Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Hrôza na cintoríne

Hrôza na cintoríne Jednorázovka, ktorá sa mi asi príliš nepodarila. Sú tam nadprirodzené bytosti. Odohráva sa to na cintoríne. Čo sa stane Jess a Belle? Príde ich niekto zachrániť? Pekné čítanie. AlenaCullen

„Charlie, idem na cintorín,“ oznámila som otcovi, keď som bola pri vchodových dverách.

„Edward ide s tebou?“ opýtal sa ma podozrievavo.

„Nie, dohodla som s Jessicou. Ona ide na hrob svojim starým rodičom a tak ďalej,“ povedala som pokojne, aby sa upokojil, ale zrejme to nepomohlo.

„Idete iba vy dve?“ opýtal sa so strachom v očiach, lebo vedel, že už býva tma.

„Nie, ide aj Angela, Lauren a Mike. Eric chcel ísť, ale je chorý, takže nepôjde,“ klamala som otcovi, v skutočnosti  ideme len ja a Jess.

„No dobre, tak ale nech si do desiatej doma. Jasné?“ nakázal mi varovne.

„Jasné. Neboj sa,“ zakričala som mu ponad plece, keď som vychádzala von z dverí.

S Jess sa máme stretnúť pred hlavnou bránou cintorína. Celú cestu som mala zvláštny pocit, že ma nikto sleduje. Nechcela som sa obzerať. Už som bola asi dvadsať metrov od brány,, ale Jess som nevidela. Vytiahla som mobil a chcela vyťukať jej číslo keď ma zozadu niečo vystrašilo. Zvreskla som asi na celé mesto.

„Preboha, Bella, to som iba ja, nemusíš tak vrieskať, ja ťa počujem,“ hovorila Jess tak pokojne, že som mala chuť ublížiť jej.

„Jess, toto mi už, prosím ťa, nikdy nerob. Vieš, ako si ma vyľakala?“ povedala som jej, keď som konečne mohla dýchať.

„No dobre. Prepáč. Ale teraz už poďme, sľúbila som mame, že tam tie sviečky zapálim a mám strašne divný pocit, že ma niekto sleduje a...“ hovorila Jess, ale a som ju prerušila.

„Počkaj, úplne ten istý pocit mám aj ja. Podľa mňa by sme tam nemali ísť,“ hovorila som už menej veselým hlasom Jessice.

„Ale nebuď taká poverčivá a poď. Zapálime tam tie sviečky a pôjdeme niekam von a môžeme zavolať aj Mika a Edwarda.“ Hneď som vedela, aké myšlienky sa je preháňajú hlavou. Neostalo mi nič iné len ísť s ňou.

Pri bráne som sa zarazila. Prisahala by som, že som videla tieň nejakého svalnatého muža. Ale toho muža som nevidela. Nechcela som to Jess hovoriť, aby som u nestrašila. Určite to bude len Emmett, ktorý si zo mňa chce vystreliť. Ale Emmett išiel predsa s Edwardom a Jasperom na lov...

Jess išla až niekam do zadnej časti cintorína, kde nič nebolo vidieť a neboli tam ani lampy. Nechcela som tam ísť, ale nechcela som ani, aby tam Jess išla sama, ešte by sa jej niečo mohlo stať a ja by som z toho mala zle.

„Umm, Jess, kde majú tvoji starí rodičia hrob?“ opýtala som sa jej, ale ona určite rozoznala ten strach v mojom hlase. Trochu sa pousmiala, ale išla ďalej.

„Prečo? Bolíš sa?“ opýtala sa ma so smiechom na perách.

„No, vlastne trochu hej,“ hovorila som so strachom v hlase.

„Neboj sa, Bella, už som to bola tisíckrát po tme aj sama a nikdy sa mi nič nestalo. Prečo by sa mi malo niečo stať práve teraz?“ chlácholila ma Jess.

Musím priznať, že ma to trochu upokojilo, ale stále som mala divný pocit. Prišli sme k dvom spojeným hrobom, na ktorých boli mená Jessiciných starých rodičov a roky ich úmrtia. Jess rýchlo vytiahla z kabelky sviečky a zápalky. Bolo to iba tušenie, ale myslela som si, že sa Jess bojí. A nebolo to ba tušenie.

„Hotovo, poďme rýchlo,“ hovorila Jess a ja som počula ten výrazný strach v je hlase.

Rýchlo sme išli naspäť ku báne, ale keď sme boli od nej asi tridsať metrov, videla som ten tieň znova. Zrazu sa vypli všetky lampy na cintoríne a ostala tma, ani mesiac nesvietil, lebo bol nov. Aj ja, aj Jess sme sa príšerne rozkričali. Ja som to vedela, že sem nemáme chodiť takto neskoro.

„Jess?“ opýtala som sa jej, ale to ona už padala ku zemi. To nemyslí vážne, že ma tu teraz nechá samú.

Pozrela som sa smerom k bráne, ale tá bola zatvorená. Začala som Jess fackovať a snažila som sa ju prebrať, ale ona nereagovala. Zrazu sa zo všetkých hrobov začali ťahať také isté čierne tiene ako som videla predtým. Blížili sa ku mne a ja som nevedela, čo mám robiť. Len som tam bola sklonená nad Jess a kričala som, ale zjavne ma nikto nepočul.   

Boli stále bližšie a bližšie a ja som už tiež začala padať do mdlôb. Práve okolo mňa preletel jeden tieň a ja by som dala aj ruku do ohňa za to že to bola moja starká z otcovej strany. Trochu ma to upokojilo, no keď som po chvíli zazrela jej výraz v tvári, zľakla som sa ešte viac ako predtým. V jej tvári bol hnev, zlosť, zatrpknutosť a zloba. Pritom ona vo svojom živote bola dobrá, milá, príjemná a hlavne láskavá.

Pozorne som sa zadívala do jej tváre, ktorá sa mi už vzďaľovala, že som si ani nevšimla, že cez plot popreskakovali vlci. Myslela so si, že ma prišli zachrániť, ale to neboli Quiletovci, ale nejakí iní vlci. Zo zeme začali vystupovať malí ľudia zavalitého tvaru. Keby nebol toľký odpor v ich tvárach, myslela by som si, že prišli z rozprávky o Snehulienke.

Ešte mi tu chýbali čarodejnice a upí... Nie, nie, nie ďalšie takéto bytosti už nemôžu prísť. To by som už neprežila.  Prečo tu už nie je niekto z Cullenovcov, Alice musela mať určite víziu. Nie, ona išla predsa do Francúzska s Rosalie na nejaký svetový zjazd módnych návrhárov.

Brána sa otvorila a priamo ku mne sa tiahol zástup ľudí a až keď som sa lepšie prizrela, zistila som, že majú tesáky. Toto nemôžu byť upíri, veď sa v ničom nepodobajú na Cullenovcov.

Nad cintorínom sa začali preháňať ženy na metlách a ja som hneď vedela, že sú to čarodejnice. Upíri sa ku mne už blížili a ja som tak strašne chcela, aby nás niekto zachránil. Hneď prvý upír podišiel k Jess a zdvihol ju za krk nad hlavu a nohy jej viseli vo vzduchu. Upír sa na ňu pozrel a hneď jej zahryzol do krku. Ja som sa doplazila k najbližšiemu hrobu a snažila sa byť nenápadná.

On zabil Jess a mňa najskôr zabijú tiež. Keď v nej nezostala ani kvapka krvi, odhodil ju na zem ako nejakú handrovú bábiku. Potom sa zadíval na mňa a podišiel ku mne. Mal červené oči. A tesáky celé od krvi úbohej Jess.

Chytil ma za krk a tiež na vyzdvihol do vzduchu. Už ma chcel uhryznúť, keď sa brána rozletela a v nej stál Edward s bratmi a sestrami. Edward na rozbehol po tom upírovi, ale ten ma už uhryzol. Nič si nepamätám - iba volanie môjho mena. Prišli neskoro...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hrôza na cintoríne :

 1
09.11.2011 [14:15]

KatarinaCullenTy jedna !!! Mám kompletnú husinu.... Emoticon Emoticon Emoticon To si ešte vybavíme večer.... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ale inak super napísané... skvelé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.11.2011 [19:54]

selena257páni ja som sa musela otriasť Emoticon Emoticon

06.11.2011 [17:34]

CharlotteAlannaWildBrrrr. Ja mám normálne husiu kožu.Emoticon Emoticon Naozaj vieš dobre opisovať hrôzy a strach.Pekná poviedka, myslím, že keby si ju dala ako súťažnú, umiestnila by sa
Emoticon Emoticon

1. Nessienka admin
06.11.2011 [10:40]

NessienkaAhoj. V poviedke som ti opravila tieto chyby:

*Čiarky - chýbali ti doslova všade, hlavne pred spojkami a v súvetiach.
*Preklepy
*Chýbajúce písmenká
*I/Y v koncovkách prídavných mien - v Nominatíve množného čísla je I, v ostatných pádoch je vždy Y.
*Text som ti rozdelila do odsekov, pretože z nejakého mne neznámeho dôvodu bol ako jednotný text.
*Mala si úplne zle popísanú priamu reč. Pozri si tento vzor, aby si v tom mala jasno:

1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!

„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.


2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!

„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.

3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:

a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"

Nabudúce dávaj väčší pozor. Ďakujem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!