Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovec upírov 9 časť Znova v škole Pohľad Edwarda

30.04.2009 (18:52) • RenesmeeCarliee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1745×

Pohľad Edwarda

Bol som ten najšťastnejší upír na svete. Moja láska sa vráti do mesta Forks a stretnem sa s ňou v škole. Veľmi sa na tento okamih teším, len sa bojím jej reakcie.

Už 1 mesiac som netrpezlivý. Celej rodine už leziem na nervy. Iba Emmett si so mňa robí dobý deň.
Alicine vízie sa stále také isté. Bella v škole. Bella na vráti s nami a bude u nás bývať.

Za pár hodín vyrazíme naspäť do Forksu. Ide celá rodina. Pravdaže najviac s tým mala problémy Tanya. Ešte stále nepochopila, že o ňu nemám záujem.

Ideme. Bereme moje Volvo, Carlisov Mercedes, Alicine Porshe a Emmettov Jeep. Po ceste sme ešte boli na love pre istotu aj keď teraz to nebude potrebné. Bella je už upír a ja sa nemusím báť, že jej ublížim. Už mi nebude voňať jej krv.
Vrátili sme sa naspäť k autám a vyrazili naprieč osudu, ktorý ma tam čaká a aj ostatných.

Prišli sme pri tú školu kde sa všetko začalo. Kde som ju po prvýkrát stretol ešte keď bola lovcom. Obetovala sa za mňa. 
Akurát mala prestávku, tak som išiel do školy a za mnou moja rodina, celá. Zase to bolo ako vtedy keď som prišiel ja. Všetky dievčatá hádzali na mňa koketné pohľady a chalani zase nenávistné pohľady. Radšej som vypol moju schopnosť a plne sa sústredil hľadajúc len jednu osobu. Hľadal som ju po celej chodbe. A vtedy som ju našiel pohybujúc sa pomedzi ľudí okolo nej. Nevyzerala, že by ju lákalo. Skôr bola smutná. Neviem čo ma to napadlo, ale určite si myslela, že keď sem príde nájde nás tu. No my sme odišli. Všetci sme boli zdrvený, že nám odišiel jeden člen rodiny a mne moja láska. Veľmi sa bojím jej reakcie. A potom nás zbadala ako stojíme na chodbe oproti nej. Na tvári sa mi objavil šťastný úsmev. A jej tiež. Teraz bolo moje srdce celé. Teraz som našiel ten malý kúsok šťastia, ktorý mi vyplnil to prázdne miesto. 

Rozbehla sa za mnou. Išiel som jej naproti. Veľmi som sa premáhal, aby som nevyletel upírou rýchlosťou. Asi som nebol sám. Aj ona sa veľmi zdržovala nášho pravého tempa chôdze.
Narazili sme do seba. Jediné čo som dokázala v tomto momente povedať bolo: „Bella." A ona len povedala: „ Edward ." Slastne privrela oči a jemne mi zavrčala do ucha. Na tvári sa mi objavil jej obľúbený pokrývený úsmev.
Na nič som nečakal a rýchlo som ju pobozkal. Opätovala mi ho. Bol som teraz tak šťastný, že sa to nedá opísať toľkými slovami. Odtrhli sme sa od seba a ona si všimla moju rodinu do ktorej chcela tak patriť, ale osud jej naprial. Ani mne, až teraz.
Začala sa objímať s ostatnými členmi rodiny. Esme začala hovoriť na Bellu materinsky. Opäť sa v nej prebudila materinskosť. „Bella tak si nám chýbala. Dúfam, že už ostaneš s nami?" „Ach Esme aj vy ste mi chýbali. A tak moc. Veľmi rada ostanem, len budem musieť niečo vybaviť. A niekomu sa poďakovať." Prikývla Esme na súhlas a Bella pokračovala: „Má poslednú hodinu, tak potom sa stretneme na parkovisku." Rozlúčila sa s nami a odišla. My sme tichosti opustili chodbu. Už teraz mi chýba moje slnko, ktoré mi svieti na cestu a zároveň ma vedie. Oprel som sa o svoje Volvo. Moje najobľúbenejšie. Čakal som a čakal.
Pripadal mi to nekonečný čas. Veľmi by ma zaujímalo, čo si musela ešte vybaviť. Spomínam si, že Alice mala víziu kde bola s blonďavým upírom. Chytila ma panika ale aj žiarlivosť. Úplne vo mne pomiešala city. Musel som dlho rozmýšľať keď zazvonilo. Skončila posledná hodina. Nesmiem zabudnúť, že sa jej musím niečo dôležité opýtať. A potom spravím jednu vec, ktorú som chcel spraviť už minule, ale nemal som kedy. Buď sa niečo stalo alebo nás rozdelilo.

Rozleteli sa dvere a v nich stála ona. Usmievala sa tak som jej úsmev opetoval. Rozbehla sa za mnou presne ako na chodbe. Prišla pri mňa a vášnivo ma pobozkala. Nevšímali sme si ľudí okolo seba. Proste sme boli len ONA a JA. Odtiahli sme sa od seba a mne sa opäť objavil jej obľúbený pokryvaný úsmev. Opýtal sa som jej čo sem tak dlho plánoval. „Bella čo by si povedala keby si bývala s nami? I šli by sme teraz hneď k nám. Už máš pripravenú izbu." Odtiahla sa odo mňa sa na tvári sa jej objavil ten najkrajší úsmev aký som videl vo svojej existencie. A potom mi odpovedala: „ Veľmi rada budem bývať u vás. Ale ako ste vedeli, že tam budem bývať. Ja som vám nič nehovorila." To ju ešte netrklo, kto je u nás na to expert a potom rýchlo povedala: „Alice. Že ma to nenapadlo." Zasmiala sa a ja s ňou. Dnes som sa mimoriadne len smial. Nastúpili sme do auta a vyštartovali k nám domov, kde aj ona teraz bude bývať.

Autor: RenesmeeCarliee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lovec upírov 9 časť Znova v škole Pohľad Edwarda: