Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 33. kapitola

09.02.2011 (19:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 6645×

33. kapitola

Bella:

Bolesti prichádzali v pravidelných intervaloch. Šlo to rýchlejšie, než som čakala. Ležala som na boku a snažila sa predýchať každý sťah. Začula som ako sa otvorili dvere. Oči som neotvorila. Snažila som sa sústrediť na pravidelné dýchanie. Kroky prešli k posteli a ľadová ruka ma pohladila po vlasoch.

„Carlisle, bude to asi skôr. Zavolaj Edwarda,“ šepla som.

„Už som tu,“ povedal nežne a a sadol si na okraj postele. Automaticky ma začal hladiť po chrbte a masíroval mi kríže. Bolo to príjemné. Pozrela som sa mu do tváre. Vyzeral, akoby mal bolesti on. Na čele sa mu tvorila hlboká vráska. Natiahla som ruku a prešla po nej prstami.

„Volal ti Carlisle?“ opýtala som sa.

„Áno. Hneď som prišiel. Vezmem ťa teraz do Carlislovej pracovne,“ šepol.

„Na operačnú sálu,“ povedala som ubolene a snažila sa postaviť. Len čo som sa napriamila, zacítila som jemné trhnutie a odtiekla mi plodová voda. Vyvalila som oči na Edwarda. On urobil pár rýchlych pohybov a zrazu som mala na sebe namiesto mokrého županu, jeho košeľu. Vzal prikrývku z postele a zabalil ma. Zovrel ma v náručí a niesol do pracovne.

„Odišla voda?“ opýtal sa Carlisle rovno na dverách. Prikývla som. Edward ma posadil na stôl. Cerlisle ma položil na chrbát a prehmatal brucho.

„Si neuveriteľne pokojná,“ šepol Carlisle s úsmevom.

„Viem, že urobíš všetko, aby som bola v poriadku.“ Posunula som sa vyššie. Podala som Carlislovi ruku a on mi behom sekundy napichol ihlu.

„Kde sú všetci?“ opýtala som sa, lebo mi bolo divné, že tu nikto nepobieha.

„Esme a Rose sú s Marcom na prechádzke, ale do hodiny sa vrátia. Jasper a Emmett strážia dom a Alice je dole,“ ozrejmil mi Carlisle a napojil nejakú infúziu. Zrazu mi začalo celé telo oťažievať. Pozrela som sa prekvapene na Edwarda a potom na Carlisla.

„Čo si mi to dal? Cítim sa zvláštne.“

„Neboj sa. Je to na uvoľnenie a od bolesti. Ľahni si a uvoľni sa.“ Znova prišli kontrakcie, ale menej boleli. Edward mi rukou masíroval kríže a šepkal mi do ucha, aká som statočná. Dieťatko sa prudko pohlo a ja som hlasno vykríkla. Obaja sebou trhli. Znova sa pohlo, a potom znova. Spôsobovalo mi to ohromnú bolesť. Rukou som si rýchlo pohladila brucho.

„Upokoj sa, miláčik. Mamičku to bolí,“ šepla som. Dieťatko sa ešte trocha pomrvilo, a potom sa už nepohlo. Vydýchla som si. Edward ma pohladil.

„Je úžasné ako to malé reaguje. Pomôže nám to počas pôrodu,“ šepol Carlisle a rýchlo ma zas skontroloval.

„Dobre, Bella. Už to o chvíľu začne.“ Bolesti už vôbec neodchádzali. Cítila som sťahy. Bolo to iné než prvýkrát. Cítila som silnú kontrakciu.

„Bella, počas ďalšej kontrakcie zatlačíš,“ šepol Carlisle. Edward sa mi posadil za chrbát a podoprel ma. Oprela som sa mu chrbtom o hruď a chytila ho za ruky. Prišla kontrakcia. Zaprela som sa a zatlačila. Mala som pocit, že sa nič nedeje.

„Dýchaj. Predýchavaj,“ povedal Carlisle. Hlasno som fučala. Prišla ďalšia a tak som sa znova zaprela. Edward ma pevne zvieral. Zatlačila som znova.

„Si skvelá, Bella. Vidím hlavičku,“ povzbudzoval ma doktor. Bola som celá spotená. Vlasy sa mi lepili na tvár. Edward mi čelo pohotovo chladil svojou rukou, no aj tak mi bolo hrozne. Bolela ma každá bunka tela.

„Zatlač, Bella! Pokojne si zakrič.“ Zrevala som a silno zatlačila. Edward v súlade s mojím výkrikom úplne stuhol. Carlisle sa na neho pozrel.

„Zvládaš to?“

„Som v pohode,“ povedal kŕčovito. Prišla ešte jedna kontrakcia. Zaprela som sa a znova zrevala. Celé telo sa mi chvelo. Zrazu som začula ten najnádhernejší zvuk na svete. Plač. Uvoľnene som klesla do Edwardovej náruče. Bozkával ma do vlasov a naliehavo ma hladil po ramene. Šťastne som sa rozosmiala. Natiahla som ruky ku Carlislovi. Zabalil moje dieťatko do pripraveného ručníka a podal mi ho.

„Dievčatko,“ šepol. Edward sa šťastne rozosmial. Pritiahla som si dcérku na hrudník a lapala po dychu. Tá dokonalá tvárička bola úžasná. Neskutočne sa podobala na Edwarda. Bola celá pokrčená a robila sladké grimasy. Edward ju pohladil jedným prstom po líčku. Pritlačil pery do mojich vlasov.

„Milujem ťa. Ďakujem ti. Ďakujem...“ šepkal mi. Carlisle sa na nás s úsmevom díval.

„Už to tu zvládneme, Edward. Choď odniesť malú Alice,“ povedal a ja som prikývla. Už som to poznala. Ešte porodiť placentu, a potom nekonečné šitie. Pripravovali sme sa na hrozivý scenár pôrodu a nakoniec som svoju dcérku porodila ľahšie než jej bračeka. Edward vzal malú a vyšiel z izby. Carlisle sa spokojne usmieval. Prišiel ďalší jemný sťah. Carlisle zatiahol za koniec pupočnej šnúry. Bol to zvláštny bodavý pocit. Pálilo ma celé vnútro.

„Dosť to bolí,“ šepla som. Carlisle znervóznel. Cítila som mokro na stehnách a silný zápach krvi. Doktor sa začal rýchlo pohybovať.

„Čo sa deje, Carlisle?“

„Príliš silno krvácaš. Mám pocit, že sa placenta zle odlúčila,“ šepol a v zapätí jemne vykríkol:

„Edward!“ Behom sekundy sa otvorili dvere. Edward váhavo zastal na prahu. Vo chvíli prestal dýchať a pribehol ku mne.

„Musím ti dať narkózu. Musíme to vyčistiť, inak vykrvácaš,“ povedal nervózne. Pozrela som na Edwarda.

„Ak by sa niečo komplikovalo, urobíš to?“ opýtala som sa už takmer v polospánku. Nevedela som, či strácam vedomie zo straty krvi, alebo mi už Carlisle niečo vpichol. Edward ma pobozkal a prikývol. To mi stačilo na to, aby som pokojne zavrela oči. Verila som mu.

Edward:

Bella zaspala. Jej krv bola snáď všade. Pálila ma v hrdle. Carlisle sa rýchlo pohyboval. Keď som v jeho ruke zbadal skalpel, zachvel som sa.

„Edward, nevyzerá to dobre. Stráca krv príliš rýchlo. Ak by sme boli v nemocnici...“

„Nie sme v nemocnici,“ zasyčal som. Prudko sa napriamil. Odkryl pripravený stolík s nástrojmi. Telo mojej lásky sa párkrát silno trhlo.

„Bolí ju to,“ šepol som. Carlisle ma nevnímal. Robil si svoju prácu. Jej srdce začalo zrýchľovať. Mal som pocit, že jej vyskočí z hrude.

„Čo sa deje?“

„Veľká strata krvi. Srdce sa snaží pumpovať, ale nemá čo. Edward, je čas rozhodnúť sa. Ak budem pokračovať, je to tak päťdesiat na päťdesiat. Mali by sme ju premeniť, než sa to ešte viac skomplikuje.“ Hľadel som na neho ako na zjavenie. Ustrnul som v pohybe a Carlisle tiež. Pozeral mi do očí a čakal na moje rozhodnutie. Ako sa môžem rozhodnúť o niečom takom sám. Bella je to najdôležitejšie v celej mojej existencii. Nadýchol som sa.

„Rozhodni sa hneď!“ zasyčal Carlisle. Nahol som sa nad jej bezvládne telo a pohladil ju po vlasoch. Ak by som dokázal plakať, tak teraz by som sa určite neudržal. Nikdy som si neuvedomil, ako môže jedno rozhodnutie bolieť.

„Nechcem o ňu prísť. Zmeníme ju.“ Zohol som sa nad jej tvár a priblížil pery k jej uchu.

„Bella, budeme navždy spolu a ja ti sľubujem, že večnosť so mnou ťa nikdy neomrzí. Odpusť mi to, ale nedokážem byť bez teba a nemôžem riskovať, že mi odídeš.“ Pobozkal som ju. Pozrel som na Carlisla a prikývol.

„Urob to ty. Bella by chcela, aby si to urobil ty,“ šepol Carlisle. Nahol som sa k jej krku. Vdýchol som vôňu jej pokožky a nežne ju pobozkal. Potom som sa zubami dotkol jej kože a stlačil ich. Jej pokožkou som prešiel ako maslom. Zacítil som v ústach jej chuť. Dokonalú chuť, ktorá by pripravila o rozum každého. Nebol som ochotný napiť sa tej tekutiny. Jed mi zaplavil celé ústa. Jazykom som prešiel po rane. Odtiahol som sa a pozrel na Carlisla.

„Pokračuj. Jedu je málo. Ešte stále krváca.“ Chytil som jej zápästie a pozrel na jazvu na jej ruke. Pritlačil som pery na to isté miesto a prehryzol pokožku. Keď som sa odtiahol, zmučene som padol na kolená. Trpel som. To, čo som urobil, ma bolelo viac, než som si kedy dokázal predstaviť. Carlisle sa na mňa povzbudzujúco pozrel.

„Jed je v obehu. Mení sa,“ šepol a obišiel stôl. Sadol si ku mne na dlážku. Objal ma okolo ramien.

„Zvládol si to bravúrne. Bella má pred sebou tri dlhé dni a ty tiež. Neboj sa. Nikdy som nevidel silnejšieho tvora, než je ona. Bije sa ako lev. Víťazí tam, kde by to iní vzdali. Život sa s ňou nikdy nemaznal, ale ona to vždy zvládla so vztýčenou hlavou,“ povedal obdivne. Pozrel som sa na svojho otca.

„Musí byť silná, keď už som ja taký slaboch,“ šepol som zastrene. Carlisle sa pousmial.

„Edward, slaboch by niečo také nezvládol.“ Vytiahol ma do stoja. Bella ležala na lôžku. Rany po mojich uhryznutiach sa stiahli a prestala úplne krvácať. Rýchlo som ju prikryl dekou a vzal ju zo stola do náručia. Vyšiel som z tej zakrvavenej izby a odniesol ju k sebe. Uložil som jej zúbožené telo na posteľ a ľahol som si k nej. Všetko vyzeralo tak dobre a nakoniec to dopadlo takto. Začul som ako sa vchodové dvere otvorili a vošli Rose a Esme. Počul som ich myšlienky. Z vône krvi sa obe zatriasli. Keď zbadali moju dcéru, obe sa nadšene rozplývali. Carlisle im už vysvetľoval ako prebiehal pôrod. Alice sa rozhodla ísť pozrieť na Bellu. Opatrne vošla do izby a ľahla si z opačnej strany na posteľ.

„Máte nádhernú dcérku,“ šepla. Povzdychol som si.

„Za akú cenu,“ šepol som zmučene a hľadel do tváre mojej milovanej.

„Za cenu večnosti so svojou láskou. Edward, Bella s tebou chcela vždy stráviť nekonečno. Máte dve nádherné deti. Kto má viac?“ Alice mala pravdu. Usmial som sa. Nikto nie je bohatší a nikto nemá viac, než ja.

32. kapitola - 34. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 33. kapitola: