Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Happy together?

15.07.2010 (08:45) • Janeline • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1951×

Ako som si myslela, sedel tam. Presne tak, ako som ho videla, keď som odtiaľto pred skoro piatimi hodinami utiekla. Rosalie sa spoza mňa niekam stratila a ja som hádala, že išla za Emmettom. Nechala ma v tom samú, čo som jej dostatočne nevysvetlila, ako sa cítim?

Vošla som ľudskou rýchlosťou cez odsúvacie, priehľadné dvere a pomaly som ich zatvárala. Kútikom oka som zazrela, ako pomaličky otočil hlavu a pozrel na mňa. Jedna zmena mi udrela do očí a osvetlila mi, že tam nesedel celý čas. Jeho oči neboli hlboko čierne a jeho výraz nebol až tak utrápený. Teraz sa tváril, ako keby ho na škripci povolili a dali mu päť minutovú pauzu pred ďalším mučením. Ale prospelo mu to. Jazvy na jeho krku, skvejúce sa vo veľkom výstrihu staromódnej košele neboli napnuté a vyzerali o niečo miernejšie.

Jeho oči boli červeno - zlaté, tieto dve farby v nich boli pomiešané a hneď, ako som tie dve farby uvidela takto nezvyčajne zmiešané spolu, v hlave mi vyskočil obrázok ako z nejakého prírodopisného filmu. Ryba, so zlatými šupinami, rozmliaždená kameňom a krvácajúca na studený ľad. To bol presne on. Krv, zlato a ľad – úplne ako jeho pohľad. A k tomu ešte neustála bolesť utrpenia.

Snažila som sa zostať pokojná a nechápala som, ako môžem mať takú smolu, že práve on, cíti emócie. Tak veľmi som si želala, aby som bola odolná, ako bola Bella voči Edwardovej schopnosti.

Cupkala som k nemu s taškou a mala som ju pred sebou. Kým som neprišla až ku gauču, nestrhol zo mňa ten ľadový pohľad. Vtedy pozrel na tašku a opäť na mňa.

„Jasper. Priniesla som vám nejaké oblečenie. Zrejme zanedlho budete chodiť medzi ľudí s nami, tak aby ste boli nenápadní,“ vysvetlila som a podala mu tašku. Prikývol a vzal si ju odo mňa, neustále zahĺbený do mojich očí.

„Dúfam, že som trafila veľkosť. Mám dobrý odhad, ale ak budete mať chuť, vyskúšajte si to a potom sa mi ukážte, aby som poopravila prípadné chybičky pri ďalších výberoch. A vlastne, ak sa vám nebudú páčiť...“ mlela som, no on sa pobavene usmial a tak som radšej zmĺkla.

„Ďakujem, Alice,“ povedal napokon, postavil sa a jedným trhnutím zo seba stiahol košeľu a hodil ju na gauč. Nechcene som zhíkla. Najprv to bol šok prevažne vzrušenia, že sa vyzlieka priamo predo mnou, ale hneď keď tento počiatočný opar zmizol, moje oči mi dovolili uvidieť najpočetnejšie zranenia, aké som kedy na upírovi videla. Rukou som si zavrela ústa, ale nemohla som odtrhnúť pohľad od všetkých tých hryznutí a ľutovala som ho, ako nikoho.

„Prepáčte. Zabudol som na svoje vychovanie. Neprislúcha mi, odhaliť sa takto pred dámou,“ povedal, ale určite mu bolo jasné, čo ma tak šokovalo. Rýchlo si navliekol tú zničenú, starú košeľu. Chytil ma jemne za voľnú ruku a mierne sa uklonil.

„Odpusťte, madam, túto moju hrubosť, dlho som nebol v spoločnosti žiadnej ženy,“ a sklonil hlavu. Vyzeral, že ho to naozaj trápi. Asi by som sa usmiala, keby mi nebolo od ľútosti do plaču. Potom mi to došlo a rýchlo som svoje emócie vyrovnala.

„V poriadku. Potom si to vyskúšate,“ povedala som len, vytiahla som si ruku z jeho jemného stisku a zmizla som v sekunde.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Happy together? :