Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Čarovný svet

Čarovný svetFu, tak zamakala som a je tu moja prvá jednodielna poviedka. V škole keď sme mali triednicku ma napadlo, že všetci tu píšete o inom svete, tak som si aj ja dovolila.:) Je to trocha zamotané(hlavne na konci), ale mne sa to páči. Všetko poznáte. Sú tam Cullenovci, ale bez Edíka a samozrejme naša Bella. Rada zbiera snehové gule. Po maminke jednu zdedila a práve vtedy sa to všetko začalo... No neviem čo ešte by som k tomu mala dodať, iba asi to, že som to písala bez žiadnych skúseností z jednodielnymi poviedkami, tak prosím kritiku!!! Aby som vedela čo všetko treba zlepšiť. Neviem, asi je to trocha rýchle, neviem musíte posúdiť sami. A je to celkom dosť otvorený koniec, tak si musíte domyslieť sami. Tak, príjemné čítanie praje BlackStar!:P

 

Čarovný svet

Bella

Prečo sa musím stále prebúdzať? Najradšej by som stále spala. Tam je svet omnoho krajší. Je to môj vlastný svet. Vlastne je to svet zo snehovej gule

Asi si myslíte, že trepem, ale je to pravda. Už od mala zbieram snehové gule. Je to moja spomienka na mamu. Zomrela pri mojom pôrode. Nik mi to nevyčíta, ale ja z toho nie som nadšená. No, necháme to tak, ale nechala mi jednu nádhernú spomienku na seba. Je to veľká snehová guľa, v ktorej je nádherná zimná krajina, ktorá by sa dala prirovnať tejto, a jedna postava.

Je to chlapec asi v mojich rokoch, teda môže mať tak sedemnásť. Je nádherný, bronzové vlasy má do všetkých strán a keď sa lepšie pozriete, tak určite zbadáte jeho oči. Má ich zlatohnedej farby. Je to moja najmilšia guľa. Mám ju po maminke a aj preto som ich začala zbierať.

Mám ich už riadnu kopu. Keď som ich naposledy počítala, narátala som okolo stopäťdesiat kusov. Je toho dosť, ale nikomu to nevadí. Bývam so svojím otcom v meste Forks. Odvtedy čo umrela maminka. Je mi smutno, no vždy keď sa pozriem na hocakú guľu spomeniem si na ňu a verím, že sa na mňa zhora pozerá.

Už ako malá som tiež mávala divné sny. Neboli divné v zmysle zlé, ale boli strašne živé. Mala som v nich pocit, že to nie je sen, ale skutočnosť. Bola som tam kde som chcela byť. Nik mi nič nezakazoval a bola som slobodná. Ešte teraz si pamätám na svoj prvý sen.

Bol o tom chlapcovi z gule. Boli sme uprostred nejakej lúky a ja som za ním utekala. Bola som ešte malá a nevšímala si veci okolo seba a tak som zakopla a rútila sa k zemi. Ani som nestihla ochutnať sneh a už ma v náručí zvieral ten chlapec.

Milo sa na mňa usmial  a postavil ma na nohy. Hneď som sa mu hodila okolo krku. Bola som strašne šťastná, že som s ním a že nie som sama. V tú noc sa mi sníval asi najkrajší sen. Bola som s ním a hrali sme sa. Viem znie to asi divne, ale pre mňa to bolo niečo úžasné.

Ako som vyrastala, tak mi pribúdali aj gule a tiež aj sny. Iba nedávno som pochopila, že sa mi vlastne sníva o nich. Ja akoby som sa preniesla do tej gule. Všetko je autentické, úplne všetko. Najskôr som si myslela, že je to iba moje podvedomie, ale keď mi otec kúpil novú guľu a nepovedal mi o tom, no zdalo sa mi o nej vtedy som akosi prestala veriť, že je to iba podvedomie.

Ja som sa preniesla do tej gule. Inak to proste neviem vysvetliť. Je to niečo kúzelné. Každú noc prežívam iný príbeh. Aj keď už sa mi o tej guli snívalo, vždy to má iný príbeh.

Sú to naozaj neskutočné príbehy. Napríklad dnes sa mi snívalo o tom, že som bola majsterka sveta v basketbale. No, ja s mojou šikovnosťou to tak. Ešte by som tam niekoho zranila. Jedine za to môžem dostať ocenenie. Dokonca už v škole som stihla zraniť pár žiakov. Odvtedy sa mi radšej vyhýbajú, a robia dobre. No, aj napriek tomu mám v škole kamarátky. S jednou sa poznám už skoro celý svoj život. Je to Angela Weberová.

Je to najlepšia bytosť pod slnkom a potom je tu moja nová kamarátka Alice. Alice Cullenová. Sú tu na škole noví a ona sa so mnou začala baviť a stali sa z nás nerozlučné kamarátky. Je to taký shopaholic. Je blázon do nákupov akéhokoľvek druhu. Či už sa jedná o oblečenie, ktorým má mimochodom zapratanú skoro celú izbu, ale aj nábytok a všetko čo sa dá kúpiť. S ňou ísť na nákupy je o život. Má tiež troch súrodencov. Dvoch bratov a jednu sestru. Tiež chodia do našej školy.

Emmett je večný vtipkár. Na tvári úsmev od ucha k uchu a nikdy si neodpustí žiadny vtip. On chodí s Alicinou jedinou sestrou Rosalie. Rozumieme si, ale nie je to až také kamarátstvo ako s Alice. Potom v neposlednom rade je tu Jasper. Je to Alicin priateľ. Ja viem je to trocha zvláštne, ale je to tak. Nikdy nevieš odkiaľ príde láska. Je nevyspytateľná.

No, keď sme a Alice spolu začne niečo hovoriť a ďalšom bratovi. Nikdy jej nerozumie, je to na mňa príliš rýchlo. Oni majú tiež úžasných rodičov. Carlisle a Esme Cullenovi. Carlisle pracuje ako lekár v tunajšej nemocnici a Esme renovuje domy. Je to úžasná rodina. Tiež viem, že sú všetci adoptovaní, ako by mohla mať dvadsaťšesť ročná žena sedemnásť ročné deti.

S Alice sme si veľmi, ale veľmi blízke. Beriem ju ako svoju sestru. Poviem jej vždy všetko. Podnikáme všetky akcie spolu, ani raz sme nič nerobili zvlášť, až na slnečné dni. To idú vždy kempovať. No, ale nemyslite si, že je to pravda, ako poznám Alice je niekde v nákupnom centre. Tiež poznám ich malé tajomstvo.

Je to neuveriteľné, ale sú upíry. Zo začiatku som tomu nechcela veriť, ale presvedčila ma. Na slnku sa blyštia ako diamanty. Je to nádherný pohľad.

A asi by som sa ich mala báť, ale nejde mi to. Mám k nim také silné puto, že už sa mi ani nezdajú iní. Sú to proste moji upíry. Mám ich v srdci a to naveky. V srdci mám aj jedno špeciálne miesto.

Môj život nemôže byť normálny, pretože som sa asi, opakujem ASI zamilovala do postavičky v mojej snehovej guli. Ja viem je to šialené, ale nedá sa nič robiť. Na svete sú aj šialenejšie veci, ako toto. No... možno ani nie. Ale to je jedno. Nikdy to nebude existovať, iba ak v mojich snoch. Vlastne som mala iba párkrát ten sen. Iba párkrát som sa „preniesla“ za ním. Môže to byť takých desaťkrát. Viac nie...

 

„Bell, idem, tak potom po škole!“ kričal na mňa zdola Charlie. To ma dokonale prebralo, pretože už som mala ísť do školy.

„Dobre! Ahoj,“ zakričala som, a druhú vetu som si skôr povedala pre seba.

Rýchlo som sa vyhrabala z postele, nech nemeškám. Už viac krát som meškala a to iba kvôli mojim snom. Nikdy sa mi nechce preč. Zbožňujem ich. Sú súčasťou môjho života.

Ani Alice som ešte nepovedala o mojich snoch. Vlastne to nik nevie. No, práve som sa rozhodla, že jej to poviem. Ešteže nevidí moju budúcnosť inak by to nebolo prekvapenie. A myslím, že bude riadne.

Ranná hygiena prebehla v rýchlosti a už som sa rútila dolu do kuchyne. Dala som si iba jogurt, ktorý som do seba narýchlo nahádzala. Už som vybiehala von, keď som si spomenula na jednu dôležitú vec. Kľúče od auta. No, ja som taký zábudlivý človek.

 

Po chvíli som parkovala pred školou. Myslím, že toto bola moja najrýchlejšia jazda za život. Ako som vystúpila už bola pri mne Alice s Jazzom. Obidvaja sa na mňa usmiali.

„Ahoj!“ zborovo pozdravili. Na Alice bolo vidieť, že sa nemôže dočkať, kým mi niečo nepovie.

„Ahoj,“ odzdravila som, „ No, tak Alice, spusť,“ povzbudila som ju, nech začne. Ona iba netrpezlivo nadskočila a už to zo seba sypala.

„No, viem, že mi chceš niečo povedať. Len nemôžem prísť na to čo to je. Tiež musíme zájsť na nákupy. Už sme dlho neboli a potom prespíš u nás. O Charlieho sa báť nemusíš, to všetko vybavím, len si zober pyžamo, lebo by sme sa pohádali a tak ďalej... A nezabudni, že dneska u vás spím,“ pripomenula mi, nech nezabudnem.

Na toto by som nezabudla ani keby traktory padali. Na toto som sa tešila. Konečne ide aj ona k nám. Vždy som chodila k nim a ona k nám nikdy. Konečne sa mi ju podarilo prehovoriť. Aj keď mala podmienky, pristúpila na to.

Spoločne sme sa vydali na hodinu, ktorú sme mali spoločnú ako aj iné. Jazz išiel na iné, pretože je o rok „starší“.

 

Deň ubehol celkom rýchlo a ani som sa nenazdala už sme sedeli na obede a ja som sa v jedle prehrabovala ako všetci Cullenovci. Asi to mám po nich.

No, pravda je, že som ani nemala chuť. Nevyzeralo to ani nijako vábne. Emmett pri tom hádzal ksichty ako pri poprave. Keď som ho zbadala neudržala som sa a začala sa smiať. Nikto to nepochopil, až keď nasledovali môj pohľad pochopili.

Všetci sme sa smiali, no prerušil nás, tak otravný zvuk, zvonček. Každý sme sa pobrali na naše hodiny. Ja som mala poslednú angličtinu, tak ako Alice. Šli sme teda spolu a Alice mi stále niečo hovorila. Ani som ju moc nepočúvala.

Zabrala som sa do toho ako jej to poviem. Nevedela som či sa mi nevysmeje, ale ako ju poznám bude mi veriť. Teda dúfam...

Na hodine bola strašná nuda, preberali sme túto látku už asi po stý krát. Vedela som to, tak som spomínala na môjho anjela. Tak som si ho pomenovala. Je to môj súkromný anjel...

Je tak iný, ako z inej doby. Jasné je to iba soška, ale aj tak...

„Cŕŕŕ!“ zazvonil zvonec a môjho snívania je koniec. No, a ide sa na dámsku jazdu s Alice.

Domov sme sa dostali rýchlo, keďže šoférovala Alice, Jazza nechala ísť jej autom, čo je predsa len výkon. Ona si svoje autíčko dobre stráži.

Keď sme sa dostali k nám domov otec už bol doma. Všetko vedel a nemal žiadne námietky.

„Ahoj oci, som tu aj s Alice, veď vieš bude tu spať,“ povedala som trocha hlasnejšie nech ma počuje. Musela som mu tiež oznámiť plán na dnešný deň.

„Hm... Ahojte,“ povedal ochrápane. Pousmiala som sa a naznačila Alice nech ide so mnou.

Dostali sme sa ku mne do izby a ja som sa odhodlala povedať jej všetko. Vedela o mojej záľube zbierať snehové gule, ale nič o nich. Posadili sme sa a ona netrpezlivo nadskakovala. Ja som sa pousmiala a začala.

„Ehm... Vieš prečo mám tie snehové gule, že?“ spýtala som sa a ona prikývla, „tak...“ začala som jej rozprávať všetko čo sa stalo. Bolo toho veľa, tak sme pri tom strávili dosť času. Ona ma so záujmom pozorovala.

Keď som jej všetko dorozprávala, čakala som kým niečo povie. Ukázala som jej aj moju najmilšiu guľu. Užaslo pozorovala každý môj pohyb a asi čakala, že teraz vyskočím a poviem jej, že je to vtip, no to sa nestane.

„Ehm... Alice? Si v poriadku?“ spýtala som sa zo strachom v hlase. Po chvíli sa prebrala a konečne sa mi pozrela do očí a znova vyzerala, že je v prítomnosti.

„No, jasné, len ma to trocha zaskočilo,“ vysúkala zo seba pridusene.

„Vieš čo, mali by sme ísť za Carlislom, či o tomto niečo nevie. Pripadá mi to neskutočné, ale môže to niečo naznačovať,“ povedala stále pridusene.

„No, dobre. A už teraz?“

„Čím skôr, tým lepšie,“ povedala a trocha sa oklepala.

„No, dobre, ale čo Charlie?“

„To nechaj na mňa,“ usmiala sa a mrkla na mňa. Zišla dole a už som len počula ako tam prosí. Vedela som, že už má vyhrané.

Zišla som za ňou a ona už išla ku dverám.

Radšej som nič nehovorila a išla za ňou.

Vyšli sme pred dom a nastúpili do môjho autíčka. Začali sme sa o tom baviť a stále sme nemohli na nič prísť. Trocha som poľavila z ostražitosti a to som robiť nemala. Keď som sa znova pozrela na cestu už som iba videla žiaru a pocítila tupý náraz. Potom už len ako sa niečo prevrátilo a strašný krik.

Potom už len tma. Zmocnil sa ma zvláštny pocit. Akoby som sa niekam premiestnila...

Keď som znova otvorila oči, bola som tam kde som byť chcela najviac na svete.

„Ahoj,“ povedal ten najkrajší hlas na svete...

 

Alice

Ako mi Bell povedala o jej snoch, niečo mi to pripomenulo, no nevedela som čo. Vedela som, že Carlisle bude možno niečo vedieť. S Charliem som to rýchlo vybavila, veď ešte nebolo tak neskoro.

Nastúpili sme do Bellinho autíčka. Hm... mohla mať aj lepšie.

Rozprávali sme sa o tom a Bell sa na mňa otočila a to sa nám stalo osudným. Pre mňa to nič nebolo, no Bell sa mohla zabiť.

Videla som, ako sa na nás rúti kamión a potom sa to strhlo veľmi rýchlo aj na mňa. Počula som  strašný náraz a potom som začala kričať na Bellu. Nevedela som čo mám robiť, musela som iba prečkať, kým to skončí a potom sa pokúsiť pomôcť Belle.

Keď sa ten horor konečne skončil, zavolala som rodine, nech prídu. Boli tu hneď a to čo zbadali ich vykoľajilo. Začala som na nich jačať, nech sa preberú. Bella potrebovala pomoc a oni tu len tak stoja. Carlisle sa hneď chopil situácie. Správal sa ako profesionál, no vnútri ho to zožieralo. Všetkým prirástla k srdcu a nik sa jej nechcel vzdať.

Konečne sme sa dostali do nemocnice a všetci robili čo mohli. Ja som sa snažila nahliadnuť do jej budúcnosti, či sa náhodou nepreberie, no vždy keď som sa pozrela videla som iba tunajšiu krajinu a nejakú lúku. Vôbec som to nechápala no potom mi to došlo.

Spomenula som si na tú snehovú guľu. Tam predsa bolo také prostredie. Musela som ísť za Charliem oznámiť mu čo sa stalo. Hneď to aj využijem a zoberiem jej veci spolu s guľou.

 

Bolo už po všetkom. Charlie to vie a je z toho na nervy. Jazz sa musel vypariť, inak by to tu asi neprežil. Všetci sme z toho zničený, no najviac ja. Nikdy si neodpustím, čo sa stalo. Bola to moja vina, že som ju nechala tak neskoro šoférovať...

No, teraz som sa musela sústrediť na to čo sa má stať.

Keď som sa znova pozrela videla som tam Bellu ako za niekým uteká, čakala som kým zastaví. Po chvíli zastavila. Zdala sa byť šťastná. Usmievala sa na všetky strany a ten najkrajší úsmev smeroval niekam do tieňov stromov. Po chvíli z tieňu vystúpila osoba. Bol to muž. Keď prišiel na svetlo, zalapala som po dychu.

Prebrala som sa z „tranzu“ a nemohla uveriť čo som práve videla. Okolo už bola celá rodina. Asi chceli niečo vedieť. Podľa ich tvári nepripúšťali žiadne zlé správy.

Vyrozprávala som im to čo mne Bella. Emm sa na tom bavil, no Carlisle už niečo také počul. Jedná sa o vyvolených, alebo niečo také.

No, tom som nechcela a tak som im povedala čo som videla. Nikto tomu nechcel veriť, no keď som im ukázala guľu, nemali pochybnosti. V tej guli bol Edward. Jasné, že nie skutočný, no jeho podoba.

Bol to on. Náš stratený brat. No, čo bolo zaujímavejšie, myslím, že ho Bella miluje. No, ako majú byť spolu, keď je ona v kóme a on... Nik nevie.

V jej budúcnosti však stále bol svet, v ktorom práve je a nik nevie, či sa vôbec preberie...

 



 

Hm... no neviem, čo dodať.

Ale strašne rada by som si prečítala vaše názory! Mne je jedno či to bude riadna kritika(ktorú mám rada), alebo chvála. Len naozaj, kto to čítal nech zanechá koment.;)

Ďakujem vaša BlackStar!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Čarovný svet:

 1
30.07.2011 [2:59]

nikaokHeeeej to nema pokračko?????? Emoticon Emoticon

30.07.2011 [2:56]

nikaokSuper Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!