoklameš, Noémi. Necítim z teba žiadnu lásku, povedz, prečo?“ bezmocne rozhodil rukami.

„Ja neviem, potrebujem sa na to vyspať. Zajtra to bude určite lepšie.“ Znova som sa nesmelo usmiala. Bolo to falošné. Vôbec som netušila, o čo tu ide. Tak rada by som si užívala všetko, čo mi teraz život dal. Úžasného priateľa... možno že by som sa do neho časom zamilovala. Už teraz cítim niečo, čo ma núti byť s ním. Ale stále mi vŕta v hlave, prečo som tu a čo to má byť. Alebo to všetko bol len sen a toto je realita?

„Noémi,“ zakňučal nešťastne.

„Doteraz som si myslel, že upíry sú odolní voči všetkému. Tak prečo sa správaš ako šialená? Prepáč, že som si niečo také dovolil povedať, ale bojím sa o teba. Mám strach, že o teba prídem a to nechcem. Povedz, čo ťa trápi a ja prisahám, že ti pomôžem. Milujem ťa, milujem ťa nadovšetko na svete. Žiadam ťa len o jedno, buď ku mne úprimná.“

Tie slová, čo teraz povedal. Nikto mi v živote niečo také nepovedal. Nikdy ku mne nikto taký nebol. Cítila som, ako mi po jeho slovách ostávajú spálené časti pri srdci. Krásne hriali, ale potom kruto pálili. Bolelo to, keď som počula jeho žiaľ v hlase. Teraz som ho už nemohla opustiť. Musela som ho utešiť, povedať mu, ako veľmi ma tie slová zasiahli. Vpichli sa mi priamo do srdca. Nemôžem ho nechať trápiť sa. Vidieť jeho ubitú tvár. 

Pochopila som, že už aj ja som upírom. A pochopila som aj to, čo to znamená a obnáša. Ak by som ho opustila len kvôli tomu, že neviem, čo sa to so mnou deje, neprežil by to. Ak je so mnou, znemená to, že som jeho pravá láska, ale kde sú potom Alice a Esmé? 

V tomto živote vidím len to pozitívne, čo na tom, že budem piť krv, aspoň nebudem výberavá. 

„Si zvláštna osoba, vieš to?“

Skúmavo som sa na neho pozrela. Čo tým myslí?

„Ešte len pre chvíľou som z teba necítil nič viac, len zdesenie, prekvapenie, náklonnosť, strach, a teraz? Teraz cítim lásku,“ blažene sa pousmial a pristúpil ku mne. 

Ešte pomalšie sa približoval k mojím perám. Bolo to skoro mučiace.

„Neboj sa, tento krát ti to predvediem lepšie.“ Hrubo som si ho pritiahla k seba a spojila naše pery. Spokojne sa usmial a už sa predieral jazykom do mojich úst.

Keď sa dotkol svojim jazykom toho môjho, prešiel mnou elektrický impulz. Cítila som, ako vo mne niečo zacvaklo a už som nemala vôbec žiadne pochybnosti o tom, že Jaspera milujem. Plne som mu dôverovala a vedela, že to on je to, čo mi chýba. 

„Toto mi nerob,“ povedal medzi bozkami.

Odtrhla som sa od neho a nechápavo sa na neho dívala.

Nesúhlasne zamrnčal, ale keď videl môj výraz, okamžite sa pustil do vysvetľovania. 

„Pri tvojej dávke vzrušenia sa tak dlho neudržím. A po dnešku si ťa chcem patrične užiť,“ zvodne mi zavrčal do ucha. Prešla mnou triaška a ešte väčšie vzrušenie. Tento krát zavrčal nedočkavosťou. Ale ja som nechcela pri prvom milovaní s ním, ktoré si budem pamätať, preskočiť všetku tú predohru. Chcem si ho naplno užiť. Len keby sme tak boli v kúpeľni.

„Tak ty chceš najprv sprchu? Alebo kúpeľ?“ pýtal sa ma. Znova som to nechápala. Otvorila som oči a videla okolo seba nádhernú kúpeľňu. Mramorovú vaňu a tak isto aj dvojité umývadlo. Sprchový kút s masážnymi tryskami. Samý luxus. Zasnene som vzdychla.

„Noé?“ 

„Hmmm?“ otočila som sa na Jaspera. 

„Sprcha alebo kúpeľ?“ opakoval mi Jasper.

„V tej sprche...“ hanblivo som sa hrala s prstami.

„Ty sa hanbíš? Nikdy ma neprestaneš udivovať.“ Lišiacky mi hrýzol do uška. „Tak, čo si chcela?“

„Jasper, tá sprcha... ona... má tie masážne trysky, fungujú?“ ďakovala som tomuto životu. Jedna z výhod je, že sa nečervenám, bolo by to ešte trápnejšie. Ale to je vlastne jedno, keď máte za priateľa empata.

Zablysklo sa mu v očiach a oni okamžite zčernali.

„Takže je rozhodnuté,“ povedal priškrtene. 

Stála som tam pred ním len omotaná dekou a cítila nesmiernu hanbu. Predsa len, toto s ním je po prvýkrát. Je mi jedno, koľkokrát ma videl a že sa nemám prečo hanbiť, ale jednoducho si to nepamätám a to mi robí vrásky.

„Si úžasná, vieš to?“ zodvihla som zrak a stretla sa s tým jeho.

Nežne sa usmial a prešiel mi jazykom po dolnej pere. Tou vášňou a túžbou som sa skoro zbláznila. Podlomili sa mi kolená. Nikdy v živote sa mi to nestalo a teraz som cítila tú bezmocnosť, ktorá mnou prúdila. Svoj plán som už videla v nedohľadne. Chcela som si ho vychutnávať, trápiť ho, no zatiaľ to vyzerá tak, že on trápi mňa. Pomaly som mu rozopínala gombíky od košele a pritom sa letmo dotýkala jeho pokožky. Pomaly som ju vyzliekala a vychutnávala si dotyk po jeho vypracovaných rukách. Keď som sa dostala k dlaniam a prešla po nich, znepokojil ma výbežok na jeho ľavej ruke. Košeľu som odhodila do rohu kúpeľne a vzala jeho ruku do svojej. Robila som to čo najnenápadnejšie, aby som neprerušila túto chvíľu. Mal tam prsteň, snubný prsteň. Bol strieborný a v strede mal pás zlatých pilín. 

„Je krásny,“ povedala som.

„Ako inak, keď si ho vyberala ty?“ láskyplne sa usmial, ale mne tým naznačil to, čomu som nikdy neverila. Zodvihla som svoju ruku a bol tam podobný. Vyzeral presne tak isto, len ženskejšie. Pod týmto prsteňom bol ďalší, zásnubný. Z bieleho zlata. V strede bol väčší priesvitný kameň a vedľa neho boli malé kamienky. Len som dúfala, že to nie sú diamanty.

„Tento som tiež vyberala ja?“ 

„Nie, tento som vybral ja. Nikdy by si nesúhlasila s toľkými briliantmi. To je ďalšie, čo na tebe nechápem. Všetkým by si najradšej kúpila tie najdrahšie svetové značky a keď niekto namieta, tak ho ešte sprdneš, ale aby ich niekto kupoval tebe, to nie. Nikomu nedovolíš, aby za teba míňal toľké peniaze, to môžeš len ty.“

„Vážne?“ čudovala som sa.

„Hmmm...“ mumlal a pritom ma bozkával po celej tvári až po hranu deky.

„Tak, teraz som na rade ja,“ povedal, ale v jeho hlase som počula, že má niečo za lubom.

„Čože?“ ale to už sa mi dostavila odpoveď. Jedným trhnutím ruky mi rozviazal deku a ona mi padala dolu, po tele. Inštinktívne som si chcela zakryť nahé miesta, ale v poslednej sekunde som sa zarazila. Je to môj manžel! Prevládla mnou istota a mala som v pláne využiť ju na sto percent. Jasper sa na mňa díval chtivo, túžobne, nemohol odo mňa odtrhnúť oči. Nebolo to fér. Bola som pred ním úplne nahá, zatiaľ čo on mal dolu len košeľu. 

„Tak toto sa mi nepáči,“ vytrhla som ho z premýšľania. Upíriou rýchlosťou som k nemu pribehla a rozopínala mu opasok od nohavíc. Stál ako prikovaný, ruku v pästiach a pohľad uprený na mňa. Snažila som sa čo najmenej dotýkať sa jeho mužstva, ale nedarilo sa mi to. Po opasku išiel na rad zips a gombík. Už som nemala silu vzpierať sa svojím pocitom. Chcela som ho trápiť, chcela som aby prosil, mať svojho muža vo svojej moci. Dlaňou som mu pohladia ešte stále nerozopnuté nohavice. Rozopla som gombík a potom zámerne pomaly ťahala zips dolu. Pri jedinom dotyku cez boxerky, sa jeho hrdosť vzpriamila. Jedným trhnutím som rifle stiahla. Jeho tvár bola skrútená. Cítil svoje emócie, ktoré hovorili jasne, aby mi niečo také nedovolil, ale taktiež cítil moje, ktoré mu to jasne zakazovali. Nemyslela som si, že ho tak ľahko ovládnem, ale našla som spôsob, ako využiť jeho nadanie. Prešla som mu rukami po vypracovanej hrudi a zastavila na kraji boxeriek. Zachytila som ich lem a strhla ich tak prudko, až sa roztrhli. 

Teraz som stála zoči–voči jeho údu. Jemne som prešla dlaňou okolo neho. V tom momente ma Jasper zobral do náručia a postavil do sprchy. Nesúhlasne som zavrčala, ale on sa len lišiacky usmial. Vstúpil za mnou do sprchy, zavrel dvere a nastavil trysky. Tie prúdy vody ma vzrušovali. Dostávali sa na najcitlivejšie miesta a to aj vďaka tomu, že ich Jasper všetky namieril na mňa. Keď som to nevydržala, musela som zavzdychať. Ten prúd bol najlepším priateľom žien bez mužov.

„Ale tak toto nie! Chcem svoju manželku len pre seba a nikto iný mi ju nebude vzrušovať!“ rozčuľoval sa Jasper.

„Jasper,“ pozrela som sa na neho prosebne.

„Nie, takéto pocity ti budem vyvolávať ja a nie masážne blbosti.“ Keď to povedal takto, skoro som sa až hanbila. Bolo to hlúpe. A možno ani nie tak hlúpe ako zahanbujúce.

Môj manžel vypol doteraz moje uspokojovacie prostriedky a zapol len prúd horúcej vody. Prisal sa na moje pery a bozkával ich naliehavo a dravo. Pootvorila som ústa a on jazykom prenikol dnu. Vyšvihol si ma na seba a aby som sa na ňom udržala, omotala som si nohu okolo jeho pásu. Rukami ma držal za zadoček a s prívalom vášne ho drtil vo svojich rukách. Vzdychala som mu do úst vždy, keď to bolo možné. Jeho bozky boli dokonalé. Plné vášne a lásky. Pritlačil ma na stenu a ruky presunul na moje prsia. Rozhodila som rukami a jednou buchla do presklenej časti sprchy. Celá bola zarosená od horúcej vody, všade stúpala para a moja ruka sa bezmocne posúvala nižšie, a nižšie po skle. Nežne, ale pevne držal moje prsia vo svojich rukách. V lone som cítila, ako tvrdne. Začala som sa o neho otierať, a tak spôsobovala rozkoš Jasperovi aj sebe. Zastonala som, keď som cítila prichádzajúci vrchol. Jasper ma od seba odtrhol, aby tak prerušil tok vzrušenia. Vypol vodu a zobral ma do náručia. Pustil ma až na posteli. Ležala som na nej mokrá, ožiarená mesačným svetlom, ktoré sa predieralo cez okná. Pohľadom som hľadala Jaspera. Stál pri konci postele. Bol nádherný, očarujúci a sexy. Stekali po ňom malé kvapôčky vody a jeho zlaté vlasy žiarili ako slnko. Skočil na mňa a priľahol svojím telom. Letmo ma pobozkal na pery, potom na nos a postupoval nižšie. Prešiel na dekolt, na moje prsia. Jazykom krúžil okolo bradaviek až jednu zobral do úst. V ten moment som myslela, že vybuchnem, že sa rozletím na milión malých kúskov. Svojimi bozkami obsypával každučký centimeter môjho tela. Zastavil sa na podbrušku. 

Pohladil ma po stehne, pre mňa to bol znak, aby som od seba oddelila nohy. Rukou hladil vnútornú stranu stehien. Začala som sa triasť pod návalom nedočkavosti a vzrušenia. Nechápem, ako toto môže vydržať, takto ovládať svoje pocity. Bozky posúval ďalej, až sa dostal tam, kde sa to všetko stupňuje. Jazykom prešiel po kopčeku v lone. Len jeden dotyk spôsobil oheň v mojich očiach. Prehla som sa ako luk a s buchotom dopadla naspäť na posteľ. Jazykom prechádzal stále rýchlejšie a rýchlejšie. Mala som pocit, že to robí naschvál, že ma chce mučiť, trýzniť. Odrazu som pocítila jeho prst vo mne. Tentokrát som sa nebránila. Vykríkla som zo všetkých síl. Nie bolesťou, ale túžbou cítiť Jaspera vo mne, celého. Chcela som, aby bol len môj, aby sme boli jedno telo. 

„Jazz,“ zavzdychala som. Pustila som všetku dávku vzrušenia, túžby po ňom, von. Nech to cíti, nech ma už netrápi. 

„Prefíkaná diablica,“ zavrčal. Lenže vôbec neurobil to, čo by som od neho chcela. Jazykom do mňa vnikol. Keď som si myslela, že už väčšia rozkoš neexistuje, Jazz mi ju ukázal.

„Prosím...“ prosila som a medzitým sa vzpierala. 

„Myslím, že tvoje plány nevyšli,“ pošepkal mi do ucha a jemne ho hrýzol. 

Zakňučala som. Mohla som vedieť, že ma odhalí.

„Ale myslím si, že som ťa trápil už dosť,“ povedal. „A aj seba.“ Tú vetu som asi počuť nemala, ale aspoň viem, že to zbytočné nebolo. Nabudúce sa máš na čo tešiť!

Pomaly do mňa vnikol. Zastonala som, ale tentokrát jemu do úst. Každým jedným prirážaním stupňoval rýchlosť. Keď som sa blížila k tomu žiadanému vrcholu, Jasper ešte zrýchlil. Posledných pár sekúnd som len vzdychala a stonala. Nevedela som sa ani pohnúť, keď som cítila len ten najmenší pohyb vo mne. Odrazu som lietala, cítila milióny motýľov v podbrušku, vychádzajúcich zo mňa. Jasper ma pri svojom vrchole pobozkal a zavzdychal moje meno. Ľahol si vedľa mňa a privinul si ma do náručia.

„Bol si skvelý,“ pochválila som ho.

„Aj cez to, že som ťa trápil?“

„Aj cez to, že si ma trápil,“ zopakovala som.

„Si dokonalá. Nie je slovo, ktorým by som vyjadril, čo k tebe cítim.“

„Pre začiatok stačí, milujem ťa,“ podpichla som ho.

„Milujem ťa,“ povedal v úsmeve.

„Ja teba viac.“

Zasmial sa. Bola som šťastná, pretože on bol šťastný.

Ležali sme ticho, bez žiadnych slov a až nad ránom prehovoril.

 

 

 

zhrnutie NoemiVolturiCullen



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Human dreams and vampire reality 1/3:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!