Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 22. kapitola

Cigarety Robert


Život sa nemazná - 22. kapitolaEdward Bellu zachránil. Táto kapitola je pokojnejšia. Čo povedia Edward a Bella polícii? Prajem príjemné čítanie. Vaša Lolalita

Bella:

Záchranka prišla behom pár minút a hneď za nimi aj polícia. Sedela som vystrašene na pohovke a tlačila k sebe syna. Rýchla služba odviezla Petra do nemocnice. Chvela som sa na celom tele, keď policajt povedal, že nás chce vypočuť. Edward bol úplne uvoľnený a v pohode.

„Čo sa to tu vlastne stalo? Povie mi to niekto?“ opýtal sa vyšetrovateľ.

„Iste,“ šepol Edward.

„Moja snúbenica prišla pána Balarda navštíviť s jeho synom. Máme sa túto sobotu brať. Keď sa nevrátila domov, bol som nervózny. Potom mi zavolala Charlota.“ Ukázal na Charlotu a tá horlivo prikyvovala.

„Áno. Volala som pánovi Edwardovi, lebo pán Balard slečne ublížil,“ šepla. Ja som si zaborila hlavu do deky k Marcovi.

„Okamžite som, samozrejme, prišiel. Peter bol akurát v stajni. Chcel som svoju snúbenicu a syna odviesť. Keď som ju zbadal, myslel som, že ho zabijem. Pozrite sa, ako ju ten cvok zmlátil,“ povedal a ukázal na mňa. Vyšetrovateľ si sadol ku mne na pohovku a pozrel mi do tváre.

„Potrebujete lekára?“ šepol. Ja som len prikývla.

„Samozrejme, že potrebuje lekára,“ zasyčal Edward.

„Upokojte sa, pán Cullen. Vy ste potom za pánom Balardom nešli?“ opýtal sa so zvláštnym podozrievavým tónom.

„Samozrejme, že som za ním šiel. Chcel som ho zabiť, bastarda,“ štekol jedovato. Vyvalila som na neho oči a policajt tiež.

„Viliam povedal, že šiel do stajne, a tak som šiel za ním. Chcel som mu vykrútiť krk. Keď som tam vošiel bolo ticho. Erdžali len kone a on bol v jednej z ohrád. Musel prepadnúť cez ohradu a ten kôň ho podupal. Pribehol som sem a prikázal Charlote zavolať záchranku a políciu.“ Uprene hľadel na toho policajta a on sa postavil.

„Prečo ste mu neposkytli prvú pomoc,“ opýtal sa policajt.

„Príšerne sa bojím koní,“ povedal a mykol ramenami.

„Dobre. Môžete všetci potvrdiť, že to tak bolo?“ Ja som okamžite prikývla. Charlota prikyvovala celý čas. Viliam sa postavil.

„Bolo to presne tak, ako pán Cullen povedal,“ tvrdill presvedčivo.

„Ak dovolíte, zavolám madam Balardovej, že je jej syn v nemocnici.“ Uklonil sa a šiel telefonovať.

„Pán Cullen, odvezte slečnu Swan do nemocnice a nechajte ju ošetriť. Potom sa s lekárskou správou hláste na polícii. Nemyslím, že sa z toho pán Ballard dostane, ale ak áno, mala by ste podať trestné oznámenie.“ Povzbudzujúco ma pohladil po chrbte.

„Všetci ešte musíte prísť podpísať vyhlásenia.“ Usmial sa a odišiel. Edward ma vzal okamžite na ruky a šiel so mnou a Marcom k bráne. Nepovedal ani slovo, len nás posadil do auta a zavolal Carlislovi, že ideme do nemocnice. Keď sme dorazili, pozrel sa na mňa iný lekár, lebo Carlisle operoval. Patrí k najlepším neurochirurgom v krajine. Život je nevyspytateľný. Carlisle operoval práve Petra. Edward zostal na chodbe s Marcom a mňa zatiaľ dával do poriadku mladý, ale veľmi šikovný lekár. Rebro som mala len prasknuté, no aj tak príšerne bolelo. Poslali ma ešte na CT. Už som to tu poznala, a tak som šla priamo k správnym dverám. Edward šiel všade za mnou, ale stále so mnou nehovoril a ja som nevedela ako začať. Po CT nám kázali počkať na správu pre políciu a s výsledkami CT. Sadla som si do čakárne a oprela si hlavu o Edwardovo rameno. Marco to celé prespal a ja som bola aj rada. Bola som stále vydesená zo všetkého, čo sa udialo. Viac ma ale desilo Edwardovo mlčanie. Po chvíli sa otvorili dvere na čakárni a vošla žena v drahom kostýme. Okamžite som ju spoznala a celá sa zachvela. Postavila som sa a Edward sa na mňa len nechápavo pozrel. Prešla som k nej.

„Madam Balardova, neviem, či si ma pamätáte, ja som...“

„Slečna Swan. Ja mám výbornú pamäť.“ Prešla popri mne a sadla si oproti Edwardovi. Hľadela na Marca.

„Peter mal nehodu,“ šepla som.

„Viem. Hovorila som s policajtmi. Povedali mi, čo sa stalo. Vedela som, že ho raz tie kone zabijú. Mlátil ich a mali z neho strach. Nemohlo to inak dopadnúť.“ Pozrela sa uprene na mňa.

„Vyšetrovateľ mi povedal, že na môjho syna podáte tresné oznámenie,“ šepla.

„Ja. On... Viete...“ Nevedela som, čo povedať.

„Chápem. Ako povedal lekár, ak to prežije, pravdepodobne sa nebude vedieť ani sám najesť. Nemyslím si, žeby sme si mali robiť problémy. Som za to, aby ste žiadne oznámenie na môjho syna nepodávala a ja stiahnem ten nezmysel zo súdu. Nesúhlasila som, aby sa Peter zaujímal o vaše dieťa. Aj tak si myslím, že nie je jeho a tie testy nechal sfalšovať. Dáte mi prehlásenie, že dieťa je tu toho pána a nezaujímate sa o náš majetok a je to vyriešené. Nechcem už o vás viac počuť.“ Hovorila vecne a chladne, akoby na tej operačke ležal cudzí človek. S radosťou som sa celá zachvela.

„Ďakujem, madam. Nič iné nechcem.“ Edward sa postavil.

„Máte tri dni, aby ste to dali na súde do poriadku. Spojte sa s naším právnikom. Ak nie, dáme trestné oznámenie a nie len za ublíženie na zdraví, ale aj za únos a obmedzovanie osobnej slobody. Marco by mal ako syn Petra Balarda právo na jeho majetok. To by poriadne vytrestalo vašu peňaženku, však? Urobte, čo treba a už o nás nikdy v živote nebudete počuť, madam,“ povedal Edward a zdvorilo pobozkal tej žene ruku. Ona sa chladne usmiala.

„Páčite sa mi, mladý muž,“ šepla. S Edwardom sme vyšli z čakárne a so správou šli na políciu. Len sme podpísali policajnú zápisnicu. Trestné oznámenie sme zatiaľ nepodávali a aj policajt nám vysvetlil, že ho môžeme podať do troch dní. Edward nás odviezol k René. Keď nás zbadala, bola šťastím bez seba. Objala ma a ja som videla hviezdy. Bolelo ma celé telo, a tak som si hneď vzala lieky od bolesti.

„Poď so mnou hore,“ šepla som Edwardovi. On šiel bez slova za mnou. Prišli sme do izby a ja som si sadla na posteľ. Okamžite ma vyzul a začal ma baliť do deky.

„Edward, si celý čas ticho. Povedz niečo. Vynadaj mi. Povedz, že som urobila hlúposť. Hnevaj sa na mňa, len nemlč,“ zaprosila som.

„Bella, prešla si si peklom. Potrebuješ si oddýchnuť. Teraz z teba hovorí len bolesť a únava. Vyspi sa, oddýchni si a zajtra sa porozprávame.“ Pohladil ma po vlasoch.

„Ako mám spať, keď neviem, čo urobíš,“ šepla som so slzami v očiach. Edward sa na mňa nechápavo pozrel.

„Opustíš nás? A čo svadba? Ten list, čo som ti nechala...“ Priložil mi prst na ústa.

„Bella, nikdy ťa neopustím. Už som ti to raz sľúbil. Ja ťa neopustím, pokiaľ ty neopustíš mňa. Ak sa odo mňa rozhodneš odísť, nechám ťa. Nič sa na tom nezmenilo. Peter je minulosť a nemusíš si ma brať. Svadba je už zrušená a nemusíš si preto robiť ťažkú hlavu. Všetko bude v poriadku. Ten list chápem. Musela si ísť za synom. Raz si mi povedala, že pre teba neexistuje nič dôležitejšie a tak silnú lásku, akú k nemu cítiš, si nikdy ku mne necítila a tak je to správne. Je to tvoj syn,“ šepol. Ja som plakala. Jeho slová boli vľúdne a milé, no čakala som viac. Chcela som cítiť jeho pery, jeho objatie a on si držal zvláštny odstup a tomu som nerozumela.

„Neodchádzaj, buď tu so mnou. Milujem ťa,“ šepla som.

„Dobre. Budem tu. Idem po Marca,“ šepol.

„Nie. Nechaj ho René,“ povedala som tlmene a nahla sa k nemu. Jemne som mu prešla prstom po pere. Edward to okamžite pochopil. Usmial sa, ale bolo to nútené. Položil ma na posteľ.

„Spi, zlatko. Oddychuj!“

„Edward, ja nechcem rušiť svadbu. Chcem sa za teba vydať. Milujem ťa. Keď som bola v tom príšernom dome, držala ma nad vodou len myšlienka na teba. Prečo si správaš tak odmerane?“ šepla som zmučene. Zadíval sa mi do očí.

„Lebo som pochopil, čo si cítila, keď som ťa opustil. Nezaslúžim si, aby si mi všetko tak ľahko odpustila. Nikdy som sa necítil viac mŕtvy ako keď som si prečítal ten list.“ Jeho hlas sa zachvel.

„Ty si totálny idiot, Edward!“ štekla som nahnevane. Pozrel sa na mňa so zdvihnutým obočím. Chcel niečo povedať, no ja som mu skočila do reči.

„Jediné, čo teraz potrebujem a chcem si ty. Pomôž mi zabudnúť na to, čo sa tam stalo. Ja som ti dávno odpustila. Chcel si ma chrániť. Teraz mi ubližuješ, tak prestaň riešiť somariny a okamžite ma pobozkaj!“ Edward sa uvoľnene usmial. Nahol sa ku mne a jemne priložil svoje pery na moje. Okamžite som ho objala okolo krku a stiahla k sebe. Chvíľu ma nežne bozkával a potom mu očividne došlo, čo od neho celý čas chcem. Uložil sa medzi moje stehná a takmer až do rána mi pomáhal zabudnúť.

 

21. kapitola - 23. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 22. kapitola:

 1
19.02.2012 [15:36]

anissska Emoticon Emoticon paráda! Emoticon


2. Kačka
30.10.2011 [0:21]

ach, ach Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.06.2011 [13:36]

NeyimissKonečně, konečně chvilka pokoje... Peter si všechno zaslouží, Bella má právo mít konečně klid... Ale stejně se mi to celé nějak nezdá. Co plánuješ? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!