Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovec upírov 9 časť (Pohľad Belly)

Lovec upírov 9 časť (Pohľad Belly)Tak po nekonečnej dobe sem pridávam ďalšiu časť. Nestiham tak tu je len teraz pohľad Belly. Inak som si už konečne založila zošiť tak budem písať aj v škole aby tu bolo toho viac a častejšie. Tak príjemné čítanie a pls napíšte či mám vlastne pokračovať a či sa Vám tato poviedka vlastne páči. a či to nepíšem zbytočne.Dik Aloha

9. Znova v škole

Pohľad Belly

A znova v tej škole, kde ma uniesli. No uniesli sa nedá povedať. A presne aj miesto kde som ho stretla. Tam kde som našla svoji lásku. Moju prvú. Kde som mala zahájiť moju úlohu ohľadom Cullenov. 

Prichádzali sme do mesta. Vítala nás tabuľa. Mne tak veľmi dobre známa. 

Všetko ide dobre. A potom zacítime pach. A mne dobre známi. Ale nikde ich nevidím. Asi sa mi to už zdá. Čo by tu robili. A ja som odišla. Už ich tu nemá čo držať. 

Ani nevnímam tú ostrú bolesť v mojej hrdle. A čo som ja vnímala posledných pár týždňov. Dokopy NIČ. Bolesť, psychická ale aj fyzická.

Prišli sme pri tu mne tak dobre známu školu. Škola, do ktorej som chodila ešte ako človek. Niekedy mi to všetko chýba. Ani som si neuvedomila, že je tu v aute ešte niekto. Podstate som spomínala. Bola som hlboko zamyslená tak som moc toho okolo seba nevnímala, ani moju upíriu stránku, ani upírov v aute. Bol tu so mnou Timi a ešte nejaký neznámi upír, ale bol mi nejaký známy ako keby som ho už niekde videla, ale nevedela som kde. No nič budem to musieť zistiť. Ako keby som už mala málo záhad, ktoré mi komplikujú život teraz v tomto momente existenciu.

Zastavili sme a vystúpili. Reakcie ľudí okolo boli rôzne. Teraz keď som mala dokonalý sluch som všetko počula, čo si rozprávajú medzi sebou. Počula som napríklad: „Tyyyy joooo tá je fajnová. Tú musím zbaliť." Takéto otravné otázky. Liezlo mi to na nerve. Nečakala som, že tu ľudia budú mať také reakcie. 

Myslela som si, že tu stretnem aj moju vysnenú rodinu, ale oni nikde. Neboli tu. Nemalo ich tu už čo držať. Nebola som tu, tak odišli. Chýbajú mi. A tak veľmi. A vtedy sa to stalo. Na konci som zbadala tú najkrajšiu osobu v mojom živote. Osobu, ktorá ma povedie temnotou. Aj vo tme by som sa našla. Žiaril cez celú chodbu. Vedela som, že raz moje slnko vyjde spoza mrakov, ktoré mi zabraňovali spokojne žiť. Na nič som nečakala a ľudským behom som mu vyrazila na proti. Veľmi som sa premáhala, aby som nevyštartovala upíriov rýchlosťou. Išiel mi na proti. 

Mlčky sme na seba hľadeli. Ľudia okolo si museli myslieť, že sme šibnutý, ale mi sme to nevnímali. Vnímali sme iba jeden druhého. Vnímali sme len svet v ktorom existoval ON a JA. To dlhé ticho, ktoré medzi nami trvalo prelomil ako prvý ON: „Bella." „Edward." Slastne som privrela oči a jemné mu zavrčala do ucha. Jediné slová, ktoré sme povedali a potom sa stalo na čo som tak dlho čakala. Pobozkal ma. Tento krásny a neopakovateľný pocit som dlho nepocítila. Vtedy mi to totálne rozdrvilo srdce, keď ešte bilo. Síce teraz mi nebije, ale bije pre jednu jedinú osobu . Osobu, ktorá tu a teraz stojí oproti mne. V očiach som mu videla tú lásku, ktorú uchovával pre tento okamih. Okamih keď sme zase spolu. Žiaril navôkol. Tak ako jeho krása, ktorá mi vyráža dych ešte teraz po takej dobe. 

Odtrhli sme sa od seba. Za nim stála jeho rodina. Moja vysnená. Rozbehla som sa za nimi. Postupne som ich poobjímala. Dokonca aj Jaspera a Rosalie. Esme prišla za mnou a zašepkala mi: „Bella tak si nám chýbala. Dúfame, že už ostaneš s nami?" „Och Esme aj vy ste mi chýbali. A tak moc. Veľmi rada ostane, len budem musieť niečo vybaviť. A niekomu sa poďakovať." V tomto zmätku ale aj šťastia, radosti som zabudla na Timiho a ostatných. Nechali ma samu pretože si mysleli, že mám nejaké super sebaovládanie. „Mám ešte poslednú hodinu tak potom sa stretneme na parkovisku." Rozlúčila som sa s nimi a Edwarda som letmo pobozkala. Odišla som na Biológiu, ktorú mám s Timim. Povzbudzovala som sa. Bella ty to zvládneš aj horšie veci so prekonala.
Vošla som do triedy a išla si sadnúť na svoje miesto. Bolo tu veľa ľudí a v mojom hrdle sa rozpútala vojna. Na to, že som upír a mám vyvinuté zmysly, nevšimla som si, že vedľa mňa sa posunula stolička. Pootočila som hlavu a zbadala Timiho. Milo som sa usmiala. Úsmev mi opätoval. Počula som ako niekto zavzdychal za mnou. Otočila som sa a stretla som sa s očami jedného chalana. Zamračila som sa. I nak to nejde, keď chce aby žil. Musím nabrať odvahu. Idem do toho.
„Timi?" „Áno Bella?" „No len ja som chcela, že stalo sa veľa vecí." „Áno ja viem." „Ako to?" „Videl som vás." „Aha, no a ja no chcela by som sa k nim vrátiť." „Dobre pokojne môžeš ísť. Nebudem Ťa držať." „Ďakujem." „Nemáš zač, ale dúfam, že ma prídeš niekedy navštíviť?" „Dobre, pokúsim sa." Takto skončil náš rozhovor a my sme sa zaoberali už iba profesorov výklad. Celý čas sa milo usmieval.

Hodina skončila a ja som rýchlo vybehla z triedy, ale naposledy som sa pozrela na Timiho a zakývala som mu a ústami mu naznačila Ďakujem. Iba prikývol a naposledy sa usmial. Otočila som sa o utekala na parkovisko. Vrazila som do dverí a myslela som si, že som ich vyvalila z pantov. 
Stál tam. Bol opretý o svoje auto. Typické strieborné Volvo. Musela som sa zasmiať. Po dlhej dobe konečne iný výraz ako zamračený alebo ubolestený výraz. Teraz som mala šťastný výraz. 
Prišla som priňho a vášnivo ho pobozkala. Musela som si všetko užiť dokým ma zase niečo nestretne a rozdelí nás. Na tvári sa mu objavil pokrivený výraz. Niečo chystá na 100%.
„Bella čo by si povedala keby si bývala s nami? Išli by sme teraz hneď k nám. Už máš pripravenú izbu." Pošepkal mi do ucha. Ja som sa zoširoka usmiala a odtiahla som sa od neho, aby som mu mohla pozrieť do očí. Na nič som nečakala a povedala mu s úsmevom na perách: „Veľmi rada budem bývať u vás. Ale ako ste vedeli, že tam budem bývať ja som vám nič nehovorila." A potom ma trklo: „Alice. Že mi to nenapadlo." Zasmiala som sa a on so mnou. Konečne sa aspoň raz smeje so mnou niekto. Nastúpili sme a vyrazili sme do nášho domu už nie je ich domu.  



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Lovec upírov 9 časť (Pohľad Belly):

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!