Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zlatokopka - 1. kapitola

Alice and porsche by Horse


Zlatokopka - 1. kapitolaKrása. Bohatstvo. Moc. Sebavedomie.

Krása vám otvorí dvere. Bohatstvo vás vynesie na výslnie. Moc vám zaručí nadvládu. A sebavedomie vás pozdvihne na vyššiu úroveň.

O tomto všetkom sníva mladá Bella. Len si k tomu všetkému pridala i nesmrteľnosť, ktorá sa jej ponúkla v podobe vzťahu s prekrásnym upírom Edwardom. Edward je ňou tak očarený a zaslepený láskou k nej, že nevidí jej pravú tvár. Edward vidí v Belle svoju životnú lásku a Bella v Edwardovi naplnenie túžob.

Čo sa stane, keď sa tieto dve bytosti spoja? Dostane každý to, po čom prahne? Pôjde všetko tou jednoduchšou cestou, alebo sa s nimi osud škaredo zahrá?

Karty sú zamiešané, stačí si len vytiahnuť ten správny tromf. Ale kto bude mať v tejto poviedke to povestné eso v rukáve?

Predstavujem vám moju novú poviedku. Dúfam, že si získa toľko priaznivcov, ako moje predošlé poviedky. Vaša GCullen. :D

1. kapitola  

 

„Bella, prosím, toto mi nerob! Nemôžeš po tom všetkom, čo medzi nami bolo, len tak odísť.“ Adam si kľakol k posteli, na ktorej ležala moja taška. Hádzala som do nej posledné veci, ktoré som uňho mala. Pozrela som naňho a musela sa usmiať. Úbohý chlap. Nie, nebolo mi ho ľúto, len mi bolo smiešne, že sa to zakaždým muselo opakovať. Skoro na chlp rovnaký scenár.

Neodchádzaj!

Milujem ťa!

Si môj život!

Nedokážem bez teba žiť!

Odchádzaš a berieš si moje srdce!

Niektorí z nich boli vážne sentimentálni zúfalci.

„Adam,“ oslovila som ho a nasala do seba potrebný vzduch. „Nemáš mi čo ponúknuť. Skrátka to tak bude lepšie.“ Naklonila som sa k taške a pevno zatiahla zips. Prudko siahol po mojej ruke a vložil mi do nej malú škatuľku. Prekvapene som si ju prezrela, a potom naňho hodila nechápavý pohľad. Znovu sa natiahol, vzal do rúk moje dlane a s odhodlaným výrazom spustil:

„Isabella Maria Swanová, si môj život. Si svetlo, ktoré mi ukazuje...“

„Stop!“ Ruku som vystrela dopredu, aby som ho umlčala, keď som pochopila, o čo sa tu snaží. Tento je naozaj zúfalý. To sú všetci chlapi takí naivní! Strelila som pohľadom do jeho očí a zazrela v nich bolesť. Čo ma je do jeho citov? Nikto nikdy nehľadel na to, ako sa cítim ja, prečo by som na to zrazu mala brať ohľad. Zohla som sa k nemu, aby som nemusela zvyšovať hlas. Tichý tón dodal mojim slovám zlovestnejší výraz.

„Nechaj si to pre nejakú, ktorá o to bude stáť, Adam Correy. Ja totižto nestojím ani o teba a ani o ten prekliaty prsteň. Zbohom!“ Vtisla som mu krabičku späť do rúk, vzala som svoju tašku a odkráčala so zdvihnutou hlavou preč. Neobzerala som sa, ale tušila som, že ešte stále kľačí v našej bývalej spoločnej spálni a hľadí s hubou rozškľabenou dokorán. Musela som sa zasmiať a tentokrát som svoju radosť dala najavo pekne nahlas.  

V garáži som nasadla do môjho miláčika – čierneho BMW. Darček od Adama k nášmu mesačnému výročiu. Čo už! Nie, Adam nebol jedným z tých, ktorí ma po čase omrzeli. Adam bol fajn, len mal jednu chybu. Jeho účet sa blížil k nule nezmyselným obchodom, ktorý ho pripravil o všetko. Aj o vysnenú partnerku. A mňa? Mňa pripravil o možnosť si užívať. Takže bol čas presunúť svoj zadok niekam inam. Pre mňa to znamenalo na nejaký čas sa uchýliť k mame. Našťastie tieto moje výkyvy neriešila. Stačilo jej jedno – utvrdiť sa v tom, že sa k nej neprídem sťažovať po tom, čo ma niektorí z mojich podarených partnerov nabúcha a hneď na to sa na mňa vykašle.

Naštartovala som a už sa snažila vycúvať z garáže, keď sa za autom vo dverách objavil Adam. Prudko som stúpila na brzdu a vyletela ešte zo skoro idúceho auta.

„Zbláznil si sa? To už si naozaj taký zúfalý!“ vrieskala som po ňom ako nepríčetná. Mať na krku vraždu, či nejaké to ublíženie na zdraví nebol môj štýl. Pomalým krokom sa ku mne rozišiel, až zastal tesne predo mnou.  

„Nie je to môj pokus o zmierenie,“ spustil so sklonenou hlavou. „Aj keď... Ale nie, už viac klesnúť nemôžem. Ide o to...“ odmlčal sa a pozrel mi do očí. Pohodil rukou k môjmu autu a znovu pokračoval: „Budeš ho tu musieť nechať.“

„Čože? Asi som zle počula. Zopakuj mi to!“ Naklonila som sa k nemu a uprene pozorovala jeho pery.

„To auto si dnes prídu vziať. Podlieha exekúcii.“ V tom momente som naozaj ľutovala, že som na tú brzdu skočila. Mala som to doňho napáliť v celej sile. Chrapúň!

„Chceš povedať... že... Berú mi moje auto?“ jachtala som neschopná súvislej reči. To auto bolo to jediné, čoho som sa od Adama nechcela vzdať. Bolo mojím snom.

„Nie je tvoje,“ šepol. „Je napísané na mňa, a preto si ho berú.“ Krv sa mi varila v žilách, no nemohla som s tým robiť nič. Nedokázala som pochopiť, že mohol byť taký neschopný. Naštvane som si prehrabla vlasy a snažila sa pokojne myslieť. Len to akosi nešlo. Chytila som dvere, a potom nimi riadne tresla.

„Fajn,“ precedila som cez zaťaté zuby. Obišla som ho bez jediného pohľadu, otvorila dvere spolujazdca, vzala svoju tašku, vztýčila bradu a snažila sa dôstojne odkráčať preč. Viac ma už potupiť nemohol.

„A Bella?“ ozval sa hneď za mnou. Bože, ako ja nenávidím zvuk jeho hlasu. „Potrebujem tie šperky, ktoré som ti daroval.“ Toto už na mňa bolo priveľa. Prudko som sa k nemu otočila.

„Presne ako si povedal, daroval si mi ich, sú moje. Nemusím ti nič vracať späť.“ Diamanty si vziať nenechám. To ani náhodou.

„Boli kúpené na firmu. Aj tie podliehajú...“ Viac som už nezniesla.

„Vieš čo, Adam Correy, chudák z francúzskej štvrte, vezmi si všetko! Nechcem od teba už vôbec nič, ty úbožiak,“ kričala som a už aj som rozopínala zips na taške. Siahla som do nej a vyťahovala jedny šaty za druhými. „Na, zober si aj tie. Veď i tie si mi daroval. Ber si ich a zadrhni sa nimi! Alebo vieš čo? Navleč ich na nejakú pani exekútorku, alebo si ich pre mňa za mňa strč aj do zadku!“  

Zahodila som tašku a chcela utiecť čo najďalej, keď ma napadla ešte jedna vec. Otočila som sa a pozrela mu priamo do očí.

„Jednu vec teraz neľutujem! A to, že som si tie prsia naozaj nedala zväčšiť. Pretože, ak by som to urobila, teraz by si odo mňa určite pýtal aj tie.“ Adam zvesil ramená a sklopil pohľad.

„Je mi to ľúto, Bella.“ Po jeho slovách som neudržala hysterický smiech.

„Tebe je ľúto mňa? Nebuď smiešny, Adam. Pozri sa na seba. Ty si tu ten väčší úbožiak. Ja sa otrasiem a pôjdem ďalej, ale teba to položí.“ Zvrtla som sa na opätkoch a so zdvihnutou hlavou som kráčala preč.  

Bola som pokorená ako ešte nikdy v živote. Ja som mu ublížila? Ja som ho potrápila svojim odchodom? A čo urobil on mne? Zakopal ma tak hlboko, že to viac ani nebolo možné. Pokoril ma spôsobom, ktorý som si vôbec nezaslúžila, a to všetko len pre jeho sprostosť.

Zastavila som sa až v neďalekom parku, zadýchaná sadla na lavičku a objala si rukami hrudník. Toto bolelo. Koľkokrát sa to už stalo? Koľkokrát som odchádzala od chlapa, ktorý mi už nemohol nič ponúknuť? Veľakrát. No nikdy som zo vzťahu nevyšla takto biedne. Vždy to malo aspoň nejaký prospech, no on mi vzal všetko, čo mi kedy dal. Cítila som sa podvedená a oklamaná. Ako vtedy po prvýkrát. Bolesť na hrudi sa stupňovala, ťažko sa mi dýchalo. Oči ma začali podivne páliť.

Spomienky si začali zaberať miesto v mojej mysli. Znova to prišlo. Znova som podľahla a naletela. Nestačí ani to, že už v tom nie sú city. Nestačí, že mám vytvorené svoje hradby. On skrátka vždy musí vyhrať! Zatriasla som hlavou, aby som sa zbavila tých doterných myšlienok a aspoň trochu si vyčistila myseľ.

Miesto toho som pohľadom prechádzala po okolí. Zaujal ma hluk z neďalekého ihriska. Naháňali sa tam deti a pri tom veselo vrieskali. Poskakovali okolo preliezok, hrali sa s loptou a chlapci ťahali dievčatá za vrkoče. Len jedno dievčatko sedelo samé mimo ostatných nezbedníkov na okraji ihriska pod stromom a v rukách zvieralo malú bábiku. Malo krásne dlhé hnedé vlásky, ktoré jej jemný vánok rozfukoval na všetky strany. Malou rúčkou si ich odťahovala z tváre a zasúvala za ušká.

Sledovala deti, ale nezdvihla sa, aby sa s nimi pohrala. Radšej sklonila hlávku a niečo rozprávala svojej bábike. Pocítila som zvláštny pocit pri pohľade na to dievčatko. Je taká i ona? Sedí mimo ostatné deti odstrčená, alebo ju majú všetci radi? V mysli sa opäť vyrojili spomienky. Všetko, kam som len pozrela, všetko, čo som robila, bolo s nimi späté. Aj moje krachujúce vzťahy, akoby boli len jeho výsmechom. Trápil ma, hoci bol na míle vzdialený. A s ním i ona.

Prečo musí minulosť tak bolieť?

Potrebovala som zo seba dostať tú bolesť, ktorá sa hlboko vo mne usadila. A na to som poznala len dve veci, ako to utíšiť. Jedným  bol alkohol, no a druhý bol plač. Začala som sa zahrávať s myšlienkou, že to spustím, nechám voľný priebeh, aby sa emócie vydrali na povrch. No napokon moje oči zostali suché. Nebolo to po prvýkrát, čo som bola v podobnej situácii, kedy pohľad na všetko okolo otváral staré rany.

Radšej som zvolila tú druhú možnosť odbúrania stresu - alkohol. A tak moje nasledujúce kroky viedli do najbližšieho baru. Už som mala ruku na kľučke, keď sa mi vo vrecku rozzvonil mobil. Porazene som ruku stiahla, cúvla od dverí a bez toho, aby som pozrela, kto volá, som hovor prijala.

„Prosím?“ ozvala som sa, len čo som mobil priložila k uchu. Rozhliadla som sa okolo seba a neprítomne si prezerala ľudí, ktorí prechádzali po druhej strane ulice. Na druhej strane linky to podivne zapraskalo a potom sa ozval príjemný hlas.

„Dobrý deň, pri telefóne Steve Willis. A chcel by som sa zhovárať s...“ Na chvíľu sa odmlčal, akoby si overoval, či zisťoval, komu vlastne chcel telefonovať. „S Isabellou Swanovou Cullenovou,“ doplnil napokon.

„Pri telefóne,“ odrapotala som obvyklú repliku a zamyslela sa nad tým, ako je to dlho, čo niekto použil celé moje meno.

„Volám ohľadom vášho otca. Som jeho ošetrujúci lekár a...“ Vtom momente si získal všetku moju pozornosť.

„Lekár? Môj otec? Čo je s otcom?“ súkala som otázku za otázkou. Zrazu som sa dokázala sústrediť len naňho a všetko okolo ma prestalo zaujímať. Otec. Ako to je dlho, čo som ho nevidela? Tri? Štyri roky? Zmenil sa, alebo je to stále on, môj milý Charlie?

„Hospitalizovali sme ho s ľahším infarktom. Jeho stav už je dobrý a mali by sme ho čoskoro prepustiť, ale... No, viem, že žije sám a bolo by lepšie, keby sa nejakú dobu o neho niekto postaral. Preto vám volám. Nemohli by ste si to nejako zariadiť a prísť ho pozrieť?“ Ako sa niečo také mohol pýtať?

„Jasné, že prídem. Priletím hneď, ako to bude možné.“  Na druhej strane som začula výdych.

„Ďakujem. Odkážem Charliemu, že za ním prídete.“ 


Tak, toto je prvá kapitola mojej novej poviedky. Ako ste si všimli, Bella je iná. Poznačená určitými udalosťami, ktoré sa jej v minulosti stali. Aké udalosti to boli, sa dozviete v nasledujúcich kapitolách. Záleží len na vás, či nejaké budú, a tak vás prosím o vyjadrenie, či v tejto poviedke mám pokračovať. 

Vaša GCullen. :D


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zlatokopka - 1. kapitola:

 1 2 3   Další »
11.02.2013 [17:59]

zuzka88No tak tohle je teda pěkně jiná Bella, i když si myslím, že je to jen její slupka a uvnitř je citlivější než dává najevo. Zajímalo by mě, proč taková je. Jestli jí někdo ublížil a proto se tak zatvrdila... kdo ví... teda ty víš, já se to teprve dozvím. Ale to jakou měla starost o Charlieho mnohé vypovídá. Tak letím na další, abych se dozvěděla víc Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.01.2013 [7:29]

BellaSetTak jsem se dostala k tomu, abych si přečetla Zlatokopku. Už dříve jsem ji vídala v administraci a tak, ale nikdy jsem nedokopala k tomu, abych otevřela první kapitolu a začala číst. Dobře, přiznávám, nemám moc ráda tuhle mrchu Bellu, protože vždycky narazím na povídku, kde je mrcha Bella spíš trapná Bella, protože se zatím nikdy autorce nepovedlo to uhrát tak, aby to vypadalo důvěryhodně. Teď teda nechci nikoho urazit, beru to tak z těch povídek, co jsem četla. Emoticon
Každopádně, tahle první kapitola se mi moc líbila, takže v jejím čtením rozhodně budu pokračovat. Akorát jsem zmatená - Swan-Cullenová? Emoticon Tak trochu jsem doufala, že budou vystupovat i ostatní Cullenovi, protože takhle mě napadá buď to, že Cullenovi nebudou a Edward se bude jmenovat Masen, nebo tak nějak, nebo už se Bella s Edwardem potkala a její minulost je spjatá s ním. Tak teď vážně nevím, co bych si přála víc - asi to druhé, protože to by znamenalo, že Cullenovi se objeví. Pro ně mám zkrátka slabost. Emoticon
Tahle Bella je teda řádná mrcha. I když chápu, že si asi prožila svoje, a nebyla by taková, kdyby ji nepoznamenala minulost. Emoticon Chudák ten Adam. Teď ho ještě litovat můžu, když tam není Edward. Emoticon Kdyby se náhodou chtěl míchat mezi Belward, už by byl zase fuj, fuj. Emoticon Emoticon
Tak na závěr, tvá povídka se mi opravdu líbila, takže můžu jenom chválit. Doufám, že se záhadu Belliny minulosti brzy dozvíme. Emoticon První kapitola rozhodně udělala dojem, takže můžu jenom tleskat... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31.10.2012 [19:44]

lenuskaemmPerfektné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.10.2012 [23:42]

kikuskaFantastický začiatok. Už teraz som veľmi zvedavá na pokračovanie. A dovtedy, pokiaľ sa tu objaví si budem zrejme lámať hlavu nad Bellinom minulosťou. A taktiež nad tým, prečo sa volá Swanová Cullenová. To ma šokovalo asi najviac. Keďže jej otec je klasicky Charlie, tak prečo Cullenová? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.10.2012 [23:00]

BellaSwanCullen8 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16. Gemm
30.10.2012 [19:45]

GemmRáda si přečtu další díl, povídka vypadá dobře a jsem fakt, fakt hodně zvědavá na Edwarda. Jestli bude vážně jenom slepě zamilovanej a nechá sebou zametat, nebo jestli dá Belle taky aspoň trochu zabrat. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15. cechovicovam
30.10.2012 [16:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. morningstar
30.10.2012 [16:26]

urcite pokracuj prosim, nemuzu se dockat pokracovani Emoticon Emoticon

30.10.2012 [9:07]

9moncici9Ahoj, moja. :)

To sa divíš, že ja komentujem, čo? :D Áno je to tak. Ja sa hodlám komentovať tvoju tvorbu, či už túto alebo predchádzajúcu, ale budem, len potrebujem viac času na tvoje veľdiela.

Na túto poviedku som bola naozaj zvedavá. Vždy čítame, že Edward je zlý upír, je zvodník žien, je zlý šéf, atď, atď.

Ale prečítať si, že Bella je zlá, je toho naozaj menej, vlastne veľmi málo alebo vôbec. A teraz konkrétne tu deju.

Je asi divné, ale ja som sa nasmiala na tom aká je Bella. Emoticon
Je svojím spôsobom zlá, je drzá, hrá sa, že nemá srdce, ktoré v skutočnosti má. Má ho, ale nedáva to na javo. Otázkou je, prečo? Čo sa jej stalo? Niečo muselo zapnúť ten gombík, ktorý spôsobil toto...

Verím, že sa časom k tomu dostaneme. Však otázkou tiež je, prečo sa volá Swanová Cullenová?

Vzala si nejakého Cullena? Bol tým Cullenom niekto iný ako Edward? Alebo sa tu Cullenovci volajú úplne inak ako Cullenovci? Mám aj ďalšiu verziu. Bella si už vzala raz Edwarda a ten ju odkopol a ona je preto taká aká je. A teraz nenávidí mužov? Hm? Síce podľa obsahu píšeš, že Edward je ňou očarený hm... Takže si ho vzala a odkopla ho ona? A dá mu novú šancu? Dokelu ja mám otázky a žiadne odpovede.

Toto sa robí? Ja viem, robí. Núti nás čítať ďalej... Fajn, ja budem teda čítať ďalej a pekne čakám, že mi všetko postupne vysvetlíš.

Námet je dobrý, páči sa mi, dokonca sa neviem dočkať pokračovania. Tebe sa nedá vytknúť nič, čo sa týka pocitov, emócií, opis a bla bla... Si ostrieľaný autorov, takže k tomu sa ja vyjadrovať nehodlám... Pri tebe človek nemá ani šancu na kritiku. A to máš šťastie Emoticon Emoticon Emoticon

Takže šupito presto nech tu je ďalšia kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Romulek
30.10.2012 [7:58]

Tak teď jsi mě doopravdy zmátla. Emoticon Tím, že se jmenuje Swan-Cullen, tak vůbec netuším jak si představit pokračování, jestli žila s Edwardem a něco se stalo, nebo je to náhoda a teprve se setkají, nebo on bude Masen. Ty prostě víš, jak přilákat pozornost. Emoticon Je to zajímavý nápad, něco takového jsem tu ještě nečetla, takže určitě pokračuj. Jinak mimo tuhle povídku, už jsme se několikrát ptala, jak to vypadá s povídkou Minulost verzus přítomnost. Nemůžeš tu prosím nechat aspoň zmínku, jestli bude někdy pokračování? Já se na něj pořád těším. Emoticon Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!