Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » All The Right Moves

30.01.2012 (18:30) • Dreamgirl • FanFiction jednodílné • komentováno 16× • zobrazeno 2361×

All The Right Moves

Nikdy predtým som nezažila podobnú atmosféru. Och, bolo to tu prekrásne. Keby nebolo mojej spolubývajúcej z intráku, tak by som sa v tomto momente drvila základy rímskeho práva zabarikádovaná vo svojej malej, ale napriek tomu útulnej, izbe. Našťastie namiesto toho stojím tu, uprostred tanečného parketu, v prekrásnych šatách ako od princeznej so škraboškou na očiach - jednoducho dokonalo zamaskovaná.

Bola som obklopená mladými ľuďmi, vlastne mojimi spolužiakmi z univerzity, ktorí boli oblečení v podobných viktoriánskych róbach a škraboškách a veselo tancovali okolo mňa. Nachádzala som sa na univerzitnom plese, ktorý sa niesol v duchu Viktoriánskeho Anglicka.  

Začala som hľadať moju spolubývajúcu Alice, s ktorou sa síce poznám len pár dní odkedy som nastúpila do prvého ročníka na právnickej fakulte Imperial College v Londýne. To dievča sa nedalo neobľúbiť. V momente, keď som vkročila do našej spoločnej izby, sa na mňa vrhla a začala ma objímať, čo ma trošku zaskočilo. Nečakala som také vrúcne prijatie. Moje najväčšie obavy boli z toho, že si s novou spolubývajúcou nebudem rozumieť. Našťastie pre mňa sa tak nestalo a po krátkom zoznamovacom rozhovore sme sa začali zhovárať ako keby sme sa poznali už celé roky, bolo to tak jednoduché a prirodzené, že sa inak ani nedalo.

Ale Alice bola aj malý šibal, dobre vedela, že nie som večierkový typ, ale aj napriek tomu ma presvedčila, aby som s ňou sem dnes prišla. Zobrala si ma do parády, pričom bolo na nej vidno, ako sa v tom vyžíva. Najprv mi urobila z vlasov malé vlnky, ktoré mi nechala voľne spustené na ramená a iba po bokoch mi ich vysponovala perlovými ozdobami do vlasov.

Potom prišiel na rad make-up. Pri ňom som mala na ňu len jednu malú prosbu, a to aby to nebolo nič extravagantné. Alice mi vyhovela a namaľovala mi oči na blankytno modro, aby sa mi to hodilo k šatám, a na ústa mi dala svetloružový rúž, ktorý len zvýraznil moje plné pery. A nakoniec prišlo obliekanie. Bola som prekvapená, ako perfektne odhadla veľkosť mojich šiat. Padli mi ako uliate.

Za celý čas príprav mi nedovolila sa ani raz pozrieť do zrkadla, takže keď som sa konečne uvidela, skoro som neverila vlastným očiam. To som snáď ani nebola ja. Bola som okúzlená mojimi bielo-modrými šatami s čipkou na rukávoch a lemu vlečky, vyšívanými malými perlovými gombíkmi. Dokonca som otvorila ústa od údivu, čím som dobre pobavila Alice.

Keď ju konečne prešiel smiech, išla sa konečne obliecť aj ona. Obliekla sa do svojich staroružových šiat s veľkou mašľou na chrbte, bola v nich nádherná. Chvíľu som na ňu vyvaľovala oči, až kým nezavelila na odchod, avšak ešte predtým mi strčila do ruky jemnú čipkovanú škrabošku a prikázala mi nasadiť si ju. Ešte raz rýchlo skontrolovala naše outfity a mohli sme vyraziť do londýnskej noci.          

A tak stojím tu - na parkete - obklopená pármi vznášajúcimi sa v rytme hudby a snažím sa ju neúspešne nájsť.  Začínala som byť nervózna, že mi zmizla, keď som ju zbadala ako pri punči balí jedného krásneho chalana. Rýchlo som si ich premerala od hlavy až po päty a usúdila som, že by som jej teraz do toho flirtovania nemala zasahovať, zdalo sa, že sa jej celkom darí. Želám jej to.

Ach nie, začali hrať slaďák. Tak a teraz by sa zišiel aspoň jeden voľný tanečník. Znova som sa rozhliadla okolo seba, ale všetci už mali partnerky, tak som sa rozhodla ísť trochu poprechádzať do parku hotela - na čerstvý vzduch. Snažila som sa vyhýbať jednotlivým párom, ale pri tak zaplnenom parkete to nebolo vôbec ľahké, a tak nečudo, že pri mojej „šikovnosti“, som do niekoľkých aj vrazila. Na kraji parketu som sa zastavila a jedným okom som skontrolovala Alice a jej nového nápadníka, ktorí práve kráčali na parket s úmyslom pridať s k ostatným tancujúcim párom. Musím povedať, že im to spolu veľmi svedčalo. 

Z premýšľania ma vytrhol čísi hlas. Automaticky som sa otočila tým smerom a takmer som vrazila do muža stojaceho po mojom boku.  

„Prosím, hovorili ste niečo?“ opýtala som sa a začala si ho premeriavať od hlavy k päte. Mal na sebe čierny smoking doplnený veľmi nápadnou modrou vestičkou. Pri nej som sa na chvíľu pozastavila, musela som sa pousmiať nad zvláštnou zhodou okolností, že mala rovnaké vzory ako moje modré šaty. Dokonale sme spolu ladili a očividne si to aj on všimol, lebo sa na mňa usmial takým zvláštnym, ale rozkošným pokriveným úsmevom. Pri pohľade do jeho očí som stratila niť myšlienok. Aj napriek škraboške na jeho očiach som mala pocit ,ako by som mu videla až na úplné dno duše. Boli neskutočne hlboké a v tomto svetle naberali farbu topásu, môjho obľúbeného nerastu.  

Ten mladík sa znova široko usmial, a pritom mi odpovedal: „Len som sa vás chcel opýtať, či by ste mi nevenovali jeden tanec.“

„Vlastne som práve...“  Na ceste na čerstvý vzduch, chcela som povedať, ale potom som si uvedomila, že  odmietnuť takú lákavú ponuku, tak to by bol hriech. Tento mladík ma hneď okúzlil - aj napriek  tvári zahalenej škraboškou. Som tu predsa preto, aby som a zabavila a on vyzerá ako veľmi, ale veľmi rozkošný spoločník.

No tak, Bella, spamätaj sa, krásavec čaká na odpoveď, zahriakla som sa v duchu.  „Veľmi rada si s vami zatancujem,“ odvetila som mu konečne.

Ako pravý gentleman mi podal ruku a ja som ju s radosťou prijala. Trochu som sa pri prvom dotyku zľakla jeho ľadových dlaní, asi bol trochu nervózny. Odviedol ma priamo do stredu parku, tam zastal a ovinul svoju pravú ruku okolo môjho boku, pričom mnou prešiel menší záchvev vzrušenia z tak banálneho dotyku. Čo sa to so mnou deje? Svoju pravú ruku som vložila do jeho ešte stále chladnej dlane a druhú som mu položila na rameno.

„Musím vás varovať, nie som veľmi dobrá tanečníčka. Vopred sa ospravedlňujem za vaše pošliapané nohy,“ povedala som mu z červenajúcimi sa tvárami.

„Od vás mi to nebude prekážať,“ odvetil a začal so mnou tancovať.

Dnes  je naozaj noc plná náhod. Nie je možné, aby som tancovala s krásavcom, ktorý so mnou perfektne ladí, na pesničku, ktorú milujem (od One Republic – All the right moves), ktorá sa ako uliata hodila pre tento moment, pre túto zvláštnu elektrizujúcu chvíľu. Cítila som sa ako v rozprávke. Po celý čas sme si uprene hľadeli do očí a ani jeden z nás nebol schopný pretrhnúť ten intímny kontakt. Tancoval tak úžasne, že sa mi nepodarilo, našťastie, mu ani raz stúpiť na nohu. Tomu sa u mňa hovorí výkon na nezaplatenie.

Takto sme tancovali ešte na tri pesničky a po celý čas sme neprehovorili ani jediné slovo. Nebolo ich treba, rozumeli sme si aj bez toho.

Keď skočila ďalšia pesnička, DJ začal hrať rýchlejšie pesničky, na ktoré sa slaďáky už nedali tancovať, vtedy prvý porušil našu mlčanlivosť krásavec.

„Nechcelo by sa vám ísť poprechádzať do parku?“ navrhol mi. Jeho návrh som prijala obyčajným prikývnutím hlavy.

Znova zobral moju ruku do svojej a opäť ma mlčky viedol z parketu. Ešte sa mi podarilo zachytiť Alicin potuteľný úsmev, ktorým ma obdarovala, keď zbadala s kým idem ruka v ruke. Keď ma vyviedol von, moje oči ostali omámené toľkou krásou, čo uvideli. Predo mnou sa rozprestieral nádherne osvetlený park rozdelený na dve časti malým potôčikom, ktorý cez neho krížom pretekal. Ponad potôčik viedol oblúkový drevený mostík, tiež zdobený drobnými bielymi svetielkami. Na konci parku stál malebný okrúhly altánok, ktorý bol z bokov obrastený červenými ružami.

„Je to tu prekrásne, všakže?“ opýtal sa ma, keď uvidel môj udivený výraz.

„Áno, to je. Netušila som, že je tu tak prekrásne.“

„Z altánku je ešte krajší výhľad, môžeme sa tam ísť pozrieť, ak chcete?“ Znovu som prikývla na súhlas. K altánku sme prešli mlčky, ale očividne to ani jednému z nás neprekážalo. Bol to ten druh príjemného ticha, kedy si človek vychutnáva všetku krásu okolo seba a nepotrebuje slová na vyjadrenie svojich myšlienok. 

V altánku sme sa posadili na lavičku, ktorá bola zahalená vo vôni ruží a poskytovala naozaj ešte krajší výhľad na historickú budovu hotela. Jednoduché osvetlenie ešte viac zvýrazňovalo jeho majestátnosť a noblesu.

Tentokrát som prehovorila ja ako prvá. „Musím povedať, že tento ples je neskutočne vydarený. Dýcha presne dobou, ktorú sa snažili vystihnúť a to sa podarí len málokedy.“

„Máte pravdu, tento rok si na ňom dali veľmi záležať, ale tu pravú atmosféru tu vytvárajú ľudia, ktorí sa vžili do rolí šľachticov a šľachtičných.“ Áno, s tým musím súhlasiť, aj mne sa táto rola až priveľmi zapáčila.

„Môžem sa vás na niečo opýtať?“

„Pravdaže,“ odvetila som. „A prosím vás, pokojne mi tykajte, je to pre mňa nezvyk, aby som si vykala s mojím rovesníkom.“ Neviem prečo, ale zdalo sa mi, akoby sa pri slove rovesník trochu zaškeril. Ale možno sa mi to len zdalo.

„Teda, môžem sa ťa opýtať ako sa voláš?“ povedal, uprene hľadiac do mojich očí, pritom sa opatrne dotkol mojej ruky.

Zamyslela som sa, keď už je ten maškarný ples, bolo by celkom zaujímavé zahrať sa na slečnu tajomnú. A tak som v rýchlosti vymyslela môj tajný plán. Aj keď moje myšlienky boli dosť rozlietané. Veď kto by sa vedel sústrediť pri jeho dotykoch.

„Môžeš ma volať ako len chceš.“

Hneď pristúpil na moju hru a začal hrať so mnou. „Čo takto napríklad Kráska.“

„Tak potom ty by si mal byť Zviera,“ povedala som, smejúc sa. Krásavec tiež vyčaril ten jeho krásny pokrivený úsmev a na chvíľu sa zahľadel kamsi za mňa. Prišlo mi to trocha divné, ako keby premýšľal nad niečím veľmi vzdialeným.

„Dobre, Kráska moja, a teraz mi povedz niečo o sebe.“ Nemohla som si nevšimnúť zámeno moja.

„A čo by si chcel vedieť?“ hrala som sa s ním. Očividne mu to neprekážalo. Nahol sa bližšie k mojej tvári a vpíjal sa mi do očí tými jeho.

„Či má tak krásne dievča ako si ty priateľa alebo nie?“

Aha tak toto ho zaujíma? „Hmm, pravdu či lož?“

„Pravdu.“

„Nie, nemám žiadneho priateľa.“ Nechtiac som dala až priveľký dôraz na slovo žiadneho, čo u krásavca vyvolalo úsmev. „Prečo ťa najviac zo všetkého zaujíma práve toto?“

„Lebo chcem vedieť či dievča, ktoré sa mi neskutočne páči, a ktoré by som veľmi rád pobozkal, ma neodmietne pri mojom chabom pokuse byť romantický.“ Pomaly sa začal približovať k mojej tvarí a ja som sa ako v tranze pozerala do jeho očí, ktoré ma uprene sledovali a hľadali známku pochybnosti na mojej strane. Ale nemohol v nich nájsť nič iné okrem túžby, ktorá sa v mojom vnútri vynorila z ničoho-nič a za tú krátku chvíľu stihla ovládnuť celé moje telo a naplniť moju myseľ len jedným - túžbou po jeho perách vpíjajúcich sa do tých mojich. 

Prekonal tú krátku vzdialenosť medzi nami a spojil naše pery v sladkom, dlhom bozku plnom pulzujúcej energie. Motýliky v mojom bruchu sa išli zblázniť od šťastia. Svoju reakciu naozaj neviem vysvetliť, takto som sa ešte nikdy nesprávala, preto som bola prekvapená sama sebou, keď som ho objala okolo krku a svoju ruku zahrabala do jeho vlasov.

Bozk nabral úplne inú intenzitu a zo sladkého sa menil na vášnivý, prenikajúci až do špiku kostí. Keď som už nevládala s dychom, oprela som si čelo o to jeho a sledovala jeho topásové oči, ktoré žiarili šťastím a túžbou. Bolo neskutočné, čo so mnou tento krásavec robí. Však ho poznám sotva dve hodiny a dokonca neviem ani jeho meno. Ale napriek všetkému mám pocit akoby som ho poznala už dávnejšie.

Zavial studený vietor a ja som sa zachvela od zimy. Ani som si nevšimla kedy sa stihlo tak veľmi ochladiť.

„Je ti zima?“ opýtal sa vyzliekajúc si svoj smoking a podávajúc mi ho. S radosťou som ho prijala a zakutrala sa doň. Išla z neho až omamujúco sladká vôňa, ktorej nerobilo žiadny problém ešte viac oslabiť moje zmysly.

Krásavec si ma pritiahol na svoju hruď a ja som sa spokojne uvelebila v jeho náručí. Položila som si hlavu na jeho rameno a premýšľala nad absurdnosťou tohto okamihu. Boli sme dvaja neznámi, ktorí sa správajú ako hormónmi pobláznení tínedžeri.

Takto sme sedeli ani neviem ako dlho. Striedavo sme mlčali a rozoberali rôzne veci, čo nám napadli. Napríklad obidvaja radi čítame alebo chodíme na túry do prírody, aj keď v mojom prípade je to niekedy nebezpečné. Ale ani raz sme sa nedostali k téme našich mien. Naďalej sme ostali Kráska a Zviera. Aj keď Zviera sa naňho nehodí, s tou jeho anjelskou tvárou by mohol byť aj model a to môžem tvrdiť, aj keď som ju za celý čas nevidela odhalenú.

Práve to tajomno robilo tieto chvíle ešte výnimočnejšími – nepoznáme si mená ani tváre. Dvaja neznámi, ktorí sa na sklonku večera rozídu a v ich srdciach zostane len spomienka na túto noc. Sledovali sme hviezdy a on mi ukazoval rôzne súhvezdia. Najviac ma očarili vždy meniace sa plejády, ktoré ako keby sa spolu hrali na oblohe. Boli to magické chvíle. Tak príjme, ako v jeho náručí, s jeho rukami obmotanými okolo môjho pása, mi nemohlo byť nikde inde v tento večer. Jemné bozky, ktorými obdarovával celú moju tvár, moje pery, môj krk. Sladké slová šepkané do môjho uška a jeho pery v mojich vlasoch. Nič viac a nič menej. Len on a ja.

Ale ako sa hovorí: „Všetko dobré musí raz skončiť, žiaľ.“ A to aj v našom prípade. Čas som si začala uvedomovať až pri východe slnka. Bol to budíček z nášho malého sveta, ktorý sme si vytvorili počas večera. Ani jednému sa to nechcelo skončiť, ale koniec bol napriek tomu neodvratný.

„Úplne som stratila pojem o čase,“ povedala som, hľadiac na prvé slnečné lúče, ktoré začali prenikať do parku.

„Čas je k nám neúprosný. Plynie si bez ohľadu na nás,“ zarmútene skonštatoval. Mal pravdu, čas sa vždy zrýchľuje vtedy, keď si ho najviac želáme spomaliť.

„Môžem ťa o niečo poprosiť?“ Prikývol na súhlas s potmehúdskym úsmevom na tvári.

„Pobozkaj ma na rozlúčku!“ Ešte viac sa usmial a sklonil svoju hlavu k mojej. Pery jemne položil na moje a začal ma pomaly bozkávať. Najprv nežne, potom dravo.  Bozk ukončil ako prvý. Pozerali sme sa na seba a rozmýšľali, čo bude ďalej.

„Musím už ísť, kým moja spolubývajúca nevyhlási celoštátne pátranie po mojej osobe,“ dodala som so štipkou humoru. Myslela som, že by to mohlo pomôcť pri lúčení.

„Bol to prekrásny večer...“ V dokončení vety ma prerušili jeho pery, znova vpíjajúce sa do tých mojich. Wow, to bola sila. Snažila som sa nabrať dych, aby som mohla dokončiť vetu. „... som rada, že som ho mohla stráviť s tebou. Ďakujem,“ usmiala som sa naňho.

„Aj ja ďakujem, cítil som sa úžasne. Dúfam, že sa ešte niekedy stretneme,“ povedal s nádejou v očiach.

„Aj ja v to dúfam,“ povedala som, aj keď som vedela, že to nie je pravdepodobné. Dnešná noc bola skvelá, ale bola to len jedna noc, ktorá skončila. Je treba vrátiť sa späť do reality a prestať snívať s otvorenými očami. Poslednýkrát som sa k nemu sklonila a venovala mu vrúcny bozk plný nehy. Mala som potrebu sa s ním rozlúčiť práve týmto spôsobom, a preto som do toho bozku dala všetko, aby Krásavec na mňa len tak ľahko nezabudol.

„Ahoj, moja,“ povedal zlomeným hlasom.

„Zbohom.“ Na nič iné som sa nezmohla.

Sklonila som sa k nemu ešte na jeden rýchly bozk a potom som sa mu otočila chrbtom a vykročila smerom preč od neho, od našej krásnej noci.

Dobre, Bella, a teraz sa vráť späť na zem, zahriakla som sa v duchu. Čaká ma ešte dlhé vysvetľovanie mojej zlatej spolubývajúcej, ktorá si už určite robí starosti. Už sa neviem dočkať toho vypočúvania. Som zvedavá, či mi vôbec dovolí prezliecť sa. Ale však ja jej to vynahradím.

Jedno viem určite, na túto noc s týmto krásnym neznámym nikdy nezabudnem.

Autor: Dreamgirl, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek All The Right Moves: