Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovec upírov 7 časť Nepodarený útek (Pohľad Belly)

Sraz Ostrava!!! 17


Lovec upírov 7 časť Nepodarený útek (Pohľad Belly)Ahooooj...Tak po dlhej dobe sem pridávam ďalšiu časť mojej poviedky. Moc sa omluvam ale nejak ma nič nenapadalo takže táto kapitola bude nič moc.Stihla som napísať len pohľad Belly ale rýchlo sa pustim do pohľadu Edwarda.Takže ešte trochu trpezlivosti a doprajem Belle a Edwardovi trochu kľudnej atmosféry.Príjemné čítanie.

7. Nepodarený útek

Pohľad Belly


Od dňa keď som sa premenila opäť na človeka som si dávala veľký pozor. Už som nemala takú silu, rýchlosť a obratnosť. Bola som opäť ten krehký, zraniteľný človek. 
Dlhé noci som plánovala útek. Pokúšala som sa oň už X- krát, ale vždy to dopadlo tak ak naposledy. Chytili ma. Vedela som ukryť pred nimi svoj pach, ale nie na dlho. Trénovala som to posledný mesiac. Bola som prekvapený keď sa mi môj talent zlepšil. Dokázala som Arovi ukázať myšlienky aj keď veľmi obtiažne a potom som zostala unavená. 
Raz keď som sa pokúsila sa dostať von z toho prekliateho hradu som našla cestičku, ktorá viedla von. Zapamätala som si ju. Nabudúce budem aspoň vedieť kade ísť a nestratím sa v tom množstve chodieb. Z môjho dlhého a poriadne zamysleného okamihu som začula ako keby sa odohrával boj. 
Na nič som nečakala a ľudskou rýchlosťou som vyštartovala pri dvere. Otvorila som ich a naskytol sa mi hrozný pohľad. Bojovalo tu snáď 15 upírov. Ale to čo som zbadala ma prekvapilo. Medzi nimi boli mne dobré známe tváre. Napríklad Alex. I keď nebol vždy na mňa taký dobrý, ale istým spôsobom som ho mala rada. Všimol si ma. Rýchlo pribehol ku mne a rýchlym hlasom mi povedal: „Bella. Tak Ťa rád vidím. Dozvedeli sme sa, že Ťa Volturioví zajali." 

„Zajali?" Prikývol na súhlas. „Ale mňa nezajali. Išla som dobrovoľne."
„Si so mňa robíš akože dobrý deň? Mi sme sem Ťa prišli zachrániť a ty mi pokojne povieš „Išla som dobrovoľne"?" Týmto padla vo mne posledná kvapka trpezlivosti. Chytila som Alexa pod krk a vyzdvihla som ho nad seba. Iba lapal po dychu. Cítila som sa ako keby ma ovládol „živeľ", ktorý nejde zastaviť. Môj mozog registroval, že niečo robím čo by som nemala, ale nedokázala som prestať. 
Niečo ma buchlo do hlavy a ja som pocítila ostrú bolesť, ktorá vychádzala z mojej rany na hlave.

Muselo ubehnúť snáď večnosť. Niečo nebolo v poriadku. Nevedela som ako skončil boj. Nevedela som kde som. Bola som stratená. Nemohla som prikázať viečkam, aby sa otvorili, boli pre mňa príliš ťažké. Necítila som ruky, nohy. Jediné čo mi ostávalo bolo načúvať zvuky, ktoré okolo mňa sa diali. Zistila som ,že mám silnejšie zmysly ale nič iné sa nezmenilo. Stále som bola človekom. Toto striedanie človek- upír- človek- upír ma totálne vyčerpávalo.

Počítala som sekundy, minúty, hodiny, dni a stále všetko po starom. Pomyslela som si, že už je dosť „spania" proste musím otvoriť tie prekliate oči. Musím prinútiť svoje telo, aby ďalej fungovalo. 

Otvorila som po nekonečnej dobe oči. Napínala som uši a počúvala zvuky, ktoré sa ozývali okolo mňa. Posadila som sa a poobzerala som sa okolo a zistila, že je to pekne zariadená izba. 
V skutočnosti moja ,bývalá ´ izba bola menšia oproti tejto druhej izbe.

Veľmi ma zaujímalo čo je za tými druhými dvermi. Pomaly a neistým krokom som sa vydala k tým dverám. Potichučky som ich otvorila. No potichu ak sa dá tak povedať, hlavne keby nevŕzgali. Vyšla som na chodbu. Okolo mňa bolo veľa obrazov. Zdali sa mi povedome. Prechádzala som okolo ďalších dverí. Boli drevené a vyzerali veľmi staro ale i napriek tomu boli dosť odolné proti nárazu.
Po dlhej chodbe som sa dostala k dverám, ktoré boli iné. Trochu som ich pootvorila. To čo ma za nimi čakala ma do slova a do písmena vyľakalo.
Videla som 6 upírov ako sa kŕmia. Ale nie zvieratami ale ľuďmi. Aj keď sama som bola upírka, ale toto čo som videla ma úplne vystrašilo.

Ani som nevnímala čo sa deje keď zrazu pri mne sa objavila postava. Tá postava bol upír, ktorý sa kŕmil. Musel ma zacítiť. Oči mal čierne. Bol smädný. Ani som nezaregistrovala a už som len cítila jeho chladný dych na krku. Tá bolesť bola neznesiteľná. Pomaly som strácala vedomie. Ale ešte som začula zavrčanie a hromové dopadnutie niekoho na zem. A potom som už len cítila tú ukrutnú bolesť, ktorá mi zožierala každý milimeter môjho teľa.

Nabudúce pohľad Edwarda

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Lovec upírov 7 časť Nepodarený útek (Pohľad Belly):

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!