Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Ako jedna...

Ako jedna...Táto jednorázovka bude rozdelená na viacero častí. Pravdepodobne tri. Je to o Belle, ktorá sa dostáva do Paríža splniť si svoj sen a tam sa jej udejú veci, o ktorých ani nesnívala. Čo ak za všetko môže podoba s veľmi známou herečkou? Čo sa stane, ak si ich všetci zmýlia? To sa dočítate tu.

Ako jedna...

Tak a je to tu. Ten deň konečne nastal. Neverím tomu, že tu konečne stojím. Toto krásne mesto plné romantiky a histórie. Mesto lásky – Paríž. Bella Swanová, osemnásť ročné dievča z Forks, sa dostala do Paríža a to len vďaka jej milovanému otcovi Charliemu. Ako sa to vlastne stalo?

 

Pred dvoma mesiacmi

„Bella! No tak si pohni! Čo ti to toľko trvá?“

Kvôli Charliemu som sa skoro zabila na svojom najmenej obľúbenom mieste na svete – Bistro u Mandy. Pracujem tu už rok a majiteľka Mandy je na mňa každým dňom horšia, pretože vie, že hneď ako zmaturujem, odtiaľto vypadnem a už ma tu nikto nikdy nebude vidieť.

Toto je učebnicovo zlé bistro. Preboha živého, kto to kedy videl, aby mali čašníčky namiesto tenisiek korčule? To sa už načisto zbláznila? Nie, pravdepodobne ju len udreli do hlavy dvere od solária. Potom sa má človek čudovať, že je tak blbá, a nevie si ani sama zapnúť kabelku kvôli jej dlhým pazúrom ako čarodejnica. Človek by si niekedy, len malú stotinku sekundy, mohol myslieť, že je vo svete normálne zmýšľajúcich ľudí, ale tento pocit sa vytratí v momente, keď sa vo dverách zjaví Mandy aj s jej umelými... všetkým!

No nič, Bella, do práce. Už len dve mesiace. To vydržíš. Čo sú dva miesiace? Nič, len určite celý život nejakého hmyzu. Výborne, Bella, toto si naozaj zakončila!

 „Bella! Už máš byť vonku a ty ešte nie si ani prezlečená. Ja z teba porodím!“

Tak na tom som sa musela zasmiať, keď som si predstavila Charlieho s bruchom ako melón a nekonečným hladom. Počkať nie je už teraz tehotný?

„Ale áno, áno - už idem.“

Zbalila som si posledné veci a vyšla von. Ani som sa neprezliekla, veď čo, viac sexy ako som teraz už nemôžem byť. Neučesaná, so špinavým oblečením, bledá a s kruhmi pod očami, s ktorými by som aj vlak mohla zastaviť. Je to bieda Bella. Samá bieda.

„Čo sa tak ponáhľaš, Charlie? Teda, otec? Veď nehorí, alebo ak áno, tak o tom neviem, čiže nehorí.“

„Mám pre teba prekvapenie.“

„Vieš, že prekvapenia neznášam!“

„Veď uvidíš, že toto sa ti bude určite páčiť!“

Išli sme asi desať minút, keď sme zastavili pred nejakou agentúrou. Zvonku vyzerala veľmi pekne a útulne, ale stále som nevedela, prečo ma sem ten Charlie ťahal. Som mohla byť doma a pozerať How I met your mother (pozn. aut.: Ako som spoznal tvoju matku). Už som sa tešila na Barneyho a jeho It´s goona be legen... wait for it... dary! Legendary! (pozn. aut: To bude legen... počkaj si... dárne! Legendárne!). No teraz som tu musela byť a robiť Boh vie čo.

Vošli sme dnu malým vchodom, prišli sme k ešte menším dverám a zaklopali sme. Vo dverách sa zjavila mladá dáma, ktorá nás privítala veľmi nečakane. Teda aspoň pre mňa. Charlie sa ceril, ako by mu nešli vetry.

„Bonjour, mes amis.“ (Pozn. aut.: Dobrý deň, moji priatelia.)

Zaujímalo by ma, či Charlie vie po francúzsky, pretože ja som jej nerozumela ani to jej chrapľavé r.

„Pripravila som si pre vás skvelú prezentáciu ohľadom tohto úžasného mesta. Pohodlne si sadnite, sledujte a predstavte si, že ste tam.“

Na začiatku som sa celkom aj tešila, že čo to bude, ale to som ešte nevedela, čo ma čaká. Tá dáma okolo nás pobehovala akoby sme ju pri príchode pichli do zadku. Rozprávala niečo o láske, romantike a histórii, ale mne to stále pripadalo ako z inej planéty.

Nerozumiem reči tvojho kmeňa, zlatko.

Takto to pokračovalo ešte asi hodinu, keď som sa dozvedela, o čo sa vlastne jedná. Mala som ísť do Paríža! Ja! Na štyri týždne! Nemohla som tomu uveriť.

Ale naozaj to tak bolo. Charlie mi zaplatil cestu do Paríža, plus štvortýždenný pobyt a všetko okolo neho vrátane lístku na autobusy a permanentku do múzeí.

Celú cestu som mu ďakovala a dokonca ešte keď sme prišli domov. Nechcela som veriť vlastným ušiam ani očiam. Ísť do Paríža bol môj celoživotný sen a ten sa teraz splní. A tak som sa začala pomaly pripravovať na cestu. V škole som úspešne zmaturovala, na školu ma prijali už na jar, takže zostávalo si odrobiť posledné týždne u Mandy, aby som si mohla zobrať so sebou aj moje peniaze a nie len využívať Charlieho. Všetky dni u Mandy mi pripadali ako horor, ktorý nie a nie skončiť. No tie posledné dva mesiace ubehli ako voda.

„Áno, áno, áno, áno, áno, áno, áno, áno!“

„Čo sa deje, Bella?“ opýtal sa Charlie.

„Zajtra... odchádzam!“

„To sa tak tešíš?“

„Áno, ale hlavne preto, že toto bol môj posledný deň, čo som bola u Mandy!“

Takto som poskakovala ešte asi desať minút, no potom mi napadlo, že by bolo dobré si ešte zbaliť veci, aby som nemusela po Paríži chodiť nahá.

Už som to skoro všetko mala, ale potrebovala som si to ešte skontrolovať. Ja a moja deravá hlava by sme určite doma zabudli napríklad spodnú bielizeň.

Tak a potom ten úžasný deň D nastal. Úžasný deň plný mojich prvýkrát. Prvýkrát pôjdem do Európy. Prvýkrát budem v Paríži, z čoho plynie ďalšie moje prvýkrát a to, že sa mi splní sen. Neuveriteľné. Rozlúčila som sa s Charliem, ktorý si, samozrejme, neodpustil poznámky ako: Buď opatrná a dávaj si pozor, s nikým cudzím sa nerozprávaj a bla bla bla...

Sadla som si na svoje miesto v lietadle a zavrela som oči.


 

Prítomnosť

Hneď ako lietadlo pristálo ma na letisku, odchytila si ma akási podivná žena a tá ma doviezla do hotela. Ten bol až príliš pekný na to, že to vyberal Charlie.

Hneď na ďalší deň ráno som sa vybrala na prechádzku do mesta a hlavne aby som zistila, ako ďaleko je moje ubytovanie od centra mesta. Ako sa zdalo, bývala som len necelých päť minút od Víťazného oblúku. Ďakujem, otec! Všetko som mala blízko. Louvre bol tiež úžasne blízko, ale na opačnú stranu. Už som sa nevedela dočkať, až sa tam dostanem.

Celý deň som si len prezerala Paríž a snažila si zapamätať čo najviac sa dalo.

Okolo šiestej večer sa zrazu rozpršalo. Neuveriteľné. Nanešťastie som bola ďaleko od môjho hotela, a tak som zaliezla do prvého hotela, ktorý som videla, keďže som, samozrejme, nemala dáždnik. Keď som vchádzala cez podozrivo krásne dvere, volali na mňa Kristen. Zvláštne. Asi to nebolo na mňa...

Našla som WC a hneď som sa išla dať trošku do poriadku. Doteraz som si ani nevšímala, kde som, ale keď som uvidela, že celá toaleta je z mramoru, sú tu krásne bavlnené maličké uteráčiky a je to len tak položený veľmi, ale veľmi drahý krém na to, aby ho mohol ktokoľvek použiť, až ma zamrazilo. Do r**i. Ja som sa dostala do akéhosi hotela pre "lepších" ľudí a som na WC celá mokrá s otrasnými vlasmi. No Alah mi pomáhaj. Ale tak povedala som si, že zatiaľ to nebudem riešiť a niečo so sebou urobím.

Zavrela som sa v kabínke a len som počula ako niekto vchádza dovnútra. Zľakla som sa - čo ak je to niekto, kto by ma odtiaľ nechal vyhodiť, a tak som sa chcela nepozorovane vyplížiť. Keď som potichu prechádzala poza tú dievčinu, všimla som si, že je tu zrkadlo a možno ma je vidieť. Ale tento problém som prestala riešiť v momente, keď som ju zbadala v zrkadle.

A k***a! Nechcela som veriť vlastným očiam! Predo mnou stála... no ja! Okrem toho, že to bola Angličanka, sme boli, podľa mňa, až na posledný chlp na hlave úplne rovnaké. Chvíľu som tam stála, štípala sa do ruky a dúfala, že to je len sen. Veď čo sme vo filme? Knihe? Fan fiction?

Dotyčná sa zrazu otočila a ja som mala srdce až v gatiach. Rýchlo som sa otočila k pultu s uterákmi a robila sa, že si utieram vlasy a tvár. Len som počula, ako hovorí:

„Áno? Ale... ako sa máš? Kde si? Hm, Malorka... kebyže chytím posledné lietadlo, zajtra by som sa mohla váľať na pláži. Ale počkaj, asi mi to bude chvíľku trvať, keďže zjavne veľmi prší." Pri posledných slovách sa na mňa pozrela spôsobom, že keby pohľad zabíjal, som uškvarená na popol a ešte aj môj popol by sa bál, čo by s ním urobila. Zobrala si kabelku a ladne vykráčala z dverí. Pritom pohadzovala zadkom akoby si ho mala utrhnúť. No "potěš koště".

Ja som to ešte asi desať minút rozdýchavala a povedala som si, že sa určite musím za chvíľu zobudiť. Vyšla som z WC a nahrnulo sa ku mne množstvo ľudí a začali na mňa rozprávať otrasnou angličtinou s prízvukom francúzštiny. Teda skôr francúzsky s prízvukom angličtiny, ale dobre, znížime sa. Začali mi rozprávať o nejakej pripravenej izbe, o stratených papieroch, ktoré sa snažia nájsť a podobne. Ospravedlňovali sa a popritom ma strkali do výťahu. V takomto štýle sme sa dostali až k mojej izbe.

Do drevenej ohrady! To nebola izba, to bol honosne zariadený byt pre troch ľudí. Prechádzala som sa po mojom apartmáne a pri každej izbe som skoro odpadla. Ale keď som sa dostala so spálne, skoro som sa rozliala na molekuly. Stála tam tá najdokonalejšia posteľ vo všetkých dobách ľudstva. Ale to nebolo všetko. Za tou posteľou, ak tomu tak škaredo vôbec môžem povedať, bola Eiffelovka ako na dlani. Tak toto bude môj koniec. Padla som do tej postele ako vrece bĺch a povedala som si, že toto ešte nikdy nikoho nezabilo a že ráno odídem skôr, než si ktokoľvek stihne všimnúť, že som odišla. Ale opak bol pravdou.

Ráno ma zobudil ten debilný telefón. Päť minút som nadávala, že ktoré hovädo vymyslelo takú blbosť a keď sa mi konečne podarilo stlačiť ten správny gombík z asi milióna, ozval sa z neho veľmi nervózny hlas. Oznámili mi, že moje auto je pripravené. Do frasa, aké auto? No nič, je na čase vypadnúť.

Akonáhle som však vyšla z izby, zhŕkli sa ku mne všetci akoby som bola posledné jedlo na svete a oni nikdy v živote nejedli. Bola som naozaj prekvapená. Ja som nikdy o žiadnej Kristen nepočula a oni tu o nej stále niečo omieľajú. Ach jaj, a to som sa len chcela nenápadne vytratiť. Ale to očividne nie je možné.

Do ruky mi strčili akési papiere a doslova a do písmena ma vopchali do auta. Keď som sa pýtala vodiča, kam ideme, len si niečo zamrmlal pod nos a ešte aj po francúzsky. No paráda. Ja som tomu, samozrejme, rozumela, čiže mi to aj veľmi pomohlo. Ja som nechcela ísť nikam. Hm a ja že kde je problém.

Dostali sme sa na letisko. Pre Alaha, čo tu robím? Obálka. Jasné. Ja logik. Možno tam niečo bude, že? Ha a ja mám byť tá, čo zmaturovala. To tak. Niekedy mám pocit, že aj mucha na stene je múdrejšia než ja...

V obálke boli akési papiere, časopis.... a letenka! Monte Carlo? Monte Carlo! Ja letím do Monte Carla? A no do r**i. Ešte aj súkromným lietadlom a všetko je už zaplatené. No pekne. Toto asi ani nieje pravda. Čo mám robiť? Čo mám robiť? Mám povedať, že to nie som ja? Bella, neblbni! Mysli na seba! Buď aspoň raz v živote sebecká. Ber, pokiaľ ti ponúkajú. Tak Monte Carlo, priprav sa! Bella Swanová alias Kristen prichádza!


Ak si sa dostal až sem, zrejme to myslíš vážne. Ďakujem ze prečítanie a prosím na kolenách - nechajte mi tu komentík. Aj zlý. Len nech je. A ešte mám otázky:

1. Chcete pokračovanie?

2. Chcete Sad alebo Happy end?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ako jedna...:

 1
10. Jo
07.09.2013 [14:54]

Film Monte Carlo se Selenou Gomez.. Nečerpala si z toho trochu inspiraci..:P :D

30.04.2012 [12:45]

monokl009tohle je opsané z jednoho filmu kde hraje Selena Gomez ale je to dobré. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

03.02.2012 [18:37]

LeahCcKrásné!!!!!!! škoda těch sprostých slov... ale co já je taky používám.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Určitě pokráčko!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Určitě Happy end!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.02.2012 [20:18]

AddyCullen1) joo
2) jasně že happy... život je krutý v realitě, ať aspoň povídky jsou happy!!!

Je to moc hezkééééé!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. lucka2010
02.02.2012 [19:49]

Happy end :D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Wigy
02.02.2012 [12:13]

Pokračování, samozřejmě a happy end. A je to krásný začátek...:-)

01.02.2012 [13:16]

nikaokVyzerá to super... teším sa na pokračko a jednoznačne Happy end Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31.01.2012 [21:20]

agathkazajímavý příběh Emoticon jen mi trochu vadí ta sprostá slova Emoticon jinak určitě pokračuj Emoticon zajímalo by mě, jak se z toho vymotá

2. twifan
31.01.2012 [20:46]

Že si taky viděla film Monte Carlo? :D (se Selenou Gomez)Známá osoba podobné té druhé... (taky na WC :D ).Podle mě to dost "kopíruješ" Emoticon Emoticon Emoticon Ale jinak dobrý. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. daslli141
31.01.2012 [19:42]

1. áno
2. happy end
krásna poviedka... teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!