Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život v klamstve 1. kapitola

01.10.2010 (18:15) • AndreaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1214×

Vracali sme sa z lovu. Len ja a Renesmee. Vietor nám poletoval okolo tváre. Stromy okolo nás len tak vírili. Rýchlosť je pre mňa tým najkrajším darom, ktorý človek dostane keď sa stane upírom. Už stačilo len prebehnúť dva veľké kopce a jedno údolie, a sme doma. V našom malom domčeku obklopenom lesom a zrnčiacim potôčikom. Domček, ktorý mi tak strašne pripomínal ostrov Esme, kde sme sa prvý krát s Edwardom oddali. Preleteli sme posledný kopec a už sa nám z diaľky črtal náš domček, ktorý skoro nie je viditeľný ľudským okom. Bol celý biely, len strechu mal červenú a spodok domčeka bol hnedý. Bol obklopený kvetmi a v strede bolo malé jazierko. Vyzeral ako perníková chalúpka. Pri tomto pomenovaní som sa zasmiala. Ani nie za sekundu sme tam už boli.

„Kde je ocko?" spýtala sa ma Renesmee, keď otvorila veľké dvojkrídlové dvere do domu a Edwarda v ňom nevidela.

„Neviem, asi je u starého otca a mamy," povedala som prekvapene, vždy nás predsa čakáva na verande, keď sa vraciame  z lovu.

„Škoda, chcela som sa ho spýtať, či by sme zajtra nešli hrať bejzbal." Renesmee milovala bejzbal, hlavne keď s ňou hrá Emmett.

„Ja sa ho to spýtam."

„Dobre."

„Ty sa choď vyspať."

Nemusela som jej to hovoriť dvakrát, bola na nej vidieť zjavná únava. Rýchlo šupla do postele a po chvíľke som počula pomalé dýchanie. A ja som sa vybrala sa Edwardom a mojou milovanou rodinou, zľahka som vyskočila z okna. Priam som preletela rieku, až som skončila na  verande pred domom. Nevedela som sa dočkať kedy ho zase uvidím, aj keď sme boli preč iba pár dní, pripadalo mi to ako celú večnosť. Už som sa načahovala chytiť kľučku, ale začula som hlas, ktorý mi v tom zabránil. Bola to Alice. Hovorila tichým syčiacim hlasom. Zostala som stáť ako zamrazená.

„Musíš jej to povedať, presne takto ako som ti kázala, a nesklam ma!"

„Neboj sa, láska moja, určite ťa nesklamem. Bella bude celá vystrašená z toho, že budú chcieť zabiť jej milovanú dcérku, bez rozmýšľania sa vrhne na nich. Všetkých ich zabijeme. A keď už Bellu nebudeme potrebovať, zabijem ju a Renesmee s ňou. Už nám viac nič nebude stáť v ceste," povedal Edward láskavým hlasom.

„Ešteže si bol taký šikovný a premenil si ju na upíra. Bez jej daru by sme ich neporazili."

„Presne tak," odvetil Edward a na tvári sa mu zjavil úsmev. Tešilo ho, že ho Alice chválila.

V momente ju chytil okolo pása a horlivo ju začal bozkávať. Nemohla som sa ani len pohnúť, vôbec nič som necítila, iba obrovskú ranu do hrudníka, ako keby vám tam vrazili žeravú dýku. Je po všetkom, po láske, po živote. Chcelo sa mi plakať, vyplaviť všetku tú bolesť z tela von, ale moje upírie telo mi to nedovolovalo. Nevedela som vydať hláska. Chcela som zomrieť, ale dobre som vedela, že ešte nemôžem. Musím sa postarať o Renesmee. Nemôžem ju tu nechať samú aby ju... Nemohla som na to slovo ani len pomyslieť. Pri  myšlienke že by Edward zabil našu dcérku, mnou trhlo. Jediným prudkým pohybom som sa otočila a pustila sa do behu. Bežala som k domčeku, ktorý som kedysi milovala, teraz nenávidela. Ani nie za tri sekundy som tam bola. Vošla som do domu, v rohu som zbadala na posteli spiacu Renesmee. Podišla som k nej a mierne som ňou potriasla.

„Renesmee vstávaj, musíme ísť," povedala som trasúcim sa hlasom.

Autor: AndreaCullen, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život v klamstve 1. kapitola: