Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Cesta do minulosti 2. časť

Cesta do minulosti 2. časťA je tu druhá časť tejto poviedky. Pri tej prvej bolo veľa pekných komentárov a hlavne preto som sa rozhodla pokračovať. Edward sa s Bellou zblíži, no jej krv ho neuveriteľne láka. Odolá jej alebo ju nakoniec predsa len zabije, ako to chcel urobiť v minulosti?

Cesta do minulsti 2. časť

Som normálna? Asi nie. Ako môžem osloviť cudzieho človeka, ktorého za prvé nepoznám a za druhé ani to nemôže byť on.

„Ako ste ma oslovili?” spýtal sa zo záujmom.

„Ehm, prepáčte asi som sa zmýlila,” zahovárala som, aby som nemusela povedať pravdu.

„No možno, ale aj ja sa volám Edward. Ale možno poznáte aj niekoho iného s týmto menom,” povedal a usmial sa. Ten úsmev... Presne taký, aký mal aj v nemocnici. Nevedela som, čo mám urobiť, a tak som sa radšej pozrela na knihy, čo si chcel kúpiť. Rýchlo som ich vzala, nablokovala som mu to a dala som mu to už zabalené. Chcela som sa otočiť a ísť späť do skladu, keď sa otvorili dvere a dnu zavial ľadový vietor. Za sebou som počula prudký nádych.

„To nie je možné,” zašepkal. Prudko som sa na neho otočila. V očiach mal zmätok.

„Deje sa niečo?” spýtala som sa. Stále na mňa hľadel s rozšírenými očami.

„Ehm... Nie. Môžem sa vás niečo spýtať?” vyzvedal.

„No môžete,” odpovedala som jednoducho.

„Kedy tu končíte?” spýtal sa a mňa jeho otázka vyviedla z miery.

„Prečo?” nechápala som.

„Chcel by som vás niekam pozvať. Teda, ak by ste súhlasili,” povedal milo. Chvíľu som premýšľala nad odpoveďou, no nakoniec som si povedala, že prečo nie. Môže to byť šanca zistiť niečo o ňom. Pozrela som sa na hodinky a povedala som: „Za pol hodinku. Môžete ma tu počkať ak chcete.” Zdalo sa mi alebo ho to potešilo?

„Nepotykáme si? Ja som Edward,” povedal a podal mi ruku.

„Bella,” povedala som a prijala som jeho ruku. Jeho ruka bola mrazivo ľadová a pevná ako kameň. Usmial sa a odišiel si sadnúť do neďalekého kresla medzi dvoma regálmi.

„Bells, ak chceš už môžeš ísť. Všimla som si, že tamten mladík na teba čaká,” povedala Natalie s úsmevom.

„Ako chceš. Ale nepotrebuješ pomoc? Mám ešte pár minút čas,” povedala som. Natalie iba pokrútila hlavou a poslala ma preč.

„Môžeme ísť?” spýtala som sa ho, keď som k nemu podišla. Zrejme ma nezaregistroval, pretože sa ma zľakol.

„Jasné. Nevadí, ak pôjdeme na moje obľúbené miesto?” spýtal sa.

„Nie, nevadí,” prikývla som na jeho návrh. Vyšli sme von a on zamieril k veľmi draho vyzerajúcemu autu. Otvoril mi dvere na strane spolujazdca, počkal kým si sadnem a potom ich zatvoril. Keď si sadol, všimla som si, že je mu strašne podobný. Všimol si môj pohľad a usmial sa.

„Naozaj som mu tak podobný?” spýtal sa.

„Áno, si. A veľmi,” priznala som sa.

„Tak to musel byť naozaj krásavec,” povedal a začal sa smiať. Jeho smiech bol tak krásny a nákazlivý, že som sa po chvíľke pridala. Smiali sme sa celou cestou, až pokým nezastavil pri kraji lesa. V šoku som sa na neho pozrela.

„My ideme do lesa?” spýtala som sa so zúfalstvom v hlase.

„Áno, ale ak sa bojíš, nemusíme,” povedal a tváril sa pri tom ako umučenie.

„Nie nevadí aj keď bude sa stmievať,” povedala som.

„Neboj sa. Ja ťa ochránim,” povedal a žmurkol na mňa.

„Ak si chceš zo mňa robiť srandu, môžem odísť!” povedala som nahnevane.

„Nie, to nechcem. Prepáč,” ospravedlnil sa.

„To nič. Je to OK,” povedala som. Ostala som prekvapená, keď ma vzal za ruku a viedol ma smerom preč od chodníka.

„A čo chodník?” spýtala som sa. Posmešne na mňa fľochol.

„So mnou sa nestratíš, ver mi,” povedal. Keď sa nám v ceste vyskytol nejaký strom alebo skala, vždy ma zdvihol a preložil ma cez určitú prekážku.

„Ďakujem,” povedala som, keď sa tak stalo už asi piatykrát.

„Nemáš začo,” povedal a opäť ma zdvihol, pretože sa pred nami zjavila skala. Pri každom jeho dotyku sa mi strašne rozbúchalo srdce a mala som pocit, že to počuje. Vždy sa totiž tak blbo usmieval.

„Čo je?” spýtala som sa.

„Nič. Len si strašne roztomilá,” povedal a usmial sa ešte viac.

„No... Ďakujem,” povedala som. Tvár mi zaliala červeň. Sklopila som zrak k zemi, no on zastavil a zdvihol mi prstami tvár tak, aby mi videl do očí.

„Si naozaj krásna,” povedal a pohladil ma po tvári. Mierne som sa zachvela, no neuhla som. Chcela som, aby táto chvíľa trvala naveky. Edward ma zvláštnym spôsobom priťahoval. Nevedela som, čím to je, no nezáležalo mi na tom.

„Ehm, Edward, mohli by sme sa pohnúť?” spýtala som sa, keď som už nemohla vydržať pohľad jeho zlatých očí. Nič nepovedal, len ma vzal za ruku a viedol ma hlbšie do lesa. V tejto chvíli ma netrápilo, kam ideme. Bola som rada, že som s ním. Po chvíľke sme zastali na okraji akejsi lúky. Bolo tam nádherne vzhľadom na to, že sa začalo stmievať. Edward ma doviedol až do stredu lúky a potom si ma otočil tvárou k sebe. Dlhú chvíľu mi hľadel do očí a po čase sa začal približovať. Keď boli jeho pery blízko mojich, zavrela som oči a čakala som, čo urobí.

„Bella, tak neuveriteľne ma lákaš,” zašepkal a jeho dych ma úplne opantal.

„Ako to myslíš?” pýtala som sa a prudko som otvorila oči. Všimla som si, ako sa na mňa pozerá. Pozeral sa na mňa ako na jedlo. Neviem, ako sa to stalo, no v jednej chvíli som stála nohami pevne na zemi a v druhej chvíli som ležala zakliesnená pod jeho telom na zemi.

„Edward, čo to robíš?” spýtala som sa prestrašene.

„Mala si pravdu. Som naozaj ten Edward, ktorého si videla pred sto rokmi umierať v nemocnici. Až keď som zacítil tvoju vôňu, zistil som, že si to ty. Celý čas mi vŕtalo v hlave, ako je to možné. Ako môžeš žiť? Nechápem to,” povedal a opäť sa zhlboka nadýchol.

„A... Ako môžeš žiť? Nechápem to,” povedala som prestrašene.

„Bells, ty si na to ešte neprišla? Som predsa upír!”

 


 

A opäť sa pýtam. Chcete ešte posledné pokračovanie? Chcete, aby Bellu zabil, alebo aby boli spolu? Som ochotná nipísať pokračovanie ak bude opäť zájuem

Vaša ACullen



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Cesta do minulosti 2. časť:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!