Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Dokonalá II

04.05.2011 (21:00) • Forevergirl • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2498×

2. časť

Poslednýkrát si prezrel jej božké, nahé telo. Upravila sa pred veľkým zrkadlom, prehrabla si vlasy a pozrela sa na Edwarda. Podišla k nemu, venovala mu posledný bozk, no možno nebol posledný.

„Bol si dokonalý, Edward. Možno sa ešte niekedy uvidíme.“ A odišla.

Edward ešte chvíľu nehybne ležal, no rýchlo sa spamätal. V sekunde sa obliekol, na chodbe nepočul žiadne myšlienky, tak sa pobral rýchlym krokom naspäť do sály. Očami hľadal Bellu, no už ju nevidel.

Sklamane si sadol za stôl k svojej rodine. Alice si ho premeriavala prísnym pohľadom, videla všetko, čo sa stalo pred chvíľou. Chcela, aby si jej braček našiel konečne lásku, no nie Arovu manželku. Úprimne si Bellu obľúbila, teda vlastne si obľúbila jej vkusné oblečenie.

Edward neprítomne hľadel pred seba, nemohol na tú ženu zabudnúť, zatienila ho celého. V hlave sa mu každú sekundu vynáral obraz Belly, jej nahého tela, ktoré mu spôsobilo nekonečno slasti, znova chcel cítiť ten krásny pocit ukojenia svojich túžob po nej. No nechcel len to, chcel ju len pre seba. Chcel jej do ucha šepkať slovíčka plné lásky, ale nemohol.

Zlostne sa pozrel na Ara, ktorý s úsmevom sedel na tróne so svojimi bratmi. Vtom sa tam zjavila Bella, ale v iných šatách. Edward na ňu zmučene pozeral. Bella prišla za Arom, ktorý sa na ňu usmial, chytil ju za ruku a šli si spolu tancovať. Edward sa znechutene pozeral ako sa ten slizký idiot dotýka svojej ženy, ktorá sa pred chvíľu oddávala jemu. Najradšej by k nemu prišiel, utrhol mu hlavu a odišiel s Bellou preč. No nevedel, či Bella miluje Ara, predsa by ho len tak nepodviedla, alebo áno?

Edward ich po celú dobu sledoval. Všímal si každý jej pohyb, pozeral sa ako sa Ara dotýkala, keď ju bozkával, takmer sa zdvihol zo stoličky a chcel sa za Arom rozbehnúť. Nevedel, čo to doňho vošlo.

„Edward, my už ideme, už tu takmer nikto nie je,“ povedala mu Esme a všetci sa pobrali do svojich izbieb, ale on tam ostal. Chcel počkať na Bellu, dúfal, že pôjde sama do svojej izby, chcel ísť ešte za ňou. Chcel ešte okúsiť jej krvavočervené pery, chcel sa jej dotknúť, priam ho prsty pálili, keď sa jej nemohol dotýkať.

O chvíľu už väčšina upírov odišla, Aro sa horlivo rozprával s nejakými dvoma. Bella sa už začala nudiť, tak sa rozhodla ísť do svojej izby. Edward to okamžite využil, Bella išla po chodbe a on ju sledoval. Keď zistil, že okrem nich tam nikto nie je, vyletel a prilačil Bellu o stenu a vrhol sa na jej pery.

„Nemôžem to vydržať,“ šepkal medzi bozkami, ktoré mu Bella vrúcne oplácala, no odťahovala sa.

„Edward, to nemôžeme. Niekto nás uvidí,“ šepkala Bella, no on bol ako odtrhnutý z reťaze. Tuho ju zvieral vo svojom náručí, tlačil ju k stene, hrubo bozkával jej pery a rukami zvieral jej ženské boky. Bella sa stále snažila odtiahnuť, no keď ju Edward rukou pohladil po stehne a pomaly sa posúval pod šaty, natlačila sa naňho sama ešte viac, každou časťou tela sa dotýkala. Obom to spôsobovalo vzrušenie a neuveriteľné pocity, ktorých sa nechcel ani jeden z nich vzdať.

Edward sa zadýchane odtiahol do jej pier a zahľadel sa do jej karmínových očí. Pripadal si ako malý chlapček, ona ho celkom ovládala, no ani o tom nevedela. Chcel padnúť pred ňou na kolená, chcel ju prosiť, aby s ním odišla preč. Preč z tohto tmavého, chladného hradu, chcel jej ukázať svoju farebnú lúku plnú nádherných kvetov vo Forks. Usmial sa nad predstavou, keby tam bola jeho Bella. Zatienila by krásu celej lúky a jeho oči by patrili len nej.

„Prosím, odíď so mnou,“ šepkal. Tvár jej ovial jeho sladký dych. Tak veľmi chcela povedať, že s ním odíde hneď, ale nemohla. Mala tu manžela, bola vládkyňou v tomto hrade, ako aj medzi upírmi.

No veľmi dobre cítila, že Edward s ňou urobil niečo neuveriteľné. Cítila voľnosť, cítila sa šťastná, keď si spomenula ako držal jej nahé telo v náručí... chcela to cítiť znova a znova. Navždy.

„Nemôžem,“ šepla zlomene. Vždy bola silná, všetko pretrpela, ale tento krásny upír s bronzovými vlasmi ju zlomil. Ukázal jej, že večnosť môže byť krásna. Stačili jej tri hodiny, ktorý strávila v jeho náručí. Aro sa o to pokúšal už druhé storočie, no nemohol jej dať to, čo Edward. Sama nevedela, čo to je, ale páčilo sa jej to.

„Tak mi venuj aspoň jednu noc,“ šepol zničene. Vlastne mal taký menší plán, dúfal, že jej ukáže takú noc, akú nikdy nezažila a rozhodne sa s ním odísť. Bella sa naňho pozrela so strachom, už z nej nebola tá silná upírka, už sa cítila ako malé dievčatko.

„Zarezervujem na dnešnú noc apartmán v hoteli. Carlisle zabaví Ara. Ráno ihneď odídem na letisko a sľubujem, že ak budeš chcieť, nikdy sa už neuvidíme. Prosím, len jednu noc,“ prosil ju a nežne hľadel do jej očí. Bella sa pod tým topázovým pohľadom roztápala.

„Dobre, o polhodinu sa stretneme v hoteli na kraji mesta,“ povedala mu s vážnym pohľadom. Edward chcel od radosti poskočiť, ale radšej Bellu znova pritisol k stene a vrhol sa na jej ústa. Jeho ruka bola znova smelšia a vyhrnula jej šaty vyššie, keď zistil, že nemá nohavičky, zalapal po dychu. Prudko otvoril oči a pozrel sa je doj tváre, na ktorej sa mihal pobavený výraz. Ale ten ju hneď prešiel, keď sa Edwardove zlaté oči zmenili na tmavé ako noc.

Rukami pevne stisol jej zadok, obaja nahlas zavzdychali. „Edward, už musíš ísť, veď sa o chvíľu uvidíme,“ hovorila mu Bella, no Edward nepočúval, čo hovorí. Bol ňou príliš omámený, nechcel ju pustiť ani na polhodinku. Znova sa prilepil na jej pery a vášnivo ich hladil tými svojimi. Mal pocit, že sa s ním točí celý svet. Ak by mal dušu, povedal by teraz, že si ju Bella celú zobrala. Veľmi dobre vedel, že zajtrajšie ráno bude bolestivé, no veril, že ju presvedčí.

„Už by si mal naozaj ísť,“ vzdychla. No Edward sa nahol k jej krku, jemne skúsol jej pokožku, čo Bellu ihneď rozvášnilo.

„Edward,“ šepla zničene, cítila, že už dlho nevydrží. Spôsoboval jej neuveriteľnú slasť, chcel ukojiť všetky tie túžby, ktoré nedokázal naplniť žiadny muž, len Edward. Jazykom jej prešiel po kľúčnej kosti, nahlas zastonala, takmer sa jej podlomili kolená.

„Edward,“ šepla znova. Ten sa na ňu konečne pozrel, jeho čierne oči prezrádzali veľmi dobre, po čom momentálne túžil. Túžil po nej, po kráske, ktorú teraz držal vo svojich pevných rukách, ktorá stonala a vzdychala pod jeho dotykmi. Kiežby vedela, čo to robí s ním. Takmer horel.

„Už idem,“ šepol zmučene, keď ho Bella od seba trochu odtlačila. Edward ju ako pravý gentleman pustil, ale ešte venoval jeden bozk jej krku. Bella sa zachichotala a pomaly odchádzala do svojej izby. Ešte raz sa pozrela na Edwarda a dúfala, že všetko výjde. Ten za ňou zhypnotizovane hľadel, teraz nevedela, či na ňu alebo na jej telo. Usmiala sa sama pre seba a šla za Arom.

Medzitým Edward rýchlo vletel do svojej izby, aby sa mohol zbaliť. Alice určite videla jeho plán, že sa s nimi stretne až na letisku a šiel do hotela. Našťastie na hrade nikoho nestretol a stráž vonku ho pustila.

Chcel sa aj opýtať svojej sestričky, či nevidela, ako sa Bella rozhodne, ale chcel to radšej vedieť od Belly. Bol ňou pobláznený a hlavne cítil jedno - cítil k nej ten najsilnejší pocit, aký mohol existovať. Cítil totižto lásku, lásku k žene, ktorá zahriala a dostala sa do jeho srdca pri prvom stretnutí, s ktorou prežil najkrajšie tri hodiny na svete, kedy sa mohol dotýkať jej božského tela. Dúfal... veril, že s ňou prežije ešte nekonečne veľa nocí plných vášne. Dúfal, že keď jej dnes v noci vyzná svoje city, pôjde s ním.

Zaplatil veľký apartmán v hoteli na kraji Volterry a čakal na Bellu. Ešte stlmil svetlo, aby tam bola romantická atmosféra, zapálil sviečky dookola veľkej postele a zapol tlmenú hudbu, ktorá bola počuť akoby v pozadí.

Čakal na ňu, no Bella stále nechodila. Mala prísť už pred tromi hodinami, ale neprichádzala, takže sa rozhodla. Čakal to, ale chcel ešte jednu noc. Jednu noc, kedy by ho znova priviedla do raja, keby by sa obaja cítili šťastný, kedy by jej mohol vyznať svoje city k nej.

Nemo sedel na sedačke a sledoval obraz pred sebou. Videl tam ten najhorší obraz. Bellu v náručí s Arom. Vytiahol si hore kolená a oprel sa o ne. Nevedel, čo má robiť. Najradšej by sa teraz rozplakal ako malý chlapec. Za celú noc párkrát vzlykol. Necítil nič, len bolesť, smútok a sklamanie. Ráno nasadol do taxíka a nechal sa zaviesť na malé letisko. Veľmi sa chcel vrátiť naspäť na hrad, ale Bella ho nechcel vedieť, nechcela ho vôbec, už mala manžela. Bola pre neho neuveriteľná predstava, keď si predstavil, že by mohla byť jeho. Žeby sa volala pani Cullenová.

Ešte sa pozrel na hradby, ktoré sa týčili nad mestom. Akoby tam videl svoju krásnu Bellu, ktorá mu kývala. Bolestivo sa pousmial.

Zbohom, šepol potichu a šiel nastúpiť do lietadla.

Dokonalá I