Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovec upírov 8 časť Premena pohľad Belly

20.04.2009 (10:50) • RenesmeeCarliee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2084×

8.Upír

Pohľad Belly

Nemyslela som si, že premena mohla byť taká bolestivá. Cítila som sa ako vo mne vrie oheň. Bol to neznesiteľný pocit. Chcela som už aby to skončilo, ale nešlo to. Prialo som si, aby to už skončilo. A potom. Srdce spravilo posledné BUCH....BUCH ......BUCH.... A bol koniec. Na jednej strane som bola rada, že som upír. Už som sa nemusela skrývať pred ostatnými. Ale na strane druhej nebola pri mne moja láska na život a na smrť. Musím niečo vymyslieť. Ale čo? 

Sedela som na sedačke čo som mala v izbe. Keď v tom do izby vtrhol muž. Mal blonďavé vlasy a mal krásne fialové dúhovky. To preto, že mal červené dúhovky pod kontaktnými šošovkami. Jedným slovom bol to anjel. A potom som si uvedomila, že on je upír. Človek nemôže byť tak krásny. Neviem, ale musel tu pekne dlho stáť, pretože si musel odkašlať, aby som mu venovala pozornosť.

„Ahoj Bella. Ja som Timy. Asi vieš čo sa s teba stalo?" Prikývla som mu na súhlas a opýtala som sa ho: „Kde som to?" „No, aby som o správne povedal tak sme Ťa našli vo Volterre. Zrovna prebiehala u teba premena. Nechceli sme Ťa tam nechať tak sme Ťa zobrali so sebou." Kukala som naňho otvorenými očami dokorán a ústa som malo do O. Opýtala som sa ho: „A pustíte ma?" „No ešte to zvážime. Ale veľmi sa čudujem, že si pokojná. Nie si náhodov smädná?" Až teraz som zaregistrovala to pálenie v krku. „Nie, neni som smädná. Ale chcela by som sa opýtať či môžem dostať nejaké oblečenie lebo toto čo mám nejako sa moc zašpinilo." Opýtala som sa z úsmevom na perách ale skôr s toho vznikol úšklebok. „Jasné. Niečo ti prinesiem." „Dik." „Nemáš zač." Otočil sa a vykročil von z izby. 

Chcela som vedieť čo sa skrýva za týmito dvermi. Podišla som k nim a otvorila ich. To čo bolo za nimi som nedokázala popísať slovami. Tá izba bola krásna, veľká a hlavne veľmi priestranná. Jednoducho očarujúca. Zavrela som naspäť dvere a posadila sa na pohovku. Rozmýšľala som prečo sa ku mne tak dobre správajú. Z premýšľania ma vytrhlo zaklopani na dvere. Bol to Timy. „Doniesol som ti nejaké oblečenie čo si chcela. Nie je to nič moc, ale určite lepšie ako máš na sebe." Ukázal na moje zakrvavené, roztrhané tričko. Až doteraz som neregistrovala, že mám na sebe krvavé tričko. Pozrela som sa naň a môj smäd ma ovládol. Dostal sa na povrch mojej mysle. Ovládol ma. Musím sa na to opýtať: „EEE Tomy...Kde sa tu dá loviť?" „Preboha Bella. Hádam nechceš ísť loviť ľudí?" „NIE! Si sa zbláznil. Myslím zvieratá. Totiž žila som s jednou rodinou upírov a ty sa živili zvieratami. Aj ja niekedy." „Počkať, počkať. Ty si lovila zvieratá keď si bola človekom?" „Nooo...Ono to je trošku zložité." Pozrela som sa očakávala ako zareaguje. „Hmm...Zaujímavé. Tak mi to vysvetli. Ja mám celú večnosť. A ty teraz tiež." Usmial sa na mňa. Mal krásny úsmev. Toľko sa podobal tomu úsmevu, ktorý som mám tak rada. Chýba mi. „No to je dlhý príbeh ale pokúsim sa to zhrnúť." Prikývol na súhlas. „No žila som v meste Forks. Ako každý deň chodila som do školy. Ale potom sa niečo stalo. Uniesli ma a ja som sa stala lovcom upírov. No lenže oni nevedeli, že ja som upír. Dokázala som sa premieňať z človeka na upíra a zase naspäť. 
Dali mi úlohu. Mala som zistiť viac o jednej „vegetariánskej" rodine. A no potom sa to stalo. Zaľúbila som sa do jedného upíra, ale kvôli tomu, že som bola lovcom upírov nemohla soms ním zostať. Tak som odišla naspäť. Po 5 rokoch som sa vrátila. Vzdala som sa byť lovcom. No lenže ja som zabudla na Volturiových. Našli ma. Musela som odísť s nimi. Chceli ma zabiť alebo premeniť. Vtedy som zrovna bola upírkov. Nepremenila som sa naspäť na človeka. Musela som ísť do Volterry. Tam som pracovala v garde pre Ara. Lenže potom som ako keby upadla do spánku a ráno som sa zobudila zase ako človek. No potom som začula niečo ako keby sa niekto bil. Bolo mi to divné. Tak som otvorila dvere a tam som videla Alexa. Zbadal ma a prišiel pri mňa. No ja blbá všetko som mu povedala. Začal blázniť alebo čo. Vtedy vo mne pretiekla posledná kvapka trpezlivosti. Chytila som ho pod krky. A potom som už len cítila niečo tupé čo ma buchlo do hlavy. Nevieš ako to všetko dopadlo? A kde som to? Čo tu robím?" „Veľmi zaujímavý príbeh. Bella si stále v Taliansku, ale niie vo Volterre. Ja som Ťa omráčil. Prepáč." „To je v pohode. No chcela som sa opýtať kde si tu môžem zaloviť, nejaká som už smädná." „Oh jasne...Poď zamnou." Tak so išla za Timim. Prechádzali sme tou krásnou miestosťou a v strede bol pult a za nim stála žena. Ale to čo ma upútalo bolo, že nie je upír ale, človek. Presne ako vo Volterre. Toľko vecí mi to pripomínalo. Cítila som, že sa mi jed tvorí v ústach pri pomyslený na tu recepčnú. Timy si všimol kde sa pozerám tak radšej pridal do kroku. Predsa nechce stratiť recepčnú. Ale aj tak keby niečo nájdu si novú. Ľudí je veľa na tomto svete. Všimla som si, že sme už KONEČNE prišli pri nejaké dvere. Timy ich otvoril a povedal: „Zvierat je tu dosť, ale prosím Ťa dávaj si pozor. Choď loviť nejakých 20 km preč, aby si náhodou nestretla ľudí. I keď keby Ťa stretli už by si mysleli, že sú nebi." Prikývla som na súhlas a musela som sa tomu usmiať.
Vyštartovala som. Užívala som si tú rýchlosť, silu a obratnosť. Toto bolo niečo iné. Neskutočné. Fascinujúce. A potom ucítila som ten najkrajší pach. Moja „večera". Bol to grizly. Spomenula som si na Emmetta. Aj ten mal rád grizlyho. Vysala som ho do poslednej kvapky a zahrabala som ho hlboko pod zem. Musím zničiť stopy.  

Keď som sa napila dostatočne vrátila som sa naspäť tam kde som dočasne bývala. Teraz som si mohla všetko poobzerať lepšie. Bol to veľký dom. Mal krásnu lúku. Okolo bol les. Ale tento dom nebol ako vo Forske. Tento bol iní. Chýbalo veľa vecí. Chýbal mi ON. Ach. Ako môžem žiť keď mi chýba plece na ktoré sa môžem vyplakať. Tsss. Ako keby som mohla plakať. Také ironické. 
Vstúpila som do dverí a v tom som sa zrazila s niekým.
„Och prepáč nezbadal som Ťa." Zdvihol sa a uprel na mňa modré oči. Počkať modré? Ale veď upíri majú mať zlaté alebo červené oči. Ale on mal modré. Bol to človek. Ani som si nevšmli, že nedýcham. Zhlboka som sa nadýchla. Ajaj. Toto som nemala robiť. Nádherne voňal. Všimol si moje oči ako černali. Musím to nejako zakryť, ale ako?
„Si v poriadku? Bola som zamyslená. Prepáč nevšimla som si Ťa."
„Hej som v poriadku." Pozeral na mňa ako na bohyňu. 
„Aaa Bella. Konečne si tu." Moja záchrana. „Poď so mnou. Potrebujem sa s tebou porozprávať." Odišla som preč s Timym a cítila som pohľad na mojom chrbte. Musím poďakovať Timymu, ale on ma predbehol. „Bella ako to, že si vydržala byť tak blízko človeka?" „Ja neviem. Absolútne." „No nič. Toto potom vyriešime. Chcel som sa s tebou porozprávať. Budeme sa sťahovať a chcel som sa opýtať či ideš s nami?" „Hej pôjdem. A kde sa budeme sťahovať?" „Do Forsku." Zalapala som po dychu. Timy si to všimol. Zrútila som sa na zem a ucítila som chladné ruky na chrbte. „Bella čo sa deje?" „Timy máme problém. Kedysi som tam žila. To by bolo v poriadku. Vieš čo som ti hovorila môj príbeh. Tak tam žije tá rodina. A tam žije aj ON." „Aha. Ak chceš môžeme teda ísť niekde inde?" „Ja neviem. Ja tam chcem ísť. Po všetkom sa mi stíska. A asi tam nastúpim aj do školy." „Hej, hej. Viacerí tam nastúpime do školy. Dobre nech je po tvojom. Ale budeme si musieť dávať pozor. Predsa tam je väčšia skupina upírov." „Pred nimi si nemusíme dávať pozor. Oni nám neublížia. Ja som bola lovec a som tu. I keď v inom stave." Smutne som si povzdychla. „Tak dobre choď sa pobaliť. Teda aj máš nejaké veci." „Popravde nemám nič. Takže môžeme vyraziť. A Timy kto bol ten človek čo som doňho narazila." Otočila som sa a čakala na odpoveď. „Môj brat." Povedal to ako keby niečo ľutoval. Musím niečo o tom zistiť a veľmi opatrne. 

Tak sme vyrazili do mesta Forks. Tam kde sa všetko začalo. Tam kde možno nájdem lepší život alebo horší. To už zariadi osud.

Pohľad Edwarda

Deň ako každý iný. Ďalší deň strávený zavretý v izbe. Ďalší deň bez NEJ. Život ide ďalej.
Teraz bývame na Aljaške. Niekedy mám pocit, že sa všetko opakuje. Každý boží deň sa Tanya vtierala. Chodila si do mojej dočasnej hoci kedy. Úplne ignorovala moje súkromie. Raz to tak ďaleko príde, že pretečie posledná kvapka mojej trpezlivosti.

Alice vízie naberali na vážnosť. Bol som s toho nešťastný. Ako sa len ONA cíti? Neviem. Ale ako sa ona cítila po celý ten čas. Ani to neviem. Dokonca neviem či aj žijem. Žijem? Jediná reálna odpoveď je NEVIEM. Ďalšie a ďalšie otázky, ktorých odpoveď je vo hviezdách.

A vtedy sa to stola. Alice mi poslala tú najkrajšiu víziu. Bella sa vracia do Forksu. A to najlepšie. Bella opäť v škole. No počkať, ale veď Bella je novorodený upír, ako potom môže byť v škole plných chutných ľudí? To by ma veľmi zaujímalo.

Tak toto bude veľmi zaujímavé.

Autor: RenesmeeCarliee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lovec upírov 8 časť Premena pohľad Belly: